BRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) – Stranu maďarskej koalície prišiel na Slovensko podporiť podpredseda rumunskej vlády a predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Béla Markó, podľa ktorého by účasť SMK v budúcej slovenskej vláde pomohla zlepšiť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. „Ak bude jeden zástupca maďarskej menšiny, teda SMK, vo vláde, v riadiacich pozíciách a v rámci exekutívy vykonávať svoju činnosť, tak je zrejmé, že bude robiť všetko preto, aby sa zlepšili vzťahy medzi obidvoma krajinami, povedal Markó na tlačovej besede v Bratislave. Ako konštatoval, aj v Rumunsku, aj na Slovensku už sú skúsenosti s tým, že v prípade účasti strany maďarskej menšiny vo vláde sa predovšetkým vnútroštátne vzťahy medzi väčšinovým národom a menšinou zlepšujú, ak menšinová strana vo vláde absentuje, tak je tomu naopak. „Pokiaľ tí, ktorých sa tieto otázky dotýkajú, môžu sa zúčastniť procesu rozhodovania, tak samozrejme samotný výsledok môže byť priaznivejší pre nich,“ uviedol Markó s tým, že etnická otázka je veľmi citlivá vo všetkých krajinách. Zároveň si myslí, že keď sú dobré vzťahy aj medzi Maďarskom a Rumunskom, tak to pomáha aj maďarskej menšine v Rumunsku a podobné to je aj na Slovensku.
Predseda SMK Pál Csáky sa dnes ohradil voči výroku že „kým SMK nebude vo vláde, nebude pokoj, “ ktorý mu pripisovali politici Smer-SD. „O inteligenčnom kvociente predsedu vlády pána Roberta Fica, a nie celkom pozitívne, svedčí skutočnosť, že mňa cituje nepresne. Citát presne znie: Ak SMK bude súčasťou vládnej koalície na Slovensku, môže byť garantom na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov aj v rámci SR, aj medzi Slovenskom a Maďarskom, “ uviedol Csáky.
Markó upozornil, že v Rumunsku, kde tiež žije maďarská menšina, nevyvolal maďarský zákon o dvojakom občianstve také reakcie a problémy ako na Slovensku. Uviedol príklad vzťahu Rumunska k Moldavským Rumunom, ktorým krajina umožnila niečo podobné ako Maďarsko. „Začiatkom roka Rumunská republika zaviedla zjednodušený a urýchlený spôsob udelenia štátneho občianstva pre tých Rumunov, ktorí žiadajú o udelenie štátneho občianstva v Rumunsku, “ povedal Markó. Pritom moldavsko-rumunský vzťah nie je úplne rovnaký ako slovensko-maďarský, kde sú už obe krajiny v Európskej únii. „Rumunská vláda podporuje integračné snahy a úvahy Moldavskej republiky a pritom podporuje aj kultúru a zveľaďovanie Rumunov v Moldavsku,“ dodal.
Csáky považuje Rumunsko za jeden z príkladov spolupráce väčšinového národa s menšinami. Odkaz Rumunska ale aj Srbska v tejto oblasti pre Slovensko podľa neho môže znieť: „Nevytláčať menšiny z multietnickej spoločnosti, ale akceptovať ich ako plnohodnotnú súčasť ako síce národne, jazykovo, kultúrne trošku odlišnú časť spoločnosti ale v multietnickej spoločnosti to má byť a musí byť bežné“. Dodal, že tie energie, ktoré sa v končiacom štvorročnom volebnom období míňali na „nie celkom správne slovensko-maďarské politické zapásanie“, treba použiť na pozitívne účely, na riešenie problémov celej spoločnosti.
SITA