Bývalý minister obrany, do nedávna šéf parlamentného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva Martin Fedor (Sieť) hovorí v rozhovore o bezpečnostnej situácii. Zároveň sa vyjadruje k zmene straníckej príslušnosti
Minulý rok bol pre vás významný z politického hľadiska, ukončili ste členstvo v SDKÚ-DS a oznámili ste vstup do Siete. Prečo práve táto politická strana?
Dlhodobo som presvedčený, že Slovensko môže posunúť vpred len politická sila, ktorá je založená na kompetentnosti, vecnosti, ale aj programovej nápaditosti. Sila, ktorá sa nebude predbiehať s konkurenciou o to, kto vymyslí lepší marketingový trik, mediálny plán či jednoducho politickú šaškáreň. Verím, že cesta poctivej, vecnej a programovej politiky je síce náročnejšia, ale predstavuje ozajstnú službu občanom. Viem, že ľudia majú postupne plné zuby politických prekáračiek a budú požadovať jasnú ponuku, predstavu ako má fungovať štát a čo dobré môže politika priniesť občanom.
Je to podľa vás naozaj strana SIEŤ, spoluprácu s ktorou ste ohlásili?
V SIETi vidím obrovský záujem, ambíciu nastaviť fungovanie štátu, aby svojich občanov zbytočne nezaťažoval, ale naopak podporoval. Rovnako mi je sympatická vôľa akejsi generačnej obnovy, bez ktorej sa mnohé zo zlepšení nedajú dosiahnuť. Intelektuálna výbava lídra strany SIEŤ ako aj formujúce sa odborné zázemie ma napĺňa presvedčením, že SIEŤ bude progresívnou stranou, schopnou prispieť k lepšiemu životu ľudí na Slovensku a lepšiemu fungovaniu štátu. A to by malo byť ťažiskom každého politického snaženia.
Mimochodom, už ste členom SIETE?
Ako som uviedol, považujem SIEŤ za progresívnu politickú silu, ktorá svoju energiu nevybíja v žabomyších politických sporoch. Má ambíciu posunúť službu občanom a ponuku fungujúceho, efektívneho štátu do centra svojej politiky. Okrem iného vidím aj záujem o riešenie otázok v oblasti bezpečnosti štátu a občanov, a áno – preto som podal prihlášku na členstvo v tejto strane.
Myslíte, že opozícia v stave v akom je, bude vedieť do volieb v roku 2016 predložiť ľuďom alternatívu?
Priznám sa, že som trochu sklamaný ako zatiaľ vyzerá možnosť alternatívnej vlády voči vláde jednej strany. Viacerí, akože opoziční, politici, sa radšej utiekajú ku kritike za každú cenu svojich partnerov opozícii. Robia to zrejme v domnienke vlastnej dôležitosti a snahe chytania pofidérnych politických bodov. Cieľom je asi, aby mohli znova sedieť v poslaneckých laviciach a kritizovať každého a všetko. Asi si ani neuvedomujú, že neustálym vytváraním sporov, často aj osobného charakteru limitujú zároveň možnosti postavenia vlády bez SMERu. Na druhej strane, som presvedčený, že ľudia vo väčšine požadujú normálnu, vecnú politiku, bez chytračenia a pernamentných konfliktov. A verím, že zároveň aj budúca politická garnitúra bude zastúpená politikmi, ktorí sú čitateľní, hodnotovo ukotvení a ktorých je aj v opozícii stále dosť.
A veríte tomu, že sa to v takomto stave bude dať?
Bude na nás, či ako opoziční politici dokážeme ukázať ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť, lepší život, bezpečnosť. Nie bezradnosť, prázdne politikárčenie a vzájomné útoky medzi sebou. Ani ja sám sa nechcem nechať vtiahnuť do zbytočných a absurdných šarvátok medzi opozičnými poslancami. Aj keď si treba niekedy poriadne zakusnúť do jazyka. Chcem, aby parlament naozaj kontroloval vládu, preto je jednotná parlamentná opozícia dôležitá. Chcem, aby Slovensko malo programovú, hodnotovú a politickú alternatívu voči vláde, ktorá dnes nevládne, ale skôr ovláda Slovensko.
Rok 2014 bol významný aj zo zahraničnopolitického hľadiska, ovplyvní to zásadne aj bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky?
Myslím, že áno. Vnímanie bezpečnosti aj nášho Slovenska sa po roku 2014 radikálne mení. Za posledné dlhé roky sme si zvykli, že o konfliktoch sa hovorilo len v dostatočne vzdialených regiónoch od nás. A tomu zodpovedal aj prístup Slovenska a aj ďalších spojencov v NATO – dôraz bol napríklad kladený na budovanie ľahkých, nasaditeľných síl, jednotiek, ktoré by mohli operovať v geograficky vzdialených regiónoch.
Ale dnes už konflikt nie je až tak ďaleko…
Áno, v roku 2014 sme boli svedkami obsadenia časti územia suverénneho štátu. A to rovno štátu susediaceho so Slovenskom. Je to obrovský precedens a ťažko sa možno tváriť, že sa nič neudialo. Hoci konflikt oficiálne neprebieha medzi dvoma znepriatelenými štátmi, ale skôr využitím aktívnych foriem zasahovania – od zrejmého vyžitia špeciálnych jednotiek po podporu tzv. separatistov. V každom prípade, som presvedčený, že to bude mať masívny dopad na vnímanie bezpečnosti Slovenska, ale aj u našich spojencov. Že do popredia spojeneckého úsilia sa napríklad znova dostane obrana vlastného územia ako prvoradej úlohy pre ozbrojené zložky aj našej vlasti. Stojíme na východnej hranici Severoatlantickej aliancie aj Európskej únie. Situácia sa nás týka bezprostredne rovnako ekonomicky aj politicky. V záujme Slovenska je stabilná, demokratická a najmä Ukrajina, ktorá si o svojej budúcnosti bude rozhodovať sama. A to by malo byť jednou z hlavných priorít pre našu vládu a diplomaciu. Mali by sme Ukrajine pomáhať. Aj preto, že si to jej občania zaslúžia, aj preto, že je to v našom záujme. Ani my by sme neboli radi keby sa o nás rozhodovalo o nás bez nás. Takúto interpretáciu jednoducho nemôžeme prijať.
Sú slovenské ozbrojené sily pripravené na takúto geopolitickú zmenu?
Slovensko ešte vo svojej novodobej histórii nemalo na svojich hraniciach bezpečnostnú hrozbu takého charakteru, akou je tá na Ukrajine. Aj keď nehrozí bezprostredne priame ohrozenie, situáciu treba brať vážne a poučiť sa. Slovensko má svoju obranyschopnosť odvodenú od pripravenosti ostatných členov obrannej aliancie, ktorej sme členom. Aj naši spojenci aj Slovensko iste budú na túto situáciu reagovať. Ako som už uviedol, určite sa do centra pozornosti dostane aj prioritná úloha ozbrojených síl tak ako ju poznáme z minulosti- schopnosť reagovať a aktívne sa brániť v prípade priameho ohrozenia protivníkom. V súčasnosti to v praxi bude predovšetkým o tom, aby sa toľkokrát avizovaná modernizácia takmer všetkej výzbroje dokázala realizovať. Je to aj otázka ako pristupujú jednotlivé politické garnitúry k životne dôležitým otázkam bezpečnosti. Samozrejme, nemôže to byť len o technike, pretože aj tú obsluhujú v konečnom dôsledku ľudia- a je v našom záujme, aby to ľudia boli profesionálne zdatní a dobre motivovaní.
Opozícia vyčítala štátnemu rozpočtu aj zvýšené výdavky na obranu…
Zvýšenie rozpočtu v roku 2015 zďaleka nerieši potreby obrany Slovenska. Som presvedčený, že musíme vyslať signál odhodlanosti a pripravenosti, inak aj vôľa spojencov pomáhať keď bude treba bude iná. Hoci existujú možnosti ako efektívnejšie modernizovať ozbrojené sily a súčasná vláda ich takmer nevyužíva stále bude potrebné postupne zvyšovať rozpočet na obranu- v súlade s prísľubmi Slovenska na summite vo Walese tento rok. Domnievam sa tiež, že v takýchto základných otázkach by mala existovať dostatočná miera konsenzu medzi opozíciou a vládou.
Vidíte teraz takýto konsenzus na Slovensku?
Takýto konsenzus na Slovensku nateraz nie je. Obrana a bezpečnosť akoby sa dostávala do pozornosti len „vďaka“ škandálom či zlyhaniam. Okrem dobrej politickej vôle je tiež potrebné, aby boli jasné dlhodobé plány podľa ktorých sa má postupovať. A to, že nie je konsenzus nám dokazuje aj vláda samotná, jej predstavitelia. Protirečia si vo vyjadreniach alebo konaní vládnych predstaviteľov. Na jednej strane predseda vlády tvrdí, že pravdepodobnosť vypuknutia vojenského konfliktu je až 70 %. Nikto iný v EÚ takéto poznatky zjavne nemá a premiér si protirečí aj s vlastným ministrom zahraničných vecí, ktorý len niekoľko dní potom povie, že situácia na Ukrajine dáva dôvod na optimizmus.
Situácia sa mohla zmeniť…
Robert Fico si protirečí aj sám, tvrdí, že situácia je vážna, na druhej strane spochybňuje vážne a potrebné rozhodnutia summitu NATO, ktorého výsledky označí dokonca za bláznovstvo. A potom – ďalší paradox – predseda vlády nechce veľké výdavky na zbrojenie, na druhej na jeho ministerstve obrany ohlasujú obrovské nákupy, na ktoré zjavne nie sú financie a platiť budú ďalšie vlády. Zároveň sa ukazuje, že nevyužívajú postupy a možnosti ako neplytvať zdrojmi. Hovorím o možnostiach zníženia nákladov kde je to možné formou súťaže, nehovoríme o tom ako sa dá usporiť spoluprácou bezpečnostných rezortov, alebo formou nadnárodnej spolupráce, takmer vôbec nevyužívame možnosti podporných agentúr NATO, čo napríklad v prípade potreby zabezpečenia radarov je iste na mieste a podobne…
Má podľa vás takéto konanie vlády aj nejaké zahraničnopolitické dôsledky?
Ak si budú vládni predstavitelia v tak vážnych veciach ako je zahraničná politika a obrana protirečiť, Slovensko len ťažko bude dôveryhodným partnerom. Nehovoriac o tom, keď predseda vlády označí výsledky významného summitu NATO za bláznovstvo. Keď toto vidia naši partneri zo zahraničia, akú dôveryhodnosť si naša vláda buduje? Radosť z takejto politiky môžu mať tak akurát v Kremli.
Spomínali ste nákup radarov, začiatkom roka to má byť aktuálna téma, aké by mohlo byť podľa vás najlepšie riešenie?
Situáciu treba naozaj riešiť čím skôr. Radary nemôžeme modernizovať kvôli sankciám voči ruským firmám. Mohlo by to znamenať, že vypadne radarové krytie nielen pre potreby Slovenska, ale vlastne sa znefunkční monitoring vzdušného priestoru krajiny, ktorá bezprostredne susedí s problémovou Ukrajinou. A to už nie je len problém Slovenska, ale aj celej aliancie. Preto som presvedčený, že existujú dôvody ako aj možnosti, aby sme mohli žiadať o spoluúčasť aj spojencov. Aby sme nemuseli tiahnuť všetko z rozpočtu Slovenskej republiky. Preto by sme mali využiť našu kvalitnú diplomaciu. Môže nám usporiť nemalé finančné prostriedky. Uvítal som, že ministerstvo obrany si osvojilo túto iniciatívu, ktorú sme prezentovali spolu s R. Prochádzkom a oznámilo, že sa budú snažiť o možnosti aj aliančného prefinancovania.
Ako poslanec sa venujete aj problematike rezortu vnútra a polícii. Ako by ste hodnotili posledné obdobie v tomto rezorte?
Keby som si mal niečo vybrať, uviedol by som, že v oblasti vnútornej bezpečnosti sme svedkami mnohých pochybností o objektivite a správnom postupe policajtov voči bežným občanom. Či to už bola streľba na študentov, prípadne zjavne neadekvátny zákrok voči vodičke auta pri bežnej kontrole. Pochybnosti zaznievajú najmä či dochádza k adekvátnemu a objektívnemu prešetreniu postupu policajtov v iných prípadoch- ktoré nie sú dostatočne mediálne známe.
Takéto problémy sa ale vyskytujú aj v iných krajinách, existuje podľa vás na ne riešenie?
To čo sa mi zdá rozhodujúce je, aby aj možné pochybenia u polície mala možnosť preskúmať dostatočne nezávislá a nestranná kontrola. Kontrola, ktorá nepodlieha rovnakému šéfovi ako aj zároveň zložka, ktorá vykonáva zákrok. Aby policajt de facto nekontroloval policajta. Aby ani polícia nemohla byť akýmsi štátom v štáte, aby bola možnosť pre občana dožiadať sa preverenia postupu policajta na nezávislom orgáne. Hovorím o nezávislej inšpekcii, ktorá by nepodliehala ani kompetenčne ani personálne ministrovi vnútra a teda politicky nezviazaná. Takáto inšpekcia by bola v konečnom dôsledku pomocou všetkým poctivým príslušníkom polície, ktorých je v policajnom zbore drvivá väčšina.
Aké sú Vaše politické priority do roku 2015?
Rád by som sa venoval otázkam, ktoré považujem za rozhodujúce pri fungovaní štátu – otázkam bezpečnosti. Chcem, aby slovenské bezpečnostné zložky boli dostatočne profesionálne vybavené- tak materiálne ako aj kvalitnými ľuďmi. Zároveň považujem za podstatné, aby občania nemali pocit, že štát a jeho orgány sú tu preto, aby neustále niekoho obmedzovali, kontrolovali, alebo s prepáčením buzerovali. V mnohom sú to systémové opatrenia, vieme sa poučiť z krajín kde to funguje lepšie. Samozrejme, získanie pocitu, že štát a jeho represívne zložky sú tu pre občana a že sa na ne môže spoľahnúť keď je v problémoch- takéto presvedčenie a pocit sa samozrejme buduje dlhšie. Chcem k tomu prispieť. Vidím tiež obrovský priestor v v tom ako koordinovať spoluprácu bezpečnostných zborov na Slovensku. Užšia spolupráca rezortov vnútra a obrany nám môže priniesť oveľa vyššiu efektivitu vynakladaných zdrojov. A neraz aj priame úspory.
To je oblasť bezpečnosti a v politickej oblasti, rok 2015 bude už predsa len predvolebný rok…
V politickej oblasti sa budem snažiť pôsobiť v prospech budovania alternatívy pre ľudí, ktorí sú oprávnene nespokojní s touto vládou. Slovensko je unavené z vlády jednej strany a potrebuje zmenu. Zmenu, ktorá prinesie nový pohľad na vzťah štátu a občana. Zmenu, ktorá premení verejný priestor tak, aby slúžil lepšie ľuďom. V rámci strany Sieť sa budem snažiť najmä riešiť problematiku bezpečnosti občanov a to jednak tak, aby bezpečnosť občanov bola zaručená z vonkajšieho hľadiska, ďalej aby sa neplytvalo peniazmi daňových poplatníkov v rezortoch obrany a vnútra a najmä, aby bezpečnostné zložky, ktoré si občania platia z daní naozaj ľuďom slúžili.
