V zložitej spleti asi 12.000 značiek a vyše 50 apelácií v oblasti Bordeaux vysoko vyčnieva ako maják označenie Grand Cru Classé 1855. Toto označenie môže používať iba 61 červených vín v piatich kategóriách a 25 bielych vín v troch kategóriách. Niekedy sa im jednoducho hovorí aj Grand Cru Classé. Je na zamyslenie, že po viac ako 150 rokoch sa spoliehame na akúsi klasifikáciu zahŕňajúcu menej ako jedno percento výrobcov vína v Bordeaux, ktoré má 113000 ha vinohradov a produkuje 6 miliónov hektolitrov vína ročne, čo je len tak na okraj rádovo viac ako celá slovenská produkcia.
Celá klasifikácia v roku 1855 je priam historický počin spomínaný v učebniciach a vinárskych encyklopédiách. Začala na objednávku samotného francúzskeho cisára Napoleona III, ktorý sa rozhodol v roku 1855 zorganizovať v Paríži Všeobecnú výstavu, akési Expo 19. storočia. Malo to byť hlavne o tom, aby sa Francúzi pochválili pred svetom, akí sú šikovní. Vzhľadom na to, že okrem vína sa nemali veľmi čím chváliť, cisár rozhodol, že tam víno bude a bude tam to najlepšie. Touto čestnou úlohou bola poverená Obchodná komora v Bordeaux, ktorej členovia z tejto pocty boli na mŕtvicu. Fikano sa zbavili horúceho zemiaka tak, že ho posunuli na organizáciu obchodníkov s vínom Syndicate of Courtiers. Obchodníci po dvoch týždňoch bezsenných nocí vyprodukovali slávny zoznam. V origináli obsahoval 58 červených vín pozostávajúcich zo 4 prvých, 12 druhých, 14 tretích, 11 štvrtých a 17 piatych Cru. Všetky červené vína pochádzali z Médocu s jedinou výnimkou – Château Haut Brion.
Pre jazykových lahôdkárov predkladám možnosť vyzúriť sa na preklade výrazov Première Cru (1ère Cru), Deuxième Cru (2ème Cru), Troisième Cru (3ème Cru), Quatrième Cru (4ème Cru), Cinquième Cru (5ème Cru). Dá sa použiť aj kategória, lebo nič iné to nie je.To, že tento počin spôsobí poprask, bolo jasné od prvého dňa existencie zoznamu. To, že táto téma spôsobuje búrlivé diskusie dodnes, to len potvrdzuje aj po viac ako 150 rokoch.
Na prvý pohľad je vidno nesúlad v počtoch vtedy a dnes, ale ten bol spôsobený normálnym delením majetkov. Jediná oficiálne vykonaná zmena v zozname nastala v roku 1973, keď Château Mouton Rothschild bolo preradené z kategórie 2 do kategórie 1. Neviem si ani predstaviť, koľko to bankárov stálo, aby uplatili légie francúzskych úradníkov, kým im to schválili, hlavne keď to trvalo 50 rokov, kým to dostali.
Dnes zoznam z roku 1855 pomáha identifikovať špičkové vína v mori ostatných, i keď poradie sa po 150 rokoch predsa len dosť premiešalo. Nedotknuteľných zostáva prvých 5 vín, kde kvalita rokmi nepoľavuje a odráža ju aj cena. Tie sú jasné:
| 1. | Lafite-Rothschild |
| 2. | Latour |
| 3. | Margaux |
| 4. | Haut-Brion |
| 5. | Mouton-Rothschild |
V tesnom závese je tzv. skupinka super-dvojok, kde sa kupodivu nie všetky vína pôvodne nachádzali v druhej kategórii:
| 1. | Cos d’Estournel |
| 2. | Pichon-Longueville Comtesse de Lalande |
| 3. | Pichon Longueville Baron |
| 4. | Leoville-Las-Cases |
| 5. | Ducru-Beaucaillou |
| 6. | Palmer (pôvodne 3eme Cru) |
A potom už nasleduje celkom dobrý chaos v kvalite (odrážajúci sa aj v cenách), kde niektoré 5ème Cru môže byť drahšie ako 3ème Cru.
Zaujímavú tabuľku zostavil kolektív autorov francúzskeho časopisu la Revue du Vin de France v roku 2005, pri príležitosti 150. výročia od vzniku originálneho zoznamu. Autori urobili vlastný zoznam, kde sa vyskytlo niekoľko vín, ktoré v pôvodnom zozname neboli, naopak, niektoré vína z pôvodného zoznamu označili ako deklasifikované. Tento zoznam je tiež zaujímavý študijný materiál a výborná pomôcka pri nákupoch vín na slepo (bez možnosti degustácie), napr. v supermarketoch. A dá sa mu veriť, lebo stále platí “French are never wrong”.