BOGOTA 18. augusta (WEBNOVINY) – Kolumbijský ústavný súd vyhlásil dohodu medzi Washingtonom a Bogotou, podľa ktorej môžu Američania na území krajiny využívať sedem vojenských základní, za protiústavnú. Súd preto vydal v utorok nariadenie, podľa neho musí dohodu teraz schváliť kolumbijský parlament. Stane sa tak v súlade s procesom, akým sa v Kolumbii schvaľujú medzinárodné dohovory. Verdikt ale podľa médií nehovorí nič o charaktere samotného dokumentu.
Zmluva je podľa vrchného sudcu Mauricia Gonzáleza „dohovorom, ktorý si vyžaduje, aby štát prijal nové povinnosti a zároveň rozšíril predchádzajúce, a malo by sa s ním nakladať ako s obsahom medzinárodnej zmluvy, ktorá je predmetom schvaľovania v kongrese„.
Súd sa ústavnosťou dokumentu začal zaoberať v marci. Stalo sa tak na podnet skupiny právnikov, ktorí ju spochybnili pre jej protiústavnosť. Sťažnosť tvrdí, že dohoda z októbra 2009 je neplatná, pretože ju podpísala vláda prezidenta Álvara Uribeho bez predchádzajúceho rokovania v parlamente a bez mandátu od zákonodarného zboru.
Vojenská dohoda je podľa vyjadrenia USA a Kolumbie spoločnou snahou ako bojovať proti drogovému priemyslu a povstalcom. Prítomnosť amerických vojakov na území svojho suseda ale zásadne odmieta Venezuela, pričom dokument zvýšil napätie medzi Bogotou a Caracasom.
Dohoda, ktorá okrem iného predpokladá zapojenie Američanov do boja proti gerilovým vojskám a drogovým priekupníkom, vyvolala v regióne zmiešané reakcie a rozruch medzi krajinami v Latinskej Amerike. Venezuelský prezident Hugo Chávez ju okomentoval slovami, že „nad kontinentom zaviali vojnové vetry“. K nespokojnosti sa pripojili aj Ekvádor a Bolívia. Podľa nich je rozmiestnenie Američanov podozrivo rozsiahle na to, aby bolo iba formálnou záležitosťou.
Na základe 10-ročnej zmluvy bude mať americké vojsko na území Kolumbie k dispozícii sedem strategických vojenských základní. Tie sú rozmiestnené v regiónoch na hraniciach s Venezuelou, Ekvádorom, Brazíliou, Peru a Panamou. Washington môže na základne dohody vyslať maximálne 800 vojakov a 600 civilistov.
SITA/AFP