Slovenské dejiny sú často opradené mýtmi, ktoré pretrvávajú v učebniciach desaťročia. Predstavy o temnom stredoveku spojenom s upaľovaním bosoriek a zaostalosťou však nezodpovedajú obrazu dávneho života, ktorý nám prinášajú historické skúmanie a archeologické nálezy.
Jedným z najväčších mýtov, ktoré archeológia vyvrátila, je tvrdenie o riedkom osídlení Slovenska vo veľkomoravskom období. Zatiaľ čo pred sto rokmi niektorí historici tvrdili, že ešte v 12. storočí bol stredné Slovensko neosídleným „horským hvozdom“, dnešné dáta ukazujú opak.
Cisterciáni priniesli so sebou inovácie
Podľa Michala Slivku malo naše územie v období Veľkej Moravy pomerne husté osídlenie a štýl stavieb, ktorý nájdeme na západe Slovensko siahal až po Branisko na východe krajiny.
Konzervatívna kaviareň: Mýtus o tisícročnej maďarskej porobe Slovákov je neuveriteľná hlúposť - VIDEO
K tomuto obdobiu sa viaže aj kultúrny rozvoj. Docent Slivka pripomína, že v tomto období prichádzali kresťanskí misionári z východu aj zo západu. Stanislav Janota považuje za zlomový pre rozvoj Slovenska príchod rehoľných rádov, najmä Benediktínov a neskôr Cisterciánov, ktorých kláštory neboli len duchovnými centrami, ale technologickými inkubátormi.
Docent Slivka dopĺňa, že cisterciáni priniesli so sebou inovácie, ktoré dramaticky zvýšili životnú úroveň. Išlo napríklad o využitie vodnej energie na pohon mlynov, konštrukcie žeriavov v stavebníctve, aj nové druhy hospodárenia ako bolo rybnikárstvo.
Každodennosť v zemniciach: 12 metrov pre celú rodinu
Ďalším rádom môžeme vďačiť napríklad za využívanie teplých prameňov a teda korene kúpeľníctva alebo rozvoj včelárstva.
Stredovek bol tiež časom zakladaním miest rozvoja obchodu, remesiel a vzdelania. Slovensko sa podľa diskutérov vyvíjalo prirodzene a úspešne nasávalo moderné prvky vďaka migračným vlnám kolonistov, ktorí prinášali nové remeslá a technologické postupy. Ako uzatvára Stanislav Janota: „Sme potomkami aj týchto prichodiacich, ktorí priniesli veľa inovácií“.
Napriek technologickému pokroku elít, bežný človek žil v podmienkach, ktoré by sme dnes považovali za extrémne. Typickým obydlím boli tzv. zemnice alebo polozemnice. „Bolo to 12 metrov štvorcových. Máte tam piecku… A zoberte si tie tri, štyri deti… nebolo tam veľa miesta,“ opisuje Slivka drsnú realitu stredovekého bývania.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- či nájdeme na Slovensku vplyvy kresťanstva ešte z čias existencie Rímskej ríše
- ako sa miešali pohanské kultúry a kresťanstvo
- či sú legendy o Templároch na Slovensku pravdivé alebo ide o omyly historikov.
- akú revolúciu v stravovaní priniesli krížové výpravy a odkiaľ sa vzal názov pre cukor.
- kto mal splachovacie toalety už v stredoveku.
- prečo bol významným prelomom začiatok používania koní v hospodárstve
