Kurzarbeit s finančným limitom podľa Asociácie priemyselných zväzov prepúšťanie nezastaví

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
nezamestnanosť
Miera nezamestnanosti na Slovensku prvýkrát v tomto roku klesla. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenský model kurzarbeit-u, ktorý vláda predstavila v rámci ďalšieho rozšírenia pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov, nemusí byť dostatočným nástrojom na udržanie zamestnanosti. Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov. Prekážkou je podľa nej strop vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 % priemernej mzdy na Slovensku.

„Kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy,“ poukazuje asociácia.

Pomoc by nemala byť limitovaná

Platy zamestnancov v priemyselnej výrobe sú totiž podľa nej často vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Platí to aj pre radových zamestnancov, ktorým priemernú mzdu zvyšujú príplatky za zmennosť, za prácu cez víkend a v noci či za prácu v rizikovom prostredí.

„Je paradoxom, že dnes, v zlých časoch, nepomôžeme práve zamestnancom, ktorí vo forme odvodov či priamych a spotrebných daní prispeli v minulých rokoch do systému najviac. Tak, ako ani dane a odvody nie sú limitované vopred určenou výškou, nemala by byť limitovaná ani pomoc v horších časoch,“ myslí si generálny sekretár asociácie Andrej Lasz.

Kurzabeit iné štáty uplatňujú bežne

Ako ďalej dodáva, kurzarbeit je moderné opatrenie, ktoré okolité štáty uplatňujú bežne pri znížení dopytu a zhoršení ekonomickej situácie podniku.

„Cieľom kurzarbeitu je krátkodobo prispieť zamestnancovi na mzdu tak, aby neprišlo k jeho prepusteniu a zániku pracovného miesta. Príspevok pre zamestnanca sa v zahraničí pohybuje od 80 % (Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, VB), cez 90 % (Švédsko, Rakúsko) po 100 % (Írsko, Dánsko, Holandsko, Nórsko). Zároveň, mnohé krajiny ako Anglicko, Francúzsko či Nemecko majú navyše odpustené odvody,“ upozorňuje asociácia.

Štát podľa asociácia prispeje najmenej

V slovenskom priemysle, kde zamestnanec z dôvodov zmennosti často zarába viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, príspevok štátu zďaleka nedosahuje 80 percent jeho mzdy a je výrazne nižší ako v ostatných krajinách Európskej únie.

Na záchranu pracovných miest zamestnancov, ktorí do systému dlhodobo prispievali najviac, tak štát podľa asociácie prispeje najmenej.

„Systém opatrení, ktorý bol predstavený, je krok správnym smerom. Dnes však potrebujeme, aby bol tento krok ešte odvážnejší a razantnejší v záujme záchrany a udržania našej konkurencieschopnosti,” tvrdí Lasz.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej Lasz
Firmy a inštitúcie APZ Asociácia priemyselných zväzov