BRATISLAVA 30. januára (WEBNOVINY) – Po centrálnej banke pristupuje k skresávaniu prognóz hospodárskeho rastu aj rezort financií.
Pre tento rok podľa aktuálnej januárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií totiž odhaduje rast ekonomiky na úrovni 1,2 %, čo oproti septembru znamená zníženie odhadu o 0,9 percentuálneho bodu.
Pomalšie ako sa pôvodne očakávalo, by malo hospodárstvo rásť aj v ďalších rokoch. Prognózu pre rok 2014 rezort financií skresal o 0,6 % na 2,9 % a pre rok 2015 o 0,3 % na 3,3 %. V roku 2016 očakáva ministerstvo zrýchlenie rastu na 3,6 %. Pomalší hospodársky rast by mal znamenať aj nižšie daňové príjmy. Prognózu daňových príjmov by mal rezort financií zverejniť vo februári.
Po vypracovaní prognóz o výbere daní a odvodov a po tom, čo zverejní svoje odhady vývoja hospodárstva Brusel, bude podľa ministra financií Petra Kažimíra jasné aj to, aký bude pomalší hospodársky rast znamenať výpadok v rozpočte. Následne bude musieť kabinet reagovať, aby sa podarilo dostať deficit verejných financií pod plánované 3 % hrubého domáceho produktu.
„Celkom realisticky sa táto makroprognóza prenesie negatívne do príjmov štátneho rozpočtu. Koľko desiatok miliónov eur to bude, to potvrdí prognóza daňových a odvodových príjmov,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády.
Koniec roka môže byť lepší
Zníženie odhadu hospodárskeho rastu však podľa neho neznamená, že by bol ohrozený plánovaný deficit. „Som realistom a bolo úplne jasné od konca minulého roku, že budeme musieť celý rok bojovať aj s takými faktormi, ktoré sú aj dnes na stole,“ tvrdí Kažimír.
Zároveň hovorí, že zo zahraničia neprichádzajú len negatívne signály. Na svojej nedávnej návšteve v Nemecku sa podľa neho hovorilo aj o priaznivejších víziách smerom ku koncu tohto roka. „Dnes už existujú mäkké dáta, ktoré hovoria o zlepšovaní investorskej a spotrebiteľskej nálady napríklad v Nemecku. Tá dôvera v to, že koniec roka môže byť lepší ako začiatok roka, tu je,“ dodal.
Kým rezort financií hovorí o spomalení zahraničného dopytu, predstavitelia opozície zase o dopadoch hospodárskej politiky kabinetu Roberta Fica. „Zmeny v prognózach potvrdzujú opodstatnenosť našich varovaní, že zvýšenie daní a odvodov spôsobí ekonomické spomalenie a nárast nezamestnanosti na Slovensku,“ uviedol podpredseda KDH Miloš Moravčík s tým, že vláda by sa nemala skrývať za vývoj v eurozóne, ale mala by pred občanmi priznať svoju zodpovednosť za „otrávenie“ slovenského hospodárstva.
„Dlhová kríza v eurozóne v uplynulých mesiacoch nepriaznivo vplývala na ekonomiky našich obchodných partnerov a čoraz viac sa dotýka aj Slovenska. V roku 2013 sa to prejaví výraznejšie než v predošlom, keďže slabý zahraničný dopyt už nebude kompenzovaný spustením novej produkcie automobiliek,“ komentuje údaje z novej prognózy Inštitút finančnej politiky s dôvetkom, že spotreba domácností bude aj naďalej tlmená vývojom miezd a nezamestnanosti.
Spotrebiteľské ceny porastú menej
Aj napriek významnému stabilizovaniu situácie na finančných trhoch inštitút totiž predpokladá, že sa pozitívne dopady na reálnu ekonomiku dostavia s oneskorením a v relatívne nižšom rozsahu. Hlavným dôvodom je, že kľúčové problémy, ako vysoká zadlženosť niektorých krajín eurozóny a ich ekonomické a finančné nerovnováhy, naďalej pretrvávajú.
Zlepšený vývoj na finančných trhoch tak nebude automaticky pôsobiť na zvýšenie ekonomickej aktivity cez ľahší prístup k úverom. Dôvodom je prebiehajúci proces oddlžovania domácností s pomerne veľkou neistotou ohľadom budúceho vývoja.
Zároveň s pomalším hospodárskym rastom však analytici rezortu financií predpovedajú aj pomalší rast spotrebiteľských cien v tomto roku. Prognózu tohtoročnej inflácie meranej národnou metodikou znížili o 0,8 percentuálneho bodu na 2,3 % a harmonizovanej inflácie o 0,7 bodu na 2,4 %. Pre ďalšie dva roky očakáva mierne zrýchlenie inflácie na 2,4 % v prípade národnej metodiky a na 2,5 % v prípade harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien.
Zamestnanosť klesne
Nová prognóza zhoršením vyhliadok ekonomiky prináša aj nepriaznivejší výhľad zamestnanosti. Celkovo by mal počet pracujúcich v roku 2013 klesnúť o 0,5 %. Výraznejší rast zamestnanosti by mal prísť až spolu s rýchlejším rastom hrubého domáceho produktu v roku 2014.
Pokračovanie rastu zamestnanosti v ďalších rokoch by malo priblížiť počet pracujúcich na Slovensku v roku 2016 k predkrízovým úrovniam. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2013 znovu stúpnuť nad 14 %, ale v nasledujúcich rokoch by vďaka rastu zamestnanosti mala postupne klesnúť k úrovni 12 % v roku 2016.
Po vyše jednopercentnom poklese reálnej mzdy v roku 2012 však už ministerstvo financií s ďalším poklesom reálnych miezd v najbližších rokoch nepočíta, aj keď odhad jej rastu skresalo. Tento rok by mala reálna mzda stúpnuť iba minimálne o 0,1 %, v budúcom roku o 1,1 % a dynamika jej rastu by sa mala ďalej zvyšovať až po 2,3 % v roku 2016.
Svoje oficiálne prognózy tento týždeň revidovala aj Národná banka Slovenska. Tá znížila odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku na 1,3 %. Urobila tak v rámci aktualizácie svojej decembrovej prognózy, kedy ešte očakávala rast na úrovni 1,6 %. V roku 2014 by mal rast ekonomiky znovu zrýchliť na úroveň 3,3 %. Svoju revíziu odôvodnila spomalením exportnej výkonnosti kvôli nižšiemu rastu zahraničného dopytu a tiež zhoršením indikátorov z domácej ekonomiky.
