Uvarte ich, zmrazte, vystreľte z pištole alebo dokonca pošlite do vesmíru – tardigrady, známe aj ako „vodné medvedíky“ či „pomalky“, prežijú takmer všetko. Tieto mikroskopické tvory, veľké sotva milimeter, si získali povesť najodolnejších živočíchov na našej planéte. Dokážu zniesť extrémne horúčavy, mrazy blízko absolútnej nuly, stovky násobkov smrteľnej dávky radiácie a dokonca aj prázdne vákuum vo vesmíre. Niektorí vedci tvrdia, že práve oni by mohli prežiť všetky ostatné druhy – vrátane človeka – a dožiť sa až do zániku Slnka.
Ich schopnosti fascinujú vedcov už vyše storočie. Dnes sa skúma, ako by sme ich mohli využiť pre ľudstvo – napríklad pri ochrane pacientov pred následkami rádioterapie, v konzervovaní liekov či pri dlhodobých vesmírnych misiách.
Malí obri medzi živočíchmi
Pod mikroskopom vyzerajú ako stvorenia z hororu – zavalité telíčko, ostré pazúriky a „papuľa“ pripomínajúca dýky. V skutočnosti ide o fascinujúce mikroorganizmy, ktoré možno nájsť aj vo vašej záhrade, v machu či medzi lístím. Ale ich skutočné schopnosti sa prejavujú v extrémnych podmienkach.
Tardigrady boli nájdené v Himalájach, v hlbinách oceánov, v Antarktíde aj v japonských horúcich prameňoch. A keď ich vedci v roku 2007 poslali do vesmíru, mnohé z nich prežili cestu aj návrat. Niektoré samice dokonca stihli naklásť vajíčka a ich mláďatá boli zdravé.
8 fascinujúcich faktov o vtáčom speve, ktoré vás prekvapia
Superschopnosti: Ako prežívajú nemožné
Kľúčom k ich odolnosti je schopnosť prejsť do stavu tzv. „tun“ – pozastavenej animácie, ktorá sa podobá smrti. Tardigrada sa vysuší, scvrkne, vtiahne hlavu aj nohy a jej metabolizmus klesne na 0,01 % normálnej úrovne. „Doslova si svoje orgány ukladajú do extrémne malého, obmedzeného priestoru,“ hovorí Nadja Møbjerg, docentka bunkovej biológie a fyziológie na Kodanskej univerzite. V takomto stave môže prežiť celé desaťročia. Dokonca existuje prípad, keď sa jeden jedinec po viac než 120 rokoch čakania začal znovu hýbať po kontakte s vodou.
Okrem toho produkujú špeciálne proteíny, ktoré chránia ich DNA pred poškodením žiarením či vysušením. Vďaka tomu odolajú teplote 150 °C, mrazom tesne nad absolútnou nulou a radiácii, ktorá by človeka okamžite zabila.
Využitie pre ľudí
Vedecký výskum ukazuje, že superschopnosti tardigrád by raz mohli zachraňovať životy:
- Ochrana pred žiarením – proteín Dsup dokáže ochrániť DNA pred rozpadom, čo by mohlo pomôcť pacientom pri rádioterapii.
- Konzervovanie liekov – špeciálne proteíny TDP by mohli uchovať vakcíny a citlivé lieky pri izbovej teplote, bez potreby chladenia.
- Budúcnosť vo vesmíre – NASA skúma, ako ich odolnosť využiť pri skladovaní potravín a liekov na dlhých vesmírnych misiách.
Vedeli ste?
Tardigrady dokážu prežiť vystrelenie guľkou rýchlosťou až 900 m/s – čo je viac než typická pištoľová strela.
Vydržia až 1 000-násobok dávky radiácie smrteľnej pre človeka.
Aj po 30 rokoch zmrazenia v antarktickom ľade boli schopné znovu ožiť.
Tardigrady nám pripomínajú, že aj tie najmenšie tvory môžu mať schopnosti, ktoré prekonávajú ľudskú predstavivosť. Hoci pôsobia ako evolučný žart, môžu byť kľúčom k medicínskym objavom budúcnosti aj k bezpečnejším cestám do vesmíru.
