Priaznivci Igora Matoviča usilovne živia mýtus o ňom ako o jedinom skutočnom bojovníkovi proti korupcii na Slovensku. A on sám sa do tejto pozície sústavne štylizuje.
Aj keď je sotva možné nájsť nejakú konkrétnu investigatívnu aktivitu OĽaNO a neskôr Hnutia Slovensko alebo priamo Igora Matoviča, ktorá by viedla priamo k trestnému oznámeniu, začatiu trestného stíhania a napokon k odsúdeniu nejakého korupčníka, podvodníka, defraudanta či rozkrádača štátneho majetku.
Chaotické vládnutie
Voľby v roku 2020 vyhralo OĽaNO medializovanými obvineniami z korupcie či zneužívania moci ľuďmi zo strany Smer a jej prostredia.
V4 vyzerá byť na umelej ventilácii. Vzkriesi ju Babiš? - KOMENTÁR
Nástup Matoviča k moci bol sprevádzaný pexesami, vyhrážkami konkrétnom ľuďom, že pôjdu do basy, skalpmi, ktoré si premiér dáva na opasok. Výsledkom bolo, že viaceré trestné stíhania vnímali voliči vtedajšej opozície ako spolitizované. Smer usilovne šíril naratív, že s korupciou nemá nič spoločné a že ide iba o politické prenasledovanie opozície a pomstu za jej úspechy prostredníctvom trestného práva.
To sa spolu s katastrofálnym chaotickým vládnutím Matovičom vedenej koalície, ktorá nedokázala naplniť očakávania dvoch tretín voličov na zmenu k lepšiemu Slovensku, stalo základom návratu Smeru na čele s Robertom Ficom k moci. Voliči jednoducho zatúžili po normálnejšom, racionálnejšom vládnutí bez hystérie a sústavných hádok v priamom prenose, ktoré generoval predovšetkým Matovič.
Hlasovanie o Ficovi
Líder OĽaNO však pomohol Ficovi nielen tým, že nezvládol reálne vládnutie a vyvolal túžbu po návrate škandálmi a podozreniami doráňaného trojnásobného premiéra k moci. Pomohol mu aj inak. Napriek všetkej rétorike proti Smeru aj Ficovi osobne, novým a novým obvineniam z korupcie, mafiánstva, zlodejstva atď. na ich adresu, to boli práve hlasy dvoch poslankýň z OĽaNO, ktoré zabránili vydaniu Fica na väzobné trestné stíhanie a naplneniu jedného z hlavných predvolebných sľubov Matoviča.
Po útokoch a obvineniach Matoviča proti Ficovi a Smeru sa zdalo byť prirodzené, že Smer ako najsilnejšia vládnuca strana mu ich všetky vráti aj s úrokmi. Racionálnym nástrojom na to sa zdalo byť zriadenie postu splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie.
Okrem identifikovania systémových zlyhaní inštitúcií štátu pri zvládaní celospoločenského ohrozenia a krízy a návrhov na posilnenie odolnosti štátu pre prípad nových kríz mohol a mal Peter Kotlár príležitosť aj povinnosť vykonať aj ďalšiu analýzu – ako si Matovičova vláda a potom vláda s ním ako ministrom financií počínali pri narábaní so štátnymi prostriedkami.
Či rešpektovali zákony, hospodárne míňali štátne peniaze a iné štátne zdroje, či a v akom rozsahu sa vyskytovala korupcia a nepotizmus, ako fungovali tzv. MOMky, kto ich zakladal a vlastnil, ako boli zdaňované výnosy z nich, ako hospodárne a v súlade s predpismi sa obstarávali a distribuovali ochranné prostriedky a ďalšie zdravotnícke materiály pri boji s COVID-om atď.
Prečo sa Ficova odveta nekoná?
Nič z toho sme sa ani po dvoch rokoch od vládneho splnomocnenca zatiaľ nedozvedeli. Hoci takáto správa mohla vystaviť seriózny účet Matovičovmu voluntaristickému manažovaniu pandémie s jej “atómofkami”, demýtizovať ho ako bojovníka proti korupcii a ešte viac zmenšiť počet ľudí, ktorí mu dôverujú. Mohla jeho politický vplyv úplne minimalizovať.
Predseda vlády čeliaci výzve krajne pravicovej radikálnej Republiky, ktorá mu kradne voličov, však evidentne nepotrebuje takúto vecnú správu, ktorá by vystavila zrkadlo Matovičovmu vládnutiu v čase pandémie, ktoré vytáčalo takmer celú spoločnosť.
Fico jednoducho nemá záujem marginalizovať vplyv Matoviča na úroveň Andreja Danka. Napriek tomu, z čoho všetkého a akým jazykom ho Matovič obviňoval, vôbec netúži mu to vrátiť a znížiť jeho zostatkovú dôveryhodnosť. Miesto toho necháva už dva roky robiť Kotlára experimenty s jeho detským mikroskopom, prirovnávať vakcináciu ku genetickej modifikácii kukurice a šíriť ďalšie konšpiračné teórie. A bráni ho pred kritikou odbornej obce ako statočného bojovníka za pravdu.
Fico potrebuje Matoviča a preto sa žiadna politická odveta nekoná. Tlak smeruje iba na Progresívne Slovensko, ktoré nikdy nebolo pri moci a na rozdiel od Matoviča nezodpovedá za narábanie s verejnými financiami v rokoch 2020-2023. A Matovič predsedovi Smeru a vlády opláca túto politickú zhovievavosť maskovanú občasnými výkrikmi o bláznovi z Trnavy.
Opäť to boli dva hlasy z Matovičom ovládaného poslaneckého klubu, ktoré pomohli predsedovi Smeru dostať sa z krízy prejavujúcej sa postupným pádom preferencií, krehkosťou vládnej väčšiny a neschopnosťou vlády adekvátne reagovať na zadlžovanie, nárast chudoby a celkový úpadok kvality verejných služieb.
Matovič už nechce vládnuť
Igor Matovič – samozrejme, nebolo by to možné bez religiózneho fanatizmu a politickej naivity KDH – umožnil Ficovi prejsť do strategickej politickej iniciatívy.
Schválenie novely ústavy akože prekvapivým hlasovaním dvoch Matovičových ľudí umožnilo predsedovi Smeru realizoval cieľ z Devína 2024 – postaviť ústavnú hrádzu progresivizmu, urobiť nenormálnymi ľudí, ktorí sa nehlásia ku konzervatívnemu katolíckemu katechizmu v otázkach sexu, a vymaniť sa z vplyvu legislatívy EÚ a medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv. Toto hlasovanie rozdelilo a rozhádalo opozíciu, ktorá práve naštartovala proces spolupráce smerujúci k vytvorenie politickej alternatívy schopnej po ďalších parlamentných voľbách vytvoriť novú vládu.
Miesto vzájomných útokov na seba ako nositeľov najväčšieho politického zla, ako to bolo pred voľbami v roku 2020 a po nich, sa tak Robert Fico ako Igor Matovič sústredili na spoločného nepriateľa – progresivizmus a Michala Šimečku. Vzájomne sú si užitoční a potrebujú sa. Jeden bez druhého by politicky neprežili. Hovorí sa tomu politická symbióza.
Predseda Smeru potrebuje predsedu Hnutia Slovensko ako rozbíjača opozície, generátora konfliktov a odoberateľa opozičných hlasov, ktoré sú potrebné na vytvorenie alternatívnej vlády.
Matovič nepotrebuje porážku Fica a jeho odchod do opozície, lebo by v ňom stratil politický symbol nositeľa korupcie a zlodejstva, proti ktorému on jediný na Slovensku čestne bojuje. Lebo bývalý predseda OĽaNO nevie a po tej lekcii z rokov 2020 až 2023 už ani nechce vládnuť. Nevie niesť zodpovednosť za štát. Potrebuje klišé neohrozeného bojovníka proti smeromafii. A Smer sa na to nebude príliš agresívne urážať.
Tí dvaja budú predvádzať všelijaké tieňohry, okrikovať sa a obviňovať, ale nepôjdu si naozaj po krku. Pôjdu po krku politickej alternatíve, ktorá chce zastaviť úpadok a modernizovať Slovensko spôsobom, ktorý sa prieči nielen predstavám Konferencie biskupov Slovenska, ale aj oligarchickému pozadiu súčasných vládnucich strán.
