Jaroslav Dujava bol kedysi policajtom, ktorý chytal mafiánov. V novembrových komunálnych voľbách bol zvolený za starostu obce Pečovská Nová Ves v okrese Sabinov.
Ako policajt ste kedysi chytali mafiánov. Teraz budete starostom obce. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do komunálnej politiky?
Celý život som pomáhal a slúžil ľuďom bez ohľadu na ich farbu pleti, spoločenského statusu, tak majetným, ešte viac tým menej majetným, obyčajným ľuďom. Všetkým, ktorí moju pomoc potrebovali. Nasadzoval som život v boji za ochranu ich života, zdravia a majetku, bil som sa za spravodlivosť. Tam, kde iní končili, ja som začínal. Žiaľ čím som bol aktívnejší, tým väčší profit z toho mali iní a ja som tvrdo doplatil na svoju zásadovosť a tvrdohlavosť. Napriek tomu som presvedčený, že ľudia potrebujú na svojom čele predátora, ktorý ich chce počúvať, pomáhať a slúžiť im a neuspokojí sa so slovami „nie, nedá sa“ a nezostane stáť pred dvermi, ktoré pred ním iní zatvoria.
Zvíťazili ste ako nezávislý kandidát. Je to dnes módna vlna nezávislých?
Je pravdou, že v súčasnosti to letí, ale v mojom prípade je to výsledok analýzy aktuálnej situácie v mojej rodnej obci. Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany a tento stav by som chcel do budúcna aj zachovať. Som zásadový a držím sa konkrétnych princípov, ktorých som sa nevzdal ani v tých najťažších chvíľach. Toto slávilo v mojom prípade úspech, takého ma moji rodní poznajú a takému mi veria. Po rokoch môjho ponižovania, potierania, negácie mojej osoby na všetkých úrovniach života som dosiahol svoje očistenie. Aj keď som z niekdajších výšok padol na úplné dno, napriek tomu som zostal človekom, pracoval som na sebe, zo všetkých síl som sa snažil o udržanie mojej rodiny, nepadol som tam, kde ma inkvizítori chceli dostať. Po tom všetkom čím som si prešiel, víťazstvo vo voľbách vnímam ako veľké morálne víťazstvo a ešte väčší záväzok nesklamať mojich voličov a samého seba.
V zastupiteľstve máte poslancov za rôzne strany. Dokážete nájsť s poslancami spoločnú reč?
V princípe mám v zastupiteľstve iba dvoch členov politických strán, ostatní poslanci sú nezávislými s podporou konkrétnej strany. Komunálnu politiku vnímam ako špecifickú, ktorá by mala smerovať k spoločným záujmom pre rozvoj našej obce. V porovnaní s okolitými obcami si u nás doma vysoko cením pomerne vysokú úroveň politickej kultúry a ako nový starosta obce urobím všetko preto, aby som tento stav ešte viac rozvíjal a skvalitňoval. Poznajúc volebné programy zvolených poslancov som toho názoru, že v princípe chceme všetci jedno a to isté. Mojím mottom ako nového starostu je „Ľudskosť, slušnosť, zákonnosť, zodpovednosť, transparentnosť, dodržiavanie finančnej disciplíny“.
V akom stave sa nachádza obec, ktorej budete od decembra starostom? Aké sú jej najväčšie problémy?
Pečovská Nová Ves je peknou, čistou, rozvinutou obcou nachádzajúcou sa v Sabinovskom okrese, v údolí riek Torysa a Ľutinka medzi pohoriami Šarišská vrchovina a Čergov. Ekonomicky je ku koncu roka 2014 zaťažená úverom vo výške približne 280 000 eur. Najväčší a dlhotrvajúci problém vidím vo vysokej miere nezamestnanosti v našej obci a v zlej sociálnej situácii niektorých našich spoluobčanov. Tento stav mi nieje ľahostajný a núti ma venovať mu náležitú pozornosť.
Čo budú vaše priority?
Rozvoj a napredovanie našej obce. Čistota a poriadok. Ochrana obce a minimalizácia škôd pred povodňami. Príprava nových projektov zameraných na progresívne napredovanie obce v novom plánovacom období 2015 – 2020. Revitalizácia konkrétnych častí našej obce. Hľadanie spôsobov a možností k zvýšeniu zamestnanosti našich občanov a zapájanie obce do projektov zameraných na zvýšenie zamestnanosti. Rozšírenie kapacity miestnej materskej školy. Podpora mládeže a mladých rodín v obci. Pozitívna propagácia našej obce a rozvoj vzťahov s okolitými obcami a obcami v rámci združení, ktorých sme členmi. Výkup pozemkov a výstavba ekonomicky menej náročných rodinných domov na Rómskej ulici a mnohé ďalšie.
Vráťme sa aj k vašej minulosti. Vraj ste v roku 2003 mali ako príslušník Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) zneužívať právomoci verejného činiteľa. Boli ste za to aj vo väzbe.
Počas môjho pôsobenia v polícii som patril k najproduktívnejším policajtom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), dostal som titul „Predátor“. Bol som jeden z najlepších, vyčnieval som z radu. V rámci boja s organizovaným zločinom som pri rozkladných opatreniach záujmových skupín odhalil rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť záujmových osôb spojenú s páchaním úverových podvodov. Tá spočívala v schvaľovaní a poskytovaní úverov na základe nepravdivých údajov žiadateľov a ručiteľov. Pomerná časť takto poskytnutých úverov sa aj splácala. Všetko bolo v poriadku do doby, kým sme sa venovali iba záujmovým osobám. Moje problémy nastali vtedy, keď som prišiel nato, že takýmto spôsobom získali úvery aj „tí, čo niečo znamenajú“, podnikatelia jazdiaci na luxusných limuzínach, synovia „mocných“ a iní im podobní s kontaktmi na polícii, prokuratúre, súdoch a všade inde podľa potreby. V roku 2003 som konkrétne dokumentoval prípad, v ktorom bolo obvinených približne 83 osôb a na prelome rokov 2003 – 2004 som stál pred realizáciou ďalšieho prípadu, ktorý poukazoval na protiprávne konanie pracovníkov konkrétnej nemenovanej banky a to aj na jej najvyšších miestach. Tým išlo v princípe o plnenie plánov a navyšovanie objemov. Toto bolo jedno hľadisko nepohodlnosti mojej osoby a druhé spočívalo v tom, že na prelome rokov 2003 – 2004 sa v polícii chystala organizačná zmena spájania „vyšetrovačky s kriminálnou políciou“. V tom čase mi boli ponúknuté viaceré vysoké funkcie v polícii, ktoré som odmietol. Tu som mal možnosť reálne spoznať personálnu politiku v praxi. Nestíhal som sa diviť, čo všetko niektorí žiadatelia o funkciu dokážu sľúbiť a k čomu všetkému sa dokážu zaviazať, ako hlboko dokážu klesnúť.
Napríklad?
V tom čase neprešli nominácie vtedajšieho riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove a poverenie ministra vnútra do nových funkcií od 1.1.2004 dostali úplne iné osoby. Nastalo čosi nepomenovateľné. Zisťovalo sa kto za tým stojí. V tom čase mi bola konkrétnymi funkcionármi ministerstva vnútra ponúknutá funkcia zástupcu riaditeľa Krajského úradu justičnej a kriminálnej polície a súčasne riaditeľa odboru kriminálnej polície v Prešove. Mojou najväčšou chybou bolo to, že som po opakovanom naliehaní a presviedčaní s ponukou súhlasil. Potom som sa už iba nestíhal diviť, čo sa deje. To, čo som do tej doby poznal iba z filmov „Nemožno ho zabiť“, či „Nepriateľ štátu“ sa stalo realitou.
Čo máte na mysli?
Viacnásobne trestaný recidivista, ktorého som počas svojej policajnej praxe 5-krát stíhal, z toho trikrát väzobne, napísal z väzby v Prešove ministrovi vnútra list, v ktorom poukázal na to, že som mu v roku 2001 pri jeho zatýkaní, oblečený v čiernej kombinéze s kuklou na hlave, kopal do nohy a tak som mu zlomil bedrový kĺb a následne som ho kopal a udieral mu päsťou do boľavej nohy ešte aj pri jeho vypočúvaní na polícii. Taktiež opísal skutočnosti, ktorými som mu mal nezákonne vykonať domovú prehliadku a zaistiť tak veci z trestnej činnosti, hoci tieto v skutočnosti dobrovoľne vydal a potvrdil to podpismi na zápisniciach. Minister vnútra na odporučenie jemu blízkych osôb a v skutočnosti nepriamo aj na odporučenie „dotknutých – mocných“ nelenil, zriadil špecializovaný vyšetrovací tím na dokumentovanie „mojej rozsiahlej trestnej činnosti“ a ten začal konať. 4.12.2004 ma predvolali z liečebného pobytu v Trenčianskych Tepliciach na krajský úrad vyšetrovania do Žiliny, tam ma jeden z hlavných inkvizítorov obvinil z ublíženia na zdraví, zadržal ma a navrhol vyšetrovaciu väzbu s odôvodnením, že „operatívno-pátracou činnosťou“, alebo inými slovami „jedna pani povedala“, boli zistené ďalšie podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a existuje dôvodná obava, že budem ovplyvňovať svedkov a poškodených. Súčasne v tom čase v mieste môjho bydliska vykonali domovú prehliadku a prehliadku mojej kancelárie, kde hľadali odevné zvršky, ktoré som mal v roku 2001 pri služobnom zákroku na sebe. Následne ma sudkyňa, ktorá o pár dní končila svoju kariéru, zobrala do väzby. V médiách prebehla rozsiahla prezentácia mojej trestnej činnosti s náležitým podfarbením. Lídri špeciálneho vyšetrovacieho tímu následne do mesiaca boli mimoriadne povýšení do vyšších hodností, vedúci tímu do hodnosti plukovníka. Po dobu takmer deviatich mesiacov vo väzbe ma čakali rôzne atrakcie ako napríklad pobyt na jednej cele s osobou, ktorú som stíhal za prípravu vraždy, spoločné eskorty a pobyty v celách s osobami, ktoré som stíhal, promenáda v putách s eskortou kukláčov pred pracovníkmi okresného riaditeľstva v Prešove, kde napríklad ženy s kvetmi 8. marca odchádzali z práce a mňa pred zrakom všetkých odchádzajúcich policajtov a stránok viedli do budovy, to isté na verejnosti v Prešove, medializácia fotografií z vyšetrovacieho spisu a iné. Až počas väzby sa začali robiť prvé znalecké posudky z odboru zdravotníctva a tie ukázali čosi úplne iné ako sa od tímu žiadalo a prezentovalo. Po dobu trvania väzby som bol policajtom, bolo mi však pozastavené vyplácanie služobného príjmu, po prepustení na slobodu som na nasledujúci deň nastúpil na pôvodné miesto radového policajta. Po rokoch cieleného predlžovania môjho trestného stíhania ma na konci roku 2010 súd právoplatne oslobodil spod obžaloby vo veci ublíženia na zdraví s tým, že skutok, pre ktorý som bol stíhaný, sa nestal. Podobne aj skutok prezentovaný v médiách ako „nezákonná domová prehliadka“ skončil v septembri 2012 mojim právoplatným oslobodením spod obžaloby.
Súd však vo vašej kauze nerozhodol, pretože skutok sa stal premlčaný.
Vaša otázka je výsledkom mediálneho gulášu spájaného s mojou kriminalizáciou. Počas inkvizície vedenej proti mojej osobe v spomínanom období členovia vyšetrovacieho tímu postupne oslovovali záujmové osoby polície, ktorých trestnú činnosť som dokumentoval a popri iných sľuboch a protislužbách, ktoré im dávali, ich navádzali na podávanie sťažnosti na moju osobu v súvislosti s ich obmedzovaním osobnej slobody pri ich predvádzaní mojou osobou. Keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že som v rokoch 2001 – 2003 stíhal minimálne tristo páchateľov, tých asi desať, alebo viac, ktorých presvedčili a dostali na svoju stranu, nie je až tak veľa. Následne mi na „prilepšenie“ postupne vzniesli obvinenia z viacerých trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa pri obmedzovaní osobnej slobody podozrivých osôb a to v prípadoch, keď vyšetrovateľ všetkým predvedeným – podozrivým nevzniesol obvinenie z konkrétneho trestného činu, ale iba časti a ostatných iba vypočul ako svedkov. V prípade tých neobvinených som ja „schytal“ obvinenie z toho, že som ich ako „svedkov“ nezákonne obmedzil na osobnej slobode. Podobne sa tak stalo v prípadoch, keď vyšetrovateľ pri predvedení podozrivých týchto vypočul iba ako svedkov a obvinenie im vzniesol až následne. Tieto prípady boli v médiách prezentované ako „nezákonné nasadzovanie kukláčov“, pričom každé jedno nasadenie bolo vopred schválené príslušnými funkcionármi, nikdy nie jednou osobou, ale viacerými.
Z týchto prípadov rezonuje hlavne jeden, ktorý bol opakovane prešetrovaný od roku 2001.
Vo veci opakovane rozhodla inšpekcia ministerstva vnútra v môj prospech a odobril to prokurátor. V auguste 2003 mne a kolegovi v tejto veci bolo vznesené obvinenie, ktoré prokurátor zrušil a policajný orgán vec odložil s tým, že sa v danom prípade nejedná o trestný čin. Ani štvrté rozhodnutie vo veci nestačilo. V čase „šantenia“ špecializovaného tímu prípad opakovane oživili a náležite zmedializovali. Ide o prípad, o ktorom neúnavne písal na objednávku konkrétnych osôb nemenovaný investigatívny novinár a dotknuté osoby za negatívnu medializáciu a zásah do ich osobnosti vysúdili rozsudkom Okresného súdu v Prešove 4 000 000 korún a 500 000 korún. Je veľkou škodou, že tento novinár vo svojich príspevkoch povedal iba „A“ a ďalej už nepokračoval. Zjavne to nebolo spoločensky vhodné. Podobne aj v týchto prípadoch sa kupčilo s poškodenými a svedkami, ktorí boli za svoje svedectvá proti mojej osobe a spol. odmeňovaní napr. tak, že boli zastavené trestné stíhania vedené proti ich osobám, s „fantastickými“ odôvodneniami, alebo boli funkčne povýšení a podobne. Dovolím si podotknúť, že po dobu nekonečne sa vlečúcej cielenej kriminalizácie mojej osoby som opakovane žiadal súd o odstránenie prieťahov v konaní. Jednou z mojich sťažnosti som v tejto veci dokonca uspel aj na Ústavnom súde SR. V týchto prípadoch následne sudca Okresného súdu v Prešove zastavil trestné stíhanie mojej osoby a mojich kolegov v júli 2013 z titulu premlčania trestného stíhania.
Bývalý žilinský primátor a predseda SNS tvrdil, že ste boli na neho nasadený. Mali ste ho vraj za každú cenu dostať…
Pred Vianocami v decembri 2005 som sa nestíhal diviť, čo sa deje. Vopred ohlásená a za účelom preukázanej prezentácie klamstiev a neprávd zvolaná verejná tlačová konferencia na tému „Zverejnenie dôkazov, chronológie a zložiek nasadených na sledovanie a diskreditáciu opozičného politika – predsedu SNS, Jána Slotu“, ktorej sa zúčastnili píšuci reportéri, reportéri s kamerami a zvukovými záznamovými zariadeniami, ktorí dali informáciám prezentovaných konkrétnou osobou minimálne celorepublikovú medializáciu v tlači, televíziách a rozhlase a v rámci nich môjho plného mena a priezviska. Zareagoval som na to podaním trestného oznámenia na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. Spis pobehoval kade tade, nakoniec skončil v Bratislave a v súčasnej dobe je vyšetrovanie prerušené s tým, že sa nepodarilo zistiť konkrétnu osobu, ktorá spáchala trestný čin. Čo nato povedať? Nepomohli ani opakované sťažnosti na prokuratúru. Týmto smerom je cesta zarúbaná. Nikdy som nebol členom tímu zriadeného na kompromitáciu bývalého primátora Žiliny, v súdnom konaní vedenom na ochranu mojej osobnosti bolo plne preukázané, že takýto tím nikdy neexistoval. Dnes je mi všetko viac ako jasné, čoho predzvesťou to bolo. Špecializovaný tím v roku 2003 vznikol a sídlil v Žiline a osoby majúce prsty v pošliapaní a negácii mojej osobnosti následne aj v roku 2006 boli rovnaké. Ako čas neskôr ukázal a média potvrdili, stali sa nominantmi nemenovanej politickej strany v čase jej účinkovania vo vládnej koalícii od júna 2006, dokonca niektorým z nich sa dostalo až takého uznania, že boli povýšení do generálskej hodnosti. Dnes už nepôsobia v polícii, ale s nemalým výsluhovým dôchodkom si užívajú teplé miesto na najvyšších miestach.
