BRATISLAVA 14. decembra (WebNoviny.sk) – Sankcie voči Rusku nič nezmenili na správaní tohto štátu ani Ukrajiny. Povedal to v stredu predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti.
„Všetci sa tu trasieme. Oba štáty majú čo plniť, ak ide o minské dohody. Naše čierno-biele videnie je nebezpečné a zlé. Ja nepôjdem proti jednote EÚ. Budem bojovať za naše vlastné záujmy, ale nebudem rozbíjať jednotu únie. Ale nenechám si ujsť príležitosť, aby som vždy na Európskej rade povedal, že som proti sankciám, ktoré sú nezmyselné,“ zdôraznil.
Rusko má svoj problém s Ukrajinou
Fico tvrdí, že Rusko má svoj problém s Ukrajinou, „kde sme bez akýchkoľvek problémov povedali, že došlo k porušeniu medzinárodného práva“. „Rovnako som kedykoľvek otvorený povedať, že vojna v Iraku bola vymyslená, že som nikdy nesúhlasil s bombardovaním Belehradu, kde boli pozabíjané tisíce ľudí, že nesúhlasím s uznaním Kosova. Máme konzistentné postoje v týchto témach,“ deklaroval.
Premiér podľa svojich slov nerozumie, prečo by nám mali sankcie škodiť a prečo nám má klesať vzájomný obchod s Ruskou federáciou. „Máme právo komentovať tieto veci aj preto, lebo Ukrajine na rozdiel od iných aj reálne pomáhame. Držme sa svojej vlastnej pravdy, vlastných predstáv. V zahraničnej politike sme konzistentní,“ uzavrel Fico.
Lídri Francúzska a Nemecka, prezident Francois Hollande a kancelárka Angela Merkelová, sa v utorok (13.12.) zhodli na predĺžení režimu sankcií uvalených na Rusko v prípade, že nebudú rešpektované a plnené minské mierové protokoly o urovnaní krízy na východe Ukrajiny. „Musíme trvať na plnení dohôd z Minska a keď k nemu nedochádza, pokračovať v režime sankcií,“ uviedol Hollande na tlačovej konferencii v Berlíne. Vysvetlil, že v situácii, keď nebadať snahu ani pokrok v plnení mierových dohôd a situácia je stále zablokovaná, „som rovnako ako kancelárka za to, aby sankcie boli predĺžené“.
Sankcie by mali predĺžiť
Podľa diplomatických zdrojov EÚ po summite, ktorý sa bude konať 15. decembra v Bruseli, dôjde k predĺženiu platnosti ekonomických sankcií uvalených na Rusko v roku 2014 po anektovaní Krymského polostrova a pre moskovskú podporu proruských separatistov na východnej Ukrajine.
Sankcie sú zamerané okrem iného na zabrzdenie ruského dovozu do EÚ a znemožňujú prístup ruských bánk živiacich domácu ekonomiku na európske finančné trhy. EÚ ich naposledy predĺžila do 31. januára 2017. Zachovanie režimu sankcií je už dlhší čas témou debát v rámci únie, keďže niektoré štáty, napríklad Taliansko, namietajú, že odvetné opatrenia prijaté Ruskom vážne poškodzujú sektory ich ekonomiky.