BRATISLAVA 19. augusta (WEBNOVINY) – KDH navrhuje, aby na Slovensku bolo povinné vzdelávanie od šiestich do 18 rokov a nie ako doteraz od šesť do 16 rokov. Ako povedala pre agentúru SITA podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová, išlo by o systémovú zmenu, ktorá by pomohla znížiť nezamestnanosť a nezamestnateľnosť mladých ľudí.
Ďalším opatrením, ktoré navrhuje KDH, aby pomohlo mladým, je reálne duálne vzdelávanie s prepojením školy a praxe, kde mladý človek získa odborné zručnosti a praktické skúsenosti za pomoci živnostníkov z regiónu.
Študenti prichádzajú cez leto o balík peňazí, myslí si KDH
Odborný inštitút chce dať na učebné pomôcky 11 miliónov eur
Podporiť chcú začínajúcich podnikateľov i absolventov
„Ďalším systémovým opatrením na zníženie nezamestnanosti je vytvorenie dobrého podnikateľského prostredia a podpora začínajúcich podnikateľov aj absolventov škôl po primeranej príprave a na základe vytvorených podmienok. Navrhujeme tiež podporu inkluzívneho trhu práce a sociálnej ekonomiky,“ uviedla.
Jedným z dôvodov rapídneho nárastu záujmu mladých o štúdium na vysokých školách bola podľa Szitovej v posledných rokoch nezamestnanosť.
„Za posledných 15 rokov rástol počet mladých ľudí, ktorí prejavili záujem študovať na vysokej škole iba preto, lebo si po ukončení strednej školy nedokázali nájsť prácu. Pokračovaním v štúdiu na vysokej škole si chceli predĺžiť obdobie vzdelávania a vyhnúť sa zaradeniu do evidencie nezamestnaných,“ povedala s tým, že vízia, ktorá mala za cieľ študovať na akejkoľvek vysokej škole, predĺžiť si čas vzdelávania, získať akýkoľvek titul a následne si nájsť zamestnanie, však stroskotala.
Problémom je dlhodobá nezamestnanosť
„Máme síce zvýšený počet absolventov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, no mladí nezamestnaní tvoria až jednu tretinu nezamestnaných na Slovensku,“ zdôraznila.
Ešte väčším problémom je podľa podpredsedníčky KDH dlhodobá nezamestnanosť a nezamestnateľnosť. „Mladý človek je v školskom systéme do ukončenia 10-ročnej povinnej školskej dochádzky a dovŕšením 16. roku života sa prepadáva do sociálneho systému, v ktorom dlhodobo ostáva a stáva sa trvalým poberateľom sociálnych dávok, nezamestnateľným,“ upozornila Szitová.
Podľa nej ak ľudia v mladom veku nenadobudnú pracovný návyk, nezažijú úspech, sebarealizáciu, postupne stratia motiváciu, nastúpia problémy sociálneho i psychického charakteru, často prepadnú závislostiam.
Vláda podľa nej na tieto problémy reaguje opatreniami, ktoré však nie sú systémové a dlhodobo udržateľné. „Schválený zákon o duálnom vzdelávaní nie je dostupný a atraktívny pre malých a drobných podnikateľov, ktorí by mohli pomôcť so zamestnanosťou mladých v regiónoch, kde sú najväčšie problémy. Poskytovanie dotácií, ktoré vláda preferuje, pomôže v zamestnávaní mladých, ale nie je dlhodobo udržateľné, lebo po vyčerpaní finančných prostriedkov pracovné miesta postupne zaniknú,“ zdôraznila Szitová.
