Odkaz legendárneho mnícha Cypriána je možné nájsť v Červenom Kláštore na Zamagurí aj dnes. V záhradkách jeho areálu pestujú liečivé bylinky, ktoré spísal vo svojom herbári v druhej polovici 18. storočia. Inšpirovali sa ním, rovnako aj starými receptami.
V tamojšej Cypriánovej manufaktúre v rámci Múzea Červený Kláštor vyrábajú rôzne čaje, tinktúry, masti, masážne oleje a ďalšie bylinkové produkty.
Takzvaného lietajúceho mnícha si tam pripomínajú aj v závere júla, Cypriánovými dňami, ktoré potrvajú do nedele 28. júla. Konajú sa pri príležitosti 300. výročia narodenia tejto všestrannej osobnosti.
Narodil sa v Sliezsku
Život a dielo frátra Cypriána je s Červeným Kláštorom a tamojším regiónom úzko prepojené. Narodil sa 28. júla 1724 ako František Ignác Jäschke v meste Polkowice v Sliezsku.
Havarijný stav veže kostolíka v Starom Smokovci sa podarilo zažehnať, na celkovú opravu však nemajú dostatok financií (video)
„Študoval vo Wroclawi, v Čenstochovej, v Brne. Študijnú púť skončil v kamaldulskom kláštore na Zobore,“ priblížil pre agentúru SITA riaditeľ Múzea Červený Kláštor Milan Gacík.
Venoval sa chorým aj bylinkám
Práve odtiaľ prišli podľa jeho slov v roku 1711 do Červeného Kláštora kamalduli, a v roku 1756 aj samotný fráter Cyprián. Tam pôsobil až do svojej smrti v roku 1775.
„Okrem toho, že sa fráter Cyprián venoval chorým, ktorí potrebovali pomoc, bol ránhojičom, felčiarom, holičom, jednoducho majstrom tisícich remesiel, vedel dokonca vyrobiť ohňostroj. No jeho hlavnou doménou bola práca s bylinami. To je ten návrat k prírode, tá renesancia, ktorú by sme aj my dnes potrebovali, a ktorú cez neho aj živíme v Červenom Kláštore,“ skonštatoval Gacík.
V priebehu šiestich rokov rehoľník vytvoril spomínaný rastlinný herbár, v ktorom je zachytených viac ako 280 byliniek. „Vylisoval ich a popísal v piatich jazykoch. Okrem názvu uviedol aj stručný popis o tom, na čo jednotlivá bylina slúži, čo dobré prináša človeku, respektíve čomu sa treba vyvarovať,“ dodal riaditeľ tamojšieho múzea.
Vymýšľali nové zmesi
Bylinkárstvo v minulosti patrilo k životu mníchov. „Kláštory plnili funkciu nemocníc, teda mnísi, ktorí pestovali bylinky, ich aj používali na liečenie ľudí z okolia, ale aj mníchov, ktorí boli starí a nemocní,“ vysvetlila pre SITA vedúca Cypriánovej manufaktúry Jana Kovaľová.
Recepty čerpali podľa jej slov aj zo starej literatúry, ktorú prepisovali, vymýšľali si však aj nové zmesi.
„Kamaldulský mních Cyprián nám však zanechal veľmi hodnotný herbár, ide o jeho celoživotné dielo. V ňom nachádzame inšpiráciu v pestovaní byliniek a je to istým spôsobom vôdzka na celú Cypriánovú manufaktúru. V záhradkách, v ktorých pestujeme bylinky, sú všetky byliny, ktoré sú spomenuté v jeho herbári,“ povedala Kovaľová.
Bylinky zbierajú od jari do jesene
Produkty z bylín následne ponúkajú v Cypriánovej lekárni. Bylinky v areáli kláštora zbierajú od jari do neskorej jesene.
„Každá bylinka má svoje obdobie, v tomto období kvitne nechtík, kapucínka, pamajorán, echinacea. Z týchto všetkých byliniek vieme urobiť rôzne druhy bylinkových produktov. Na jeseň zbierame šípky a trnky, no jeseň je vhodná aj na zber koreňov, z ktorých sa následne vyrábajú masti, napríklad kostihojová,“ dodala vedúca manufaktúry.
Návštevníci sa však môžu s bylinkami oboznámiť nielen prechádzkou v bylinkových záhradkách, ale aj zaujímavým spôsobom v rámci expozície.
Legendy o Cypriánovi
O mníchovi Cypriánovi existuje niekoľko legiend, v ktorých sa spomína ako lietajúci. „Jednou z verzií je, že vzlietol až nad Morské oko na poľskej strane. Tam ho videl anjel, ktorý mu povedal, že sa nebude nadnášať nad všetkými, a zrazil ho k zemi. Odvtedy je tam skala, ktorá sa volá Mních,“ pripomenul Gacík.
Pravdepodobnejšie je však podľa neho to, že záujem o lietanie si Cyprián preniesol do prostredia kláštora z Talianska, kde aj študoval.
„Zoznámil sa tam zrejme s dielom Leonarda da Vinci, ktorý sa, ako vieme, zaoberal veľmi intenzívne nielen anatómiou, ale aj lietaním,“ ozrejmil riadil múzea ďalší príbeh mnícha, ktorého prezývali Ital. To, čo je legendou a čo nie, je dnes podľa Gacíka veľmi ťažké povedať, zmysel tohto všetkého však podľa jeho slov ostal.
„Ten zmysel je v hľadaní pravdy, v snahe byť slobodný, lietať. Pretože lietanie je o slobode, v snahe byť voľný vo svojich myšlienkach, vo svojich snoch, túžbach a snažiť sa ich napĺňať, a v tom je Cypriánová legenda výborná,“ uzavrel.
História kláštora kartuziánov v obci Červený Kláštor (okr. Kežmarok) siaha do 14. storočia. Národná kultúrna pamiatka patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR.
Prvú expozíciu v kláštore zriadilo Východoslovenské múzeum Košice v roku 1966. V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a nezisková organizácia Cyprian.
V posledných štyroch rokoch prešla časť kláštora revitalizáciou za takmer dva milióny eur. V objekte sa podarilo zachovať jeho historické funkcie, okrem spomínaného spracovania liečivých rastlín, aj výrobu piva a medoviny, či výchovu a vzdelávanie detí.