BRATISLAVA 10. januára (WEBNOVINY) – Kirgizskí dedinčania pestujú najdrahšiu ryžu, napriek tomu sú však chudobní. Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj im chce pomôcť projektom, ktorý podporil aj Slovak Aid. Priamo budú Slováci v rámci projektu podporovať roľníkov v dedine Šorobašat, kde sa pravá uzgenská ryža pestuje. Dôsledky však budú presahovať do celej uzgenskej oblasti, ako aj celého Kirgizska. Projekt sa začína tento mesiac a potrvá presne dva roky. Iniciovala ho kirgizská strana, konkrétne Medzinárodný verejný fond Pangea. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Jezerská z centra.
Dedina Šorobašat má päťtisíc obyvateľov. Hlavnou činnosťou jej obyvateľstva je pestovanie endemitnej ryže, známej pod názvom uzgenská ryža. Je to unikátny a veľmi žiadaný produkt nielen v Kirgizsku, ale aj celom regióne, v menších množstvách sa exportuje aj do Ruska, Turecka a Iránu. Pripravuje sa z nej národné jedlo plov, ako aj nápoje a iné jedlá. Plov sa podáva pri všetkých významných udalostiach, ktoré sa tradične dodržujú ako veľké rodinné slávnosti.
Tvrdé podmienky trhovej ekonomiky miestni roľníci absolútne nepoznajú a nechápu. Predávajú svoju úrodu za veľmi nízke ceny, ktoré potom sprostredkovatelia, obchodníci, ďalej predávajú buď na miestnych trhoch, alebo posúvajú ďalej, do Biškeku a iných miest, kde je cena výrazne vyššia. Vzhľadom na dopyt patrí uzgenská ryža k najdrahším produktom. Roľníci vypadávajú z reťazca a nemajú žiaden vplyv na cenotvorbu. Pravá uzgenská ryža sa na rozdiel od iných druhov zbiera len raz do roka. To núti roľníkov v tejto oblasti uprednostňovať iné druhy a výsadba a celkové pretrvanie sorty uzgenskej ryže je úplne ohrozené. V poslednom období dochádza k falšovaniu, a dokonca farbeniu iných druhov ryže, pretože dopyt prevažuje produkciu.
Medzi ďalšie nedostatky, ktoré okrem nepriaznivých trhových mechanizmov komplikujú situáciu je neefektívne hospodárenie na pôde, nedostatok mechanizácie a hnojív. Keďže tradičným a jediným zdrojom príjmov obyvateľov Šorobašatu je poľnohospodárstvo, podporou produkcie unikátnej ryže, rozšírením znalostí o princípoch trhovej ekonomiky, ako aj organizácií a delení práce je možné významne pomôcť dedine, a súčasne dať príklad ostatným miestnym vidieckym komunitám.
Zmienky o pestovaní tejto zvláštnej sorty ryže sa datujú už do tretieho storočia pred naším letopočtom z obdobia ríše Davan. Mesto U, terajší Šorošabat, bol druhým hlavným mestom tejto ríše. Prvé písomné zmienky sú z 18. storočia, z čias Kokandského chanátu. Arabi nazývajú uzgenskú ryžu devzire, čo znamená „najlepšia, dobrá pre žalúdok“. Tiež sa zvykne volať Božie zuby pre náročnosť pestovania. Uzgenská ryža rastie vo svojej kvalite jedine v tejto oblasti, v iných sa jej nedarí. V Šorobašate predstavuje pôda na pestovanie ryže okolo 1,5 až 2 hektárov, pričom jeden roľník môže mať v dlhodobom prenájme pôdu do veľkosti deviatich árov.
„Dnes sa naskytne v mnohých dedinách v Kirgizsku, a to predovšetkým na juhu, bezútešný pohľad. Na vidieku zostali predovšetkým starí ľudia a deti v devastovaných domoch, pretože väčšina pracovnej sily – muži a časť žien – odchádzajú za prácou za hranice, najmä do susedného Kazachstanu a Ruska. Vzhľadom na vysokú migráciu, práca na poli zostáva na pleciach starých ľudí, žien a detí. Zvyšuje sa počet detí, ktoré vynechávajú školskú dochádzku, rastie alkoholizmus,“ vysvetlila Jezerská.
Infraštruktúra a sanitárne vybavenie je na vidieku zastarané a často nefunkčné, budovy ako školy, nemocnice, a materské školy sú väčšinou v havarijnom stave, alebo sa nevyužívajú na pôvodné účely. Nemenej vážny problém na juhu krajiny sú prírodné katastrofy. Napríklad v Uzgenskej oblasti sú to zemetrasenia a zosuvy pôdy. V južnom Kirgizsku bolo v roku 2008 desať zemetrasení v sile 5 až 6 stupňov Richterovej stupnice. Počas posledného incidentu v dedine Nura na juhu Kirgizska zahynulo 73 ľudí po zemetrasení, ktoré zrovnalo dedinu so zemou. Neexistujú potrebné finančné zdroje na opravy a rekonštrukcie. Obyvatelia týchto dedín sú roľníci. Finančný systém, ako napríklad pôžičky, úvery, sa neposkytujú v reálnej sadzbe. V roku 2007 súkromné banky poskytli 54 miliónov eur na poľnohospodárske úvery, avšak s úrokmi až cez 40 percent.
SITA