Cestovný ruch vo svete sa pre drastické následky pandémie koronavírusu prepadol medziročne o 70 percent. Spadol tak na úroveň spred viac ako tridsiatich rokov v roku 1990. Táto kríza významne postihla aj Slovensko.
Trpia nielen domáce zariadenia v cestovnom ruchu, predajcovia zájazdov a pobytov v zahraničí, sprievodcovia, ale aj dopravcovia, ubytovacie a stravovacie zariadenia.
Ako hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko, zahraniční turisti sa zo Slovenska takmer vytratili. Domáci nestihli kompenzovať tieto straty, navyše ich mobilita bola tiež značne obmedzená.
„Na druhej strane, niektoré destinácie praskali vo švíkoch najmä v letných mesiacoch, kedy bol režim uvoľnenejší. Naši občania mohli prakticky využívať hlavne slovenské turistické destinácie a preto niektoré z nich, napríklad Banská Štiavnica, lámali rekordy návštevnosti,“ dopĺňa Palko.
Mnohí sa už nespamätajú a zaniknú
Celkovo však podľa neho prepad v cestovnom ruchu možno merať v desiatkach percent. Najhoršie na tom boli stravovacie a ubytovacie zariadenia. Mnohé z nich sa podľa ekonóma už nespamätajú a zaniknú, no po pandémii zrejme vzniknú nové.
„Reštaurácie, hotely, ale aj akvaparky zaznamenali najhorší rok vo svojej histórii. Lyžiarske strediská síce v obmedzenom režime fungovali, avšak skôr je to o zmierňovaní strát, ako o ziskovosti,“ mieni Palko.
Cestovná kancelária Firo-tour po desaťročiach končí, pre koronakrízu ich odmietli poistiť
Odborník považuje pomoc štátu, zvlášť pre subjekty cestovného ruchu, za veľmi slabú, v roku 2020 prakticky za žiadnu. Navyše vznikol spor medzi ministerstvami financií a dopravy a výstavby pre zámer zaviesť zdaňovanie rekreačných príspevkov, čo bolo podľa neho v danej situácii morbídne.
„Ministerstvo hospodárstva do istej miery zabezpečilo prolongáciu termínov už objednaných zájazdov našich občanov cez cestovky do zahraničia, ale to nie je o podpore slovenského cestovného ruchu,“ podotýka riaditeľ IHP s tým, že iné krajiny boli omnoho schopnejšie v tejto oblasti.
Dopady pre cestovné kancelárie
Matúš Milko z cestovnej kancelárie Hydrotour hovorí, že odvetvie cestovného ruchu bolo prvou vlnou pandémie úplne paralyzované, čo sa v priebehu niekoľkých dní premietlo do dramatického poklesu tržieb. V prípade Hydrotouru odhaduje celkový prepad tržieb v roku 2020 na úrovni 94 až 96 percent.
Vplyv koronakrízy veľmi pocítila aj cestovná kancelária a agentúra Liber. Predaj jej už vlani vo februári padol na tretinu a v marci s predajom skončila úplne. „Radosť z prípravy nových zájazdov tak vystriedala radosť z toho, že sa naši klienti vrátili domov živí a zdraví. Počas leta sme ich potešili iba výletmi po Česku a Slovensku a rok sme zakončili už len vlastivednými vychádzkami po Bratislave,“ približuje majiteľka Irena Chrapanová.
Z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 bol rok 2020 pre cestovnú kanceláriu Pelikán najväčšou skúškou počas jej takmer 16-ročnej existencie. Ešte začiatkom minulého roka medziročný predaj leteniek a zájazdov do zahraničia aj u nich rýchlo rástol rekordným tempom skoro 20 percent, už od februára sa pre prepuknutie koronakrízy v Ázii nádejné vyhliadky na rok 2020 začali meniť na presný opak.
„V marci sa cestovanie de facto zastavilo úplne a apríl i máj sú z tohto pohľadu pre nás ako aj celé odvetvie najhoršími mesiacmi v povojnovej histórii komerčného lietania a cestovného ruchu,“ hodnotí manažér Pelikána pre vzťahy s verejnosťou Jozef Rybár.
Mierne oživenie po ústupe prvej vlny pandémie v Európe v júni až septembri 2020 umožnilo dosiahnuť len 20 percent tržieb oproti normálu. Bola to najmenej rušná letná dovolenková sezóna v histórii cestovnej kancelárie.
„Príchod jesene a druhej vlny koronavírusu znamenal opätovný prepad k medziročným predajom na úrovni maximálne 5 až 10 percent, čiže pokles tržieb a počtu zákazníkov podobne ako počas prvej vlny o 90 až 100 percent,“ dodáva Rybár. Negatívny výhľad je minimálne do jari 2021.
Program na podporu odvetvia
Ministerstvo dopravy a výstavby SR v polovici decembra minulého roka predstavilo program podpory cestovného ruchu v celkovom objeme 100 miliónov eur. Stalo sa tak trištvrte roka po prepuknutí pandémie vlani na jar. O peniaze z programu sa môžu uchádzať popri rôznych subjektoch v tomto sektore aj cestovné kancelárie a agentúry.
Rezort v rámci pomoci cestovnému ruchu už začal vyplácať prvé peniaze žiadateľom. Do konca vlaňajška chcel stihnúť vyplatiť približne šesť miliónov eur.
Žiadatelia z oblasti cestovného ruchu by sa finančnej pomoci mohli dočkať už tento rok
„Za niekoľko dní sme prijali približne 2 500 žiadostí, prioritou pre nás bolo začať s vyplácaním prostriedkov čo najskôr, aj preto ma teší, že prvé peniaze už sú na účtoch žiadateľov,“ povedal minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina).
V prvom kole výzvy môžu prevádzky žiadať o kompenzáciu výpadkov príjmov od 1. apríla do 31. októbra 2020 vzhľadom na dostupnosť a overiteľnosť účtovných údajov, z ktorých musí žiadosť vychádzať.
Ako priblížil šéf sekcie cestovného ruchu na ministerstve Radúz Dula, základnou podmienkou na získanie štátnej pomoci je pokles tržieb o 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Vyhodnocovať sa bude každý mesiac zvlášť a výška pomoci sa bude odvíjať od vyčíslenej straty.
Kto môže získať pomoc
Pomoc cestovnému ruchu bude možné využiť aj v ďalšom období až do konca tohto roka. Ďalšiu výzvu na kompenzáciu výpadku tržieb za november a december 2020 a január 2021 plánuje rezort vo februári.
O podporu môžu žiadať prevádzkovatelia stravovacích a ubytovacích zariadení, cestovných kancelárií a agentúr, akvaparkov, kúpalísk, ako aj sprievodcovia v cestovnom ruchu, organizácie kongresov a podnikových výstav, botanické a zoologické záhrady a prírodné rezervácie, zábavné parky a lunaparky, či lyžiarske areály, múzeá s prehliadkami pre verejnosť, historické pamiatky a turistické zaujímavosti.
Rok 2020 bol pre akvaparky "suchý". Škody rátame každý deň, hovoria
Rezort dopravy v rámci programu na podporu odvetvia zatiaľ vyhlásil schému pre menšie podniky s objemom pomoci do 200-tisíc eur. V krátkom čase by sa mala spustiť aj pre subjekty s vyšším objemom tržieb.
„Predpokladáme, že jednoznačne definovaná schéma štátnej pomoci a presné pravidlá čerpania budú schválené na úrovni Európskej únie,“ dodal Milko s tým, že podmienky čerpania prostriedkov budú následne uvedené do praxe v konkrétnej výzve.
Obmedzila náklady, žije z poistky
Palko tvrdí, že finančná kompenzácia bude predstavovať taký leukoplast na ranu slovenského cestovného ruchu. Pre jedno zariadenie bude podľa neho totiž predstavovať často zanedbateľnú sumu v porovnaní so skutočnými stratami. „Tým zariadeniam, ktoré sú odsúdené na zánik, táto resuscitácia nepomôže,“ myslí si.
Majiteľka cestovky Liber hovorí, že sa naučila nespoliehať na žiadnu pomoc a nečakať „ako žobrák so zopnutými rukami“. Po rýchlej dohode tak už od apríla 2020 nemala vo firme jediného zamestnanca, vypovedala nájom a zminimalizovala náklady všade, kde sa dalo.
„Medveď prežije tuhú zimu tak, že ju prespí. Rovnako som sa preto rozhodla hibernovať firmu v období, kedy nemá z čoho žiť,“ hovorí Chrapanová. A z čoho žije ona? „Zo životnej poistky, ktorú mi v januári 2020 vyplatili. V podstate tak mám vlastný predčasný dôchodok a čas na seba a nové plány,“ dodáva.
Nedostatočná pomoc
Pelikán deväť mesiacov využíva jedinú priamu pomoc, a to štátny príspevok na podporu zamestnanosti. Vzhľadom na výšku výpadku svojich bežných mesačných obratov – šesť až deväť miliónov eur -, ide o pomerne nízke sumy. Ani upravená verzia tejto pomoci s názvom Prvá pomoc Plus nemôže pokryť jej výpadky príjmov. Bude sa preto uchádzať aj o podporu z programu pre cestovný ruch.
„Vzhľadom na dané limity, ktoré pre nás znamenajú maximálny možný príspevok v celkovom objeme 200-tisíc eur, však pokladáme aj túto formu pomoci, a to nielen v našom prípade veľkého zamestnávateľa v odvetví cestovného ruchu, za nedostatočnú,“ hovorí Rybár.
Slovenské hotely strádajú, ubytovacie zariadenia využilo až o tretinu menej ľudí ako minulý rok
Veria však, že sa rezortu dopravy podarí s orgánmi EÚ vyjednať zrušenie, alebo aspoň výrazné navýšenie týchto limitov, o čo sa podľa ministerstva už usilujú. Cestovná kancelária by tiež privítala zvýšenie pôvodného balíka sto miliónov eur, prípadne ďalšie podobné balíky, ktoré ministerstvo avizuje.
V Hydrotoure veria, že nadchádzajúca sezóna bude vďaka medicínskemu pokroku v boji s pandémiou lepšia. „Vzhľadom na tieto pozitívne predikcie v kombinácii so špeciálnymi podmienkami, ktoré umožňujú našim klientom si v predstihu bez akéhokoľvek rizika zarezervovať konkrétny zájazd, zaznamenávame rastúci záujem o rezervácie dovolenkových pobytov na letnú sezónu 2021,“ hovorí Milko.
Dlhé spamätávanie
Na vyhliadky cestovného ruchu v roku 2021 sa však podľa Palka treba pozerať realisticky a neočakávať okamžitý vzostup. „Prvý polrok bude ešte pokračovaním súčasného stavu ohľadom mobility ľudí a epidemiologickej situácie, ktorá neželá rozmachu cestovného ruchu,“ predpokladá.
Ako dodáva, uvidí sa, ako zaberie očkovanie proti COVID-u-19 a možno v druhom polroku bude možné sledovať postupné zviechanie sa cestovného ruchu. Nemožno však očakávať rekordy, slovenský cestovný ruch sa podľa neho bude spamätávať ešte roky.
Prezidentka Čaputová odobrila zákony súvisiace s pomocou cestovnému ruchu a civilnému letectvu
Najväčšie straty, s ktorými treba počítať, podľa zástupcu Pelikána však nie sú v tržbách. Omnoho viac ľutujú odchod šikovných kolegov, zamestnancov alebo externých spolupracovníkov, pre ktorých vzhľadom na enormný pokles záujmu o cestovanie viac nenašli uplatnenie.
„Rovnako nás mrzí strata časti zákazníkov, ktorí na nás mohli zanevrieť kvôli dlhej dobe vybavenia ich požiadaviek. Mrzí nás to o to viac, lebo zväčša sa tak nedeje našou vinou, ale preto, že ani partneri nedokážu vybaviť dané požiadavky v priebehu dní a týždňov, ako tomu bolo pred pandémiou,“ dodáva Rybár.