Slovensko by malo v rámci Plánu obnovy a odolnosti do roku 2026 z Európskej únie načerpať 6,4 miliardy eur. O tom, ako vyzerá čerpanie dnes, aké sú plány do budúcna a čo s týmito financiami chceme urobiť, sme sa rozprávali s Petrom Kmecom, podpredsedom vlády pre Plán obnovy a odolnosti a čerpanie eurofondov.
Pán podpredseda, dvadsať percent z celkového balíka z plánu obnovy by malo ísť do digitalizácie. Sám vravíte, že je to veľký problém, pretože zaostávame za vyspelými krajinami. Ako chcete koordinovať postupy medzi jednotlivými ministerstvami, prípadne inými štátnymi inštitúciami, aby nevznikal ten problém, že jednotlivé rezorty by vyvíjali svoje vlastné IT projekty, ktoré na konci dňa nebudú kompatibilné s centrálnymi projektmi?
Máte pravdu, že ja ako podpredseda vlády pre plán obnovy a momentálne eurofondy som teda určitým koordinačným orgánom na získavanie zdrojov, plnenie reforiem a míľnikov v rámci plánu obnovy, kde máme ponúknutých v rámci Európskej únie 6,4 miliardy eur.
Moja koordinačná úloha spočíva v tom, aby sme tie prostriedky čo najrýchlejšie načerpali a potom v koordinácii s mojimi kolegami v rámci vlády ich vyčerpali a dostali ich do regiónov občanovi prostredníctvom skvalitnenia verejných služieb, spomenuli ste oblasť informačných technológií a digitalizácie, ktorá kompetenčne síce spadá pod rezort pána ministra Rašiho.
Avšak, správne ste povedali, že 20 percent prostriedkov z plánu obnovy je vyčlenených práve na túto tematiku, pretože Európska únia si stanovila dve základné priority v rámci plánu obnovy. To je zelená transformácia a digitálna transformácia. 37 percent prostriedkov z plánu obnovy musí ísť na zelené riešenia a 20 percent, ako ste správne spomenuli, na digitálne riešenia.
Je to veľký balík peňazí, ktorý musí ísť do skvalitňovania či už verejných služieb, alebo zlepšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Pretože tá digitálna revolúcia tu je a Slovensko má čo dobiehať. Zaostávame v porovnaní s členskými krajinami v rámci Európskej únie, a to nehovorím ešte o svetovom zaostávaní.
Kde je veľa úspešných príbehov po celom svete, či už je to v Ázii v Spojených štátoch amerických alebo aj mnohé krajiny v rámci Európskej únie nás predbiehajú, takže musíme veľmi zabrať. V spolupráci s ministrom Richardom Rašim máme ambiciózne plány, aby sme Slovensko dostali na úroveň minimálne členských krajín Európskej únie.
Spomínali ste, že 37 percent z toho balíka by malo ísť teda aj na zelené témy, teda na zelenú agentúru. Máte už predstavu, aké prvé kroky budete v tomto smere robiť? Tu budete asi zase komunikovať s ministerstvom životného prostredia.
Áno, minister Tomáš Taraba je môj hlavný partner, čo sa týka zelených riešení, pretože je tam viacero úrovní, či už v rámci reformného procesu, alebo potom implementácia aj takých veľkých projektov, ktoré sú aj často politicky kontroverzné.
Napríklad reforma národných parkov, kde prebieha veľmi intenzívna diskusia o tom, ako kategorizovať jednotlivé časti územia na Slovensku, či už sú to národné parky, alebo potom aj samotná zonácia národných parkov je veľmi otvorená politická otázka.
Takže v tomto pokračujeme a myslím si, že tu sme našli veľmi dobrú spoločnú reč s ministrom Tarabom, ktorý z jednej strany chápe, že míľniky a ciele v rámci plánu obnovy treba napĺňať, ale z druhej strany tieto míľniky treba napasovať v záujme potrieb Slovenskej republiky.
Aby to možno občania lepšie pochopili, v rámci týchto zelených riešení sú rôzne výzvy, ktoré priamo pomáhajú ľuďom a domácnostiam. Napríklad prostredníctvom výzvy obnov dom, kde vieme poskytnúť nemalé finančné prostriedky na obnovu domov, ktoré zvyšujú energetickú efektívnosť.
Takže je to, či už prostredníctvom zatepľovaní stien, vonkajších múrov, striech alebo nákupu alternatívnych vyhrievacích telies, ako sú tepelné čerpadlá, ktoré by mali nahradiť či už kachle na tuhé palivo, alebo plynové kotle.
To ste mi tak trochu nahrali na ďalšiu otázku ohľadom obnovy týchto rodinných domov. Už ste spomenuli, že načo by sa tie finančné prostriedky mali využiť, ako sa k tejto žiadosti môžu obyvatelia dostať?
Takto, bolo vyhlásených už päť výziev, štyri výzvy boli celoslovenské a okamžite dopyt presiahol ponuku. Konečným cieľom je zatepliť a obnoviť 25-tisíc rodinných domov na Slovensku.
Avšak vzhľadom na tento obrovský dopyt budeme samozrejme premýšľať s ministrom Tarabom, ako rozšíriť tento program. Takže obyvatelia sa nemusia báť, že ak neuspeli v týchto štyroch výzvach, zásobník požiadaviek pretrváva a bude určite uspokojovaný.
V ďalších výzvach je veľmi dôležité, aby mali pripravené svoje projekty, aby vedeli realizovať tento svoj individuálny projekt do roku 2026, pretože plán obnovy bude fungovať do tohto obdobia. Spomeniem možno aj tú piatu mimoriadnu výzvu, ktorá bola špeciálne zameraná na oblasti, ktoré boli postihnuté zemetrasením a krupobitím na východnom Slovensku v priebehu tohto roka.
Tam sme vytvorili uzavretú geografickú výzvu, kde chceme pomôcť práve týmto domácnostiam, ktorých domy sú výrazne poškodené. Tu chceme urobiť kombináciu obnovy týchto domov po živelných katastrofách, ale zároveň pomôcť týmto domácnostiam, aby si zlepšili energetickú efektívnosť. Takže takpovediac zabíjame dve muchy jednou ranou.
Pán podpredseda, vieme, že ten plán obnovy a odolnosti, respektíve peniaze z tohto projektu, sú iba akýsi prostriedok na to, aby sme na tom našom Slovensku mohli niečo zlepšiť. Investície do vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií je asi cesta. Viete nám povedať nejaké prvé kroky vášho úradu alebo vlády, čo chcete v tomto smere urobiť?
Áno, oblasť vedy, výskumu a inovácií je veľmi významná zložka plánu obnovy, pretože odolnosť Slovenska a jeho ekonomiky je založená na konkurencieschopnosti a bez investovania nemalých finančných prostriedkov do tejto oblasti sa konkurencieschopnosť Slovenska neposunie dopredu.
Tu musíme opäť výrazne zabrať, pretože Slovensko zaostáva nielen v takých systémových opatreniach, ale aj vo financovaní týchto oblastí. Cieľom je vyčleňovať dve percentá z HDP na vedu, výskum a inovácie, z toho 1,2 percenta by mal byť súkromný kapitál, súkromné vklady.
Tu opäť musíme vytvoriť fungujúci mechanizmus so súkromnou sférou, aby vycítila potrebu spájania týchto národných, európskych a súkromných zdrojov do jedného balíka a tam vzniká tá potreba užšej koordinácie a lepšieho, efektívnejšieho využívania týchto finančných prostriedkov.
S týmto cieľom v rámci plánu obnovy vznikol takzvaný komponent 9, ktorý predpokladá vytvorenie národného koordinačného orgánu na úrade podpredsedu vlády, ktorý bude koordinovať všetky tieto aktivity, vrátane vypracovania a implementácie národnej stratégie pre podporu vedy vývoja a inovácií.
Táto stratégia už bola prijatá. Teraz je veľmi dôležitá fáza na implementáciu a teraz sa veľmi intenzívne bavíme s rozhodujúcimi rezortmi, predovšetkým s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a s ministerstvom hospodárstva, ako túto stratégiu napĺňať.
Keď sme pri tých investíciách do vzdelávania vedy, výskumu a inovácií, už ste verejne spomenuli, že veľkým problémom Slovenska alebo úloha Slovenska je dostať obyvateľov z takzvanej pasce stredného príjmu práve tými investíciami do vzdelávania vedy, výskumu a inovácií. Máte už načrtnutý nejaký plán? Bude z toho možno nejaký strategický dokument, ktorý predstavíte verejnosti? Ak áno, kedy?
Sú také tri najdôležitejšie dokumenty, s ktorými pracujeme. Je to už spomenutá národná stratégia pre podporu vedy vývoja a inovácií a druhým zásadným dokumentom je stratégia pre inteligentnú špecializáciu, takzvaná RIS trojka. A potom je to implementačný plán v rámci tejto národnej stratégie, ktorý sa volá revízia výdavkov, kompetencií a personálnych kapacít vo výskume, vývoji a inováciách.
Trošku zložitý dokument, ale ten cieľ je zintegrovať všetky finančné toky a zjednodušiť efektívnosť využívania týchto finančných prostriedkov. Pretože dnes máme nespočetné množstvo agentúr, ktoré vyhodnocujú požiadavky na podporu vedy, pre výskum a inovácie je to často veľmi neefektívne, takže prostredníctvom týchto finančných nástrojov a revízie by sme chceli posunúť kvalitu vo využívaní týchto prostriedkov a potom aj posilniť tieto nástroje, ktoré by mali pomôcť tej ekonomike v tom, že je kvalitnejšia, efektívnejšia.
Potom aj tí občania, ktorí pracujú v jednotlivých častiach ekonomiky, zarábajú viac, pretože prichádzajú sem kvalitnejšie pracovné miesta, vytvárajú sa tu buď prostredníctvom zahraničných investorov, alebo potom slovenské firmy vytvárajú kvalitnejšie miesta pre svojich zamestnancov. Takže tu bude viacero oblastí, kde budeme musieť spolupracovať, či už s existujúcim priemyslom, pretože musíme sa pozrieť na štruktúru ekonomiky a aj na základe toho potom rozhodovať, kam tieto vývojové a inovačné peniaze pôjdu.
Slovensko je silná priemyselná ekonomika, takže budeme aj v rámci tejto stratégie inteligentnej špecializácie smerovať tieto zdroje do tých vlajkových lodí slovenského priemyslu. Budeme sa musieť pozerať aj na nové inovatívne firmy, ktoré sa vytvárajú a investujú do oblasti ako finančný sektor, fintech technológie, gaming industry alebo ďalšie mnohé oblasti.
No a potom sa musíme pozerať na nové trendy, ktoré sa vlastne vytvárajú na tej globálnej úrovni. Tu spomeniem napríklad oblasť umelej inteligencie, kde budeme musieť tiež vkladať významné prostriedky a koordinovať s ostatnými kolegami v rámci rezortov a časti spoločnosti, pretože umelá inteligencia bude prenikať do všetkých oblastí nášho života. No a samozrejme je to veľmi dôležité, aby Slovensko súťažilo na tej medzinárodnej scéne. Takže internacionalizácia slovenskej vedy, výskumu a inovácií je veľmi dôležitá.
Hovorili sme o tých pracovných miestach. Na Slovensku máme dlhodobo problém s takzvaným odlivom mozgov. A aké sú vaše plány alebo plány vášho úradu na udržanie, respektíve prilákanie talentu na Slovensko?
V rámci môjho úradu pracujem so skupinou, ktorá má na starosti takzvaný návrat talentu alebo talentovú politiku. Pripravujeme opäť sériu krokov, ktoré by sa venovali v prvom rade priťahovaniu tých ľudí, ktorí už odišli do zahraničia a jedna tretina z týchto ľudí, ktorí odišli, má vysokoškolské vzdelanie. Takže chceme sa zamerať predovšetkým na túto časť obyvateľstva, ktorá žije v zahraničí.
Tam treba urobiť nespočetné množstvo krokov, vytvárať atraktívne pracovné miesta, ktoré by konkurovali tým pracovným miestam, ktoré majú títo mladí ľudia pôsobiaci v zahraničí. Vytvoriť im vhodné pracovné podmienky a samozrejme zlepšiť im ten reintegračný proces na Slovensku.
Druhá, veľmi dôležitá oblasť, je zabrániť úniku mozgov, a tu sa musíme začať venovať predovšetkým tým profesiám, ktoré sú nedostatkové aj z pohľadu vzdelávania. Sú to predovšetkým lekári a učitelia, ktorí nám vo veľkom odchádzajú do zahraničia za lepšími pracovnými podmienkami.
Takže opäť sú to dve takéto témy. Jedna je rozšíriť tie vzdelávacie programy v týchto nedostatkových kategóriách, ale potom aj vytvoriť im dobré pracovné podmienky po tom, ako skončili vysokoškolské štúdium.
No a potom, ešte by som spomenul tretiu oblasť, ktorá je veľmi dôležitá. A to je takzvaná cirkulácia mozgov, kde tí občania, ktorí odišli zo Slovenska, ale z rôznych dôvodov sa nemôžu vrátiť na Slovensko, tak chceme s nimi veľmi úzko pracovať, aby sme využívali ich know how zo zahraničia smerom na Slovensko.
Poďme k takej pozitívnej správe. Európska komisia pozitívne vyhodnotila našu tretiu žiadosť o finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti. Vieme teda, že už sa finalizuje štvrtá fáza. Ako sme na tom aktuálne? Koľko peňazí sa už načerpalo a o akom balíku sa bavíme pri tejto štvrtej žiadosti?
Je dôležité, že v programovom vyhlásení vlády odznel jasný signál, že Slovensko bude pokračovať v napĺňaní míľnikov a cieľov, a nebude znižovať úroveň tých reforiem, ktoré už boli prijaté. Takže na základe toho je to veľmi silný politický signál, že vieme úspešne pokračovať v napĺňaní plánu obnovy.
Správne ste poznamenali, že tento rok nám prídu dve platby. Tá tretia platba vo výške 814 miliónov eur a štvrtá platba, ktorú pripravujeme v priebehu decembra, by mala byt odoslaná do Európskej komisie v druhej polovici decembra vo výške 924 miliónov. Takže budeme mať za tento rok naplnenú tú úlohu požiadať o dve platby a Slovensko, ak teda sa naplní táto štvrtá žiadosť o platbu, bude mať na svojom účte vyše tri miliardy eur, čo už je vlastne polovica z konečnej sumy v rámci plánu obnovy.
V tejto fáze sa budeme musieť zamerať na veľmi intenzívnu implementáciu, pretože je to nemalá časť prostriedkov, ktoré sa musia dostať veľmi rýchlo do regiónov a k občanom prostredníctvom skvalitňovania verejných služieb, pretože máme veľmi málo času, aby sme tieto prostriedky využili do roku 2026.
V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a teda s tým spojené problémy s energiami v Európe, vytvorila Európska komisia plán REPowerEU. Ako má prispieť Slovensko v tomto v tomto pláne?
Je veľmi dobré, že REPowerEU vznikla aj vzhľadom na tú situáciu, ktorá sa deje na Ukrajine. Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré najviac boli postihnuté inváziou Ruska na Ukrajinu, predovšetkým v oblasti energetickej politiky.
Pretože všetky tie sankcie, ktoré boli zamerané na Rusko, boli v prevažnej miere smerované na energetické zdroje a Slovensko drvivú väčšinu týchto zdrojov získavalo z Ruskej federácie. Aj vzhľadom na to, že prebieha vojna na Ukrajine, tak tie tranzitné trasy sú vlastne pod bezpečnostnou hrozbou. Kedykoľvek sa môže zastaviť tok plynu alebo ropy už aj tej, ktorá je mimo sankcií.
Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, že vieme efektívne čerpať aj tieto prostriedky z Európskej únie a bol vlastne schválený ako súčasť revízie plánu obnovy, ktorá bola schválená v priebehu tohto roku. Takže máme tam opäť nemalé zdroje na to, aby sme naše energetické trasy a energetickú nezávislosť zvýšili.
Veľa peňazí pôjde aj na to, aby sme hľadali alternatívnych dodávateľov a samozrejme, ak sa vrátime k tým hlavným cieľom Európskej únie, aby sme nahradili fosílne palivá alternatívnymi zdrojmi, predovšetkým obnoviteľnými zdrojmi energií. Takže nemalá časť prostriedkov ide aj na budovanie veterných alebo solárnych parkov.
Súčasťou agendy vášho úradu je aj pomoc pri obnove Ukrajiny. Ako konkrétne bude Slovenská republika pomáhať v tomto projekte?
V súčasnosti drvivá časť podpory pre Ukrajinu ide do udržania každodenného fungovania ukrajinskej spoločnosti a ekonomiky, ktorá je stále pod bombardovaním a útokmi zo strany Ruskej federácie. Takže v niektorých častiach Ukrajiny je veľmi zložité zahájiť obnovu, ktorá by mala prebiehať v mierových časoch.
Drvivá časť Ukrajiny ešte nie je pripravená na post vojenskú obnovu, avšak už sa pripravujú rôzne schémy a rôzne programy, ako tento systém nastaviť.
Slovensko je v situácii, že si tiež vytvára svoje kapacity. Máme v zásobníku niekoľko stoviek firiem, momentálne ich je myslím 380, ktoré by mali záujem o vstup do projektov v rámci rekonštrukcie Ukrajiny. Takisto aj na úrovni Európskej únie sa teraz vedie diskusia, ako pripraviť finančné nástroje na to, aby tieto peniaze už plynuli. Nie do podpory, vlastne do vojenskej pomoci, ale do povojnovej rekonštrukcie.
Máme momentálne pripravené také prvé kroky, ktoré by sme chceli zakomponovať do uceleného materiálu, ktorý chcem predložiť na vládu začiatkom budúceho roka, aby sme vytvorili priestor pre slovenských aktérov, ktorí sa budú podieľať na obnove Ukrajiny.
Aby mali približnú predstavu, ako vie pomôcť štát, ako by mal vstúpiť do toho súkromný sektor, ako by mali pomôcť medzinárodné inštitúcie. Máme záujem aj niektorých krajín, ktoré chcú rôznymi grantovými schémami pomáhať, ale hľadajú partnerov v okolí Ukrajiny. Takže Slovensko môže zohrávať aj významnú úlohu partnerstiev s inými krajinami.
No a potom je veľmi dôležité si uvedomiť, že Slovensko je susedná krajina s Ukrajinou, takže budeme sa prioritne sústreďovať na cezhraničnú spoluprácu a posilnenie infraštruktúry medzi východným Slovenskom a Zakarpatskou oblasťou.
Paradoxne, výhoda Zakarpatskej oblasti je, že nie je priamo postihnutá intenzívnymi vojenskými aktivitami. Takže, ak sa začne rekonštrukcia Ukrajiny, tak si myslím, že Zakarpatská oblasť bude medzi prvými regiónmi, kde táto rekonštrukcia prebehne, pretože Ukrajina sa aj bude potrebovať otvárať Európskej únii a tú fyzickú infraštruktúru bude treba budovať aj cez Slovensko.
Takže Slovensko čakajú aj veľké projekty, ale aj projekty medzi jednotlivými obcami na oboch stranách hranice a tomuto sa chceme venovať. Vtiahnuť slovenských starostov, primátorov na našej strane, ukrajinských na druhej strane, aby sme si vytvorili zásobník projektov, ktoré potom budeme predkladať Európskej únii na financovanie.
V súvislosti s čerpaním financií z plánu obnovy a odolnosti ste sa nechali počuť, že by bolo potrebné zriadiť krízový manažment. Tu sme v akom štádiu? Už sú známi ľudia, ktorí by mali byť v tíme? Sú tam možno aj nejakí externí spolupracovníci?
V súčasnosti taký ten typický krízový manažment funguje na ministerstve zdravotníctva, pretože zlyhal nám hlavný vlajkový projekt výstavby nemocnice na Rázsochách. Takže tam bude treba sa pozrieť na všetky detaily, napĺňanie míľnikov a cieľov.
Otvorenou otázkou stále zostáva výstavba nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici, takže tam musíme každodenne pracovať na jednotlivých úlohách, ktoré nás čakajú do roku 2026, kedy musí byť splnený plán obnovy.
Hneď po zmene vlády sme začali rokovať veľmi intenzívne s jednotlivými ministrami v rámci novej vládnej koalície, pretože mnoho týchto úloh nie je nastavených reálne a vytvárame si určitý reálny obrázok, čo je reálne realizovať a na čo sa bude potrebné pozerať, do určitých možno modifikácií v rámci implementácie niektorých projektov.
Aj vzhľadom na to sme predložili materiál do vlády tento týždeň, ktorý bol schválený, ktorý predpokladá za najbližšie dva týždne, aby jednotlivé ministerstvá predložili reálny obrázok, aby si urobili hĺbkovú vnútorný audit schopnosti implementovať ich míľniky a ciele do budúcna.
Takže je to aj vyznačené v rámci toho semaforu oranžovými a červenými bodkami. Tie červené bodky sú najväčšie výkričníky, kde ministerstva musia zabrať alebo povedať, že v tejto oblasti je nereálne naplniť konkrétny projekt týmto spôsobom a musíme hľadať možno nejaké iné cesty, takže ten materiál je schválený.
Do dvoch týždňov nám musia ministerstva dať určitý odpočet a v priebehu januára, februára budeme mať pripravený materiál, kde budeme musieť prísť s nejakou cestovnou mapou, ako najlepšie a najefektívnejšie splniť plán obnovy do konca roku 2026.
