Irán vyhlásil bankrot jednej z najväčších súkromných bánk v krajine, bola paralyzovaná dlhmi

Aktíva zbankrotovanej banky prevzala štátna banka.
Irán vlajka
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Irán vyhlásil bankrot jednej z najväčších súkromných bánk v krajine, Ayandeh Bank, pričom jej aktíva prevzala štátna banka. Informovali o tom oficiálne médiá. Tento krok je v krajine, ktorá čelí medzinárodným sankciám, pomerne zriedkavý.

Ayandeh Bank, založená v roku 2012, mala sieť 270 pobočiek po celej krajine, z toho 150 len v hlavnom meste Teherán. V poslednom období však bola paralyzovaná dlhmi, pričom jej kumulované straty dosahovali približne 5,2 miliardy dolárov a dlhy okolo 2,9 miliardy dolárov, uviedla spravodajská agentúra ISNA.

Zákazníci sa nemusia báť

V sobotu sa pred bývalou pobočkou Ayandeh Bank v Teheráne tvorili rady zákazníkov, pričom na mieste bola aj polícia, informoval novinár AFP. Štátna Melli Bank prevzala aktíva zaniknutej Ayandeh Bank na základe rozhodnutia Centrálnej banky, ktorá zároveň uistila, že vkladatelia budú môcť svoje úspory získať späť.

Prevzatie Ayandeh Bank štátnou Melli Bankou je teraz dokončené,“ povedal riaditeľ Melli Bank Abolfazl Najarzadeh v sobotu v štátnej televízii. Minister hospodárstva Ali Madanizadeh vo štvrtok uviedol, že zákazníci Ayandeh Bank nemajú dôvod na obavy. Úradník Centrálnej banky Hamidreza Ghaniabadi uviedol, že „zlé dlhy“ viedli k bankrotu.

Veľkolepé projekty

Podľa neho „viac ako 90 % prostriedkov Ayandeh Bank bolo pridelených buď stranám spojeným s bankou, alebo projektom spravovaným samotnou bankou“, ktoré nikdy neboli splatené. Ayandeh Bank stála za veľkolepými projektmi, ako je obrovské nákupné centrum Iran Mall v Teheráne, ktoré zahŕňa klzisko a kiná. Okrem Ayandeh čelí problémom aj päť ďalších bánk – Sarmayeh, Day, Sepah, Iran Zamin a Melal, uviedla iránska spravodajská agentúra Tasnim.

Organizácia Spojených národov v septembri znovu uvalila prísne sankcie na Irán po mesiacoch napätej diplomacie, ktorá mala za cieľ oživiť jadrové rokovania, ktoré sa od júna zastavili po bombardovaní iránskych jadrových zariadení izraelskými a americkými silami. Tieto sankcie predstavujú „obnovenie“ opatrení, ktoré boli zmrazené v roku 2015, keď sa Irán dohodol na výrazných obmedzeniach svojho jadrového programu v rámci dohody, z ktorej prezident Donald Trump v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia vystúpil.

Ďalšie k téme