BRATISLAVA 16. júna (WebNoviny.sk) – Prezident Andrej Kiska sa snaží udržiavať čo najlepšie vzťahy so svojimi partnermi z okolitých krajín a robí všetko pre to, aby boli vzťahy s nimi čo najpriateľskejšie. Povedal to pre médiá pri príležitosti druhého výročia od jeho inaugurácie.
Podľa jeho vlastných slov je pri politike veľmi dôležitá dôvera, ale nad ňou je ešte priateľstvo. „Pokiaľ sa nájde medzi politikmi až to priateľstvo, tak to je ešte silnejší vzťah ako tá samotná dôvera. Veľmi to potom pomáha pri otvorenej diskusii o problémoch, pri presadzovaní zámerov, napríklad teraz pri pomoci pánovi Lajčákovi, aby sa stal generálnym tajomníkom OSN,“ povedal Kiska.
Okrem zahraničnopolitického aspektu Kiska zhodnotil aj svoje doterajšie pôsobenie a vyjadril sa k plánom do budúcnosti. Pred médiami takisto zdôraznil, že jeho úlohou je upokojovať situáciu, ale aj vyjadriť sa, keď má pocit, že situácia v spoločnosti sa vyvíja zlým smerom.
Kiska v parlamente hovoril aj o 12 miliónoch eur v kufríkoch
Prečítajte si celý prejav Andreja Kisku o stave republiky
Reakcie na Kiskov prejav: Podľa Matoviča bol odvážny
Ani po čase neľutuje, že Kotlebu nepozval do paláca
Hlava štátu takisto priznala, že za tie dva roky vo funkcii sa nájdu aj „malé chybičky, ktoré si človek spätne vyčíta, že mohlo to byť trochu lepšie, spravené inak“. Dodal však, že vo všetkých základných a zásadných otázkach by svoje postoje a názory nezmenil.
Na otázky, či by teda nezmenil názor na Mariana Kotlebu a či by ho opäť nepozval do paláca, Kiska uviedol, že Kotleba „je fašista a určite by som sa s ním nestretol“.
Pokiaľ ide o plány do budúcnosti, prezident zdôraznil, že má pred sebou ešte tri roky a to je dlhý čas na to, aby sa ešte niečo mohlo zmeniť. „Teraz sa musím sústrediť na to, čo za tie tri roky dosiahnem. Potom si budeme klásť otázku, asi o dva roky, čo bude ďalej,“ povedal prezident.
Na otázku, či už si otázky o budúcnosti aspoň sám pre seba kládol, povedal, že otázky si kladie vždy. „Ale rád hovorím, že ak chceš rozosmiať boha, predstav mu svoje plány. Pretože človek môže mať svoje plány, ale situácie v rodine, živote, krajine sa môžu tak dynamicky meniť, že na záver to, čo sa stane, môže byť celkom inak, ako človek plánoval“. Preto by bolo podľa neho nezodpovedné hovoriť o tom, čo bude z jeho strany o tri roky.
Nemyslí si, že jeho úlohou je rozvíriť vodu a vyhrotiť emócie
Na otázku, čo hovorí na to, že podľa niektorých názorov nie je k vláde dostatočne kritický, prezident zdôraznil, že jeho úlohou je situáciu upokojovať. Priznal, že mnohí, aj opoziční politici, by radi z prezidenta „urobili také svoje baranidlo“.
Nemyslí si však, že jeho úlohou je rozvíriť vodu a vyhrotiť emócie. Dodal, že jeho povinnosťou je ozvať sa vždy, keď cíti, že sa situácia vyvíja zlým smerom. Podľa jeho slov tak robil vždy, aj v prípade zdravotníctva. „Určite je povinnosťou prezidenta v prvom rade skôr krajinu spájať a emócie upokojovať a snažiť sa nachádzať konštruktívnu diskusiu,“ zdôraznil.
Kiska dodal, že je rád, že témy školstva a zdravotníctva sa dostali medzi hlavné témy. Korupcia ale podľa neho ostáva dlhodobým problémom, pričom tejto téme sa bude venovať aj v správe o stave republiky, ktorú prednesie vo štvrtok poslancom v NR SR.
Upozornil, že dnes sami vidíme, že sa polarizuje spoločnosť a narastá extrémizmus. Varoval, že pokiaľ táto vláda nebude úspešná, tak pri ďalších parlamentných voľbách môžu posilniť nedemokratické strany. „To, s čím som do paláca vchádzal, bolo vrátiť dôveru v prezidentský úrad. Aby si ľudia povedali, stojí to za to mať prezidenta, má to zmysel. Robím všetko pre to,“ povedal prezident pre médiá.
Tvrdí ale, že v konečnom dôsledku sa treba spýtať ľudí, ako to hodnotia. „Z prieskumov vyzerá, že tá dôvera je relatívne dobrá, čo som rád. Čaká ma veľa práce, doba nie je jednoduchá,“ zhodnotil svoje doterajšie pôsobenie.
zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014, keď získal hlasy 1 307 065 voličov, čo predstavuje 59,38 percenta. Kiskov protikandidát
(Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Kiska sa tak po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi, ktorý bol prezidentom dve funkčné obdobia, stal novou hlavou štátu. Za prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2014.
