BRATISLAVA 18. marca (WEBNOVINY) – Slovensko sa podľa ministra obrany Ľubomíra Galka v súvislosti s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN k situácii v Líbyi, zachová ako spoľahlivý člen NATO a podporí všetky kroky, ktoré povedú k mieru. Ako uviedol dnes Galko na tlačovej besede, Slovensko nebude blokovať kroky NATO v Líbyi. Zároveň zdôraznil, že nevidí priestor pre spôsobilosť slovenských ozbrojených síl pôsobiť v súčasnej situácii v tejto krajine.
Ministerstvo obrany čaká na schválenie operačného plánu NATO, na základe ktorého bude zhotovený zoznam požiadaviek pre operáciu. „Až potom sa môžeme rozhodnúť, či budeme na tom participovať,“ uviedol Galko s tým, že v súčasnosti o pláne rokujú veľvyslanci členských krajín pri NATO. Upozornil tiež, že o prípadnom vyslaní slovenských vojakov musí rozhodnúť Národná rada SR. Podľa neho členské štáty pre operáciu svoje jednotky neponúkajú, ale môžu sa na základe dobrovoľnosti rozhodnúť.
Galko si nevie predstaviť, že by Slovensko v prípade požiadavky neposkytlo svoj vzdušný priestor na prelety lietadiel NATO. Ozbrojené sily majú permanentne pripravenú aj poľnú nemocnicu. „Vojenský zásah je najkrajnejším rozhodnutím,“ dodal.
Galko taktiež žiada nové priestory pre vojenský archív
Zámer presťahovať Vojenský archív v Trnave do nových priestorov považuje minister obrany Ľubomír Galko za prejav zodpovednosti voči budúcim generáciám a jednoznačne ho podporuje. Povedal to po dnešnej prehliadke archívu, ktorý sídli v nevyhovujúcich priestoroch pôvodnej Trnavskej univerzity zo 17. storočia. V archíve je uložených 33 kilometrov registratúrnych záznamov. Podľa ministra však bude možné s výstavbou novej budovy začať až po skonsolidovaní verejných financií, presnejší termín neuviedol. Rezort obrany má k dispozícii pozemok, projektovú dokumentáciu aj územné rozhodnutie na výstavbu novej budovy Vojenského archívu ešte z čias ministra Františka Kašického.
Vtedy mala archív približne za jednu miliardu slovenských korún stavať spoločnosť Ikores. Galko si myslí, že to pôjde aj lacnejšie. „V dnešnej dobe elektronických aukcií, pri čestnom a transparentnom výberovom konaní dokážeme znížiť náklady akéhokoľvek projektu z minulosti,“ vysvetlil. Vojenský archív v každom prípade podľa ministrovho vyjadrenia zostane v Trnave.
Archív bol do Trnavy premiestnený v roku 1967 z Hradca Králové, vtedy pod názvom Archív vojenskej evidencie osôb. V roku 1994 došlo k dohode medzi vládami Českej republiky a Slovenskej republiky o delimitácii archívnych fondov uložených v archíve Československej ľudovej armády v Olomouci. Do Vojenského archívu v Trnave boli premiestnené archívne fondy a spisy, ktorých pôvodcom boli útvary a zariadenia sídliace v Slovenskej republike.
Vojenský archív sídli v budove, ktorá v minulosti patrila pôvodnej Trnavskej univerzite a je pamiatkovo chránená. Po presídlení univerzity do Budína zo stali v Trnave len prázdne budovy, ktoré Jozef II. v roku 1783 daroval Rakúsko-uhorskej armáde a odvtedy slúžia vojsku.