BRATISLAVA 13. júna (WebNoviny.sk) – Prezident SR Andrej Kiska viac ako polovicu prejavu o stave republiky pred poslancami NR SR hovoril o vražde vo Veľkej Mači, keď vo februári boli zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, archeologička Martina Kušnírová, a súvislostiach s touto vraždou.
Kiska poukázal na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara a pripomenul najmä predstaviteľom vládnej moci a parlamentnej väčšiny, že „od vašich slov a činov závisí, aká hlboká bude rana, ktorá v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zostane aj po desiatich či dvadsiatich rokoch.“
„Zničiť vieru v spravodlivosť je možné aj bez zneužitia právomocí, akým vtedy bolo preventívne amnestovanie páchateľov závažných zločinov, a to nedostatkom citlivosti, zodpovednosti, a odvahy konať v rozhodujúcich situáciách. Alebo, naopak, aroganciou, pocitom neobmedzenej moci a ilúziou, že politikom, ktorí vyhrali voľby, patrí štát,“ povedal Kiska.
Kríza dôvery v spravodlivosť a právny štát
To, čomu Slovensko v roku 2018 čelí, nie je podľa prezidenta iba kríza dôvery v spravodlivosť a právny štát, ale je to kríza viery, že politici sú ochotní a schopní vytvárať podmienky, aby sme o zlepšovaní vzťahu k štátu vôbec mohli začať hovoriť.
Správa prezidenta Andreja Kisku o stave republiky, s ktorou vystúpil v parlamente
„Táto nedôvera je generačným zlyhaním politiky na Slovensku,“ vyhlásil Kiska s tým, že gauneri prosperujúci z kontaktov na verejnú moc sú produktom sveta, ktorý vrcholní politickí predstavitelia roky nechali rásť a rozťahovať sa po Slovensku. „Sveta, z ktorého profitovali a opierali oň vlastnú moc. Až sa vymkol spod kontroly a teraz ich drží v hrsti,“ konštatoval.
Foto: Kotlebovci narušili prejav prezidenta Kisku v parlamente
Dodnes nevieme, kto zavraždil Jána a Martinu. Ich smrť však podľa prezidenta SR pravdepodobne bola tragickým zhmotnením dôsledkov tolerovania zločinného správania. „Zločinov, o ktorých na vlastné riziko informovali len odvážni novinári. Zločinov, ktorým sa politické vedenie krajiny roky nečinne prizeralo,“ povedal Kiska, ktorý potrebuje spolu s verejnosťou signál, že zodpovední majú odvahu zmeniť sa.
Prezident očakáva, že sa ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru pridajú k snahe generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili.
Výzva vedeniu ministerstva vnútra
Kiska vyzýva vedenie rezortu vnútra, aby urobilo a vo vhodnej forme zverejnilo hodnotenie priebehu vyšetrovania, ktoré odpovie na pochybnosti o postupe polície a jej vedenia. „Pochybnosti, ktoré — pevne dúfam pre dobro Slovenskej republiky — sú prevažne nedorozumeniami, nie prejavmi zbabraného vyšetrovania zločinu, ktorý otriasol spoločnosťou a vyvolal vážnu politickú krízu,“ uviedol s tým, že čaká na pravdivé odpovede na viaceré otázky.
Napríklad, prečo nebol na miesto činu povolaný znalec v oblasti súdneho lekárstva. „Je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami, akou sú napríklad migranti. Namiesto toho sa venovať organizovanému zločinu a extrémizmu. Nech elitné jednotky nenaháňajú bonboniéry a päťdesiateurovú korupciu, kým mnohomiliónovú kriminalitu bielych golierov pozorujú z úctivej vzdialenosti,“ vyzval Kiska.
Všetci podľa prezidenta potrebujeme právny štát. Potrebujeme zrozumiteľné zákony, ktoré problémy bežného života pomáhajú riešiť a nevytvárajú nové. Potrebujeme úrady a políciu, ktoré pravidlá privádzajú do života spravodlivo a nezneužívajú ich na šikanovanie nepohodlných. „Súdy, ktorých rozhodovanie je včasné a predvídateľné. Ústavný súd, ktorý je dôveryhodným ochrancom ústavných princípov a hodnôt,“ uviedol.
Zdravie ľudí, vzdelávanie, veda a výskum
Keď v marci nová vláda žiadala poslancov o dôveru, viacerí sa podľa prezidenta pozastavili nad tým, že prebrala programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády. „To, že nová vláda nemusela na dva roky starých záväzkoch nič meniť, bolo zlou správou o stave politiky, smutnou ukážkou neschopnosti predchádzajúcej vlády riešiť problémy, plniť svoje záväzky,“ uviedla v prejave hlava štátu.
Kiska sa však venoval aj iným oblastiam. „Často opakovanými prioritami Slovenska sú zdravie ľudí, vzdelávanie detí, veda a výskum. Ale reálne investície z verejných zdrojov tomu nezodpovedajú. Do zdravotníctva a jeho ošarpaných nemocníc smerovali len štyri z každých sto investovaných eur. V rozvinutých európskych krajinách to bolo 12 percent,“ povedal.
Na jar tohto roku, 25 rokov od vzniku nášho štátu, sa mnohí podľa Kisku prihlásili k hodnote, pre ktorú sme dlho hľadali vhodné slovo. Desiatky tisíc ľudí nahlas povedali, že okrem samostatného a demokratického si želajú Slovensko, ktoré bude slušné.
„Teraz je na nás, na politikoch, aby sme urobili rovnakú voľbu. Aby sme zabránili rozkladu spoločnosti v dôsledku nedôvery v štát a schopnosť politikov riešiť problémy. Znamená to okrem iného vrátiť do verejného priestoru poctivú a citlivú diskusiu. Mať odvahu hovoriť korektne a slušne aj o ťažkých témach — o Istanbulskom dohovore, právach menšín, interrupciách, situácii Rómov. Musíme opäť obsadiť priestor, v ktorom sa vďaka pasivite a nevšímavosti politických lídrov rozťahujú fanatici a extrémisti,“ zdôraznil prezident SR.
