Slovenský model kurzarbeit-u, ktorý vláda predstavila v rámci ďalšieho rozšírenia pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov, nemusí byť dostatočným nástrojom na udržanie zamestnanosti. Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov. Prekážkou je podľa nej strop vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 % priemernej mzdy na Slovensku.
„Kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy,“ poukazuje asociácia.
Pomoc by nemala byť limitovaná
Platy zamestnancov v priemyselnej výrobe sú totiž podľa nej často vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Platí to aj pre radových zamestnancov, ktorým priemernú mzdu zvyšujú príplatky za zmennosť, za prácu cez víkend a v noci či za prácu v rizikovom prostredí.
O prácu prídu desaťtisíce ľudí a ekonomika Slovenska sa prepadne, predpovedajú analytici
„Je paradoxom, že dnes, v zlých časoch, nepomôžeme práve zamestnancom, ktorí vo forme odvodov či priamych a spotrebných daní prispeli v minulých rokoch do systému najviac. Tak, ako ani dane a odvody nie sú limitované vopred určenou výškou, nemala by byť limitovaná ani pomoc v horších časoch,“ myslí si generálny sekretár asociácie Andrej Lasz.
Kurzabeit iné štáty uplatňujú bežne
Ako ďalej dodáva, kurzarbeit je moderné opatrenie, ktoré okolité štáty uplatňujú bežne pri znížení dopytu a zhoršení ekonomickej situácie podniku.
Europoslanec Hajšel oceňuje návrh Európskej komisie na „kurzarbeit“, chváli ho aj Ďuriš Nicholsonová
„Cieľom kurzarbeitu je krátkodobo prispieť zamestnancovi na mzdu tak, aby neprišlo k jeho prepusteniu a zániku pracovného miesta. Príspevok pre zamestnanca sa v zahraničí pohybuje od 80 % (Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, VB), cez 90 % (Švédsko, Rakúsko) po 100 % (Írsko, Dánsko, Holandsko, Nórsko). Zároveň, mnohé krajiny ako Anglicko, Francúzsko či Nemecko majú navyše odpustené odvody,“ upozorňuje asociácia.
Štát podľa asociácia prispeje najmenej
V slovenskom priemysle, kde zamestnanec z dôvodov zmennosti často zarába viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, príspevok štátu zďaleka nedosahuje 80 percent jeho mzdy a je výrazne nižší ako v ostatných krajinách Európskej únie.
Na záchranu pracovných miest zamestnancov, ktorí do systému dlhodobo prispievali najviac, tak štát podľa asociácie prispeje najmenej.
Slovensko zaostáva s ekonomickými opatreniami časovo aj objemom, tvrdia poprední odborníci
„Systém opatrení, ktorý bol predstavený, je krok správnym smerom. Dnes však potrebujeme, aby bol tento krok ešte odvážnejší a razantnejší v záujme záchrany a udržania našej konkurencieschopnosti,” tvrdí Lasz.