BRUSEL 28. júna (WEBNOVINY) – Hlavným výsledkom piatkového summitu Európskej únie v Bruseli je ultimátum Rusku v súvislosti s krízou na Ukrajine. Po skončení rokovaní v sídle Európskej rady v Bruseli to potvrdil aj slovenský premiér Robert Fico. Presná podoba prípadných ďalších reštrikčných opatrení voči Moskve však zatiaľ známa nie je.
—-> TU.
„Bolo prijaté rozhodnutie, že do pondelka by malo byť naplnených niekoľko bodov,“ uviedol Fico v odkaze na oficiálne prijatý dokument, v ktorom lídri členských štátov apelujú tak na proruských separatistov na východe Ukrajiny, ako aj na samotné Rusko. To by malo podľa nich „aktívne využiť svoj vplyv na ilegálne ozbrojené skupiny a zastaviť prílev zbraní a militantov cez hranicu“ s Ukrajinou.
Podporujú mierový plán Porošenka
Únia vyzýva aj na okamžité prepustenie všetkých zajatých rukojemníkov vrátane členov pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). „Pokiaľ k týmto rozhodnutiam príde do 30. (júna), tak sa môžeme baviť o ďalšom uvoľňovaní napätia,“ dodal Fico.
V prijatom dokumente Brusel taktiež vyzýva na uvoľnenie troch hraničných prechodov na východe Ukrajiny, ktoré pred časom obsadili separatisti. Únia zároveň vyjadruje podporu mierovému plánu prezidenta Petra Porošenka, ktorého súčasťou je aj vyhlásenie prímeria. To by sa malo najnovšie predĺžiť až do pondelka. Na 16. júla zvolali lídri ďalší summit, na ktorom chcú diskutovať aj o ďalšom postupe v súvislosti s krízou na Ukrajine.
Rozdeľovať budú najvyššie posty
Témou bude aj rozdeľovanie najvyšších postov v rámci únie po tom, ako sa účastníci summitu definitívne zhodli na nominácii Jeana-Clauda Junckera za nového predsedu Európskej komisie. Prvýkrát sa tak nestalo prostredníctvom všeobecného konsenzu, ale až po hlasovaní. Proti Junckerovi ako novom šéfovi EK bol totiž britský premiér David Cameron a jeho maďarský kolega Viktor Orbán.
Separatisti v Donecku prepustili štyroch pozorovateľov OBSE
Ukrajina uzavrela prelomovú dohodu s Úniou, Rusko sa vyhráža
Fico ďalej potvrdil, že témami summitu boli aj ekonomické otázky vrátane spoločnej energetickej politiky a boja proti klimatickým zmenám. „Slovenská republika nebude podporovať ukazovateľ povinného podielu obnoviteľných energií,“ potvrdil slovenský premiér.
Ako dodal, SR síce súhlasí so znižovaním emisií skleníkových plynov, nie však v miere, ktorú navrhujú lídri niektorých krajín. Rozhodnutie o týchto otázkach by malo padnúť až najskôr na pravidelnom októbrovom zasadnutí Európskej rady.
