BRUSEL 6. marca (WEBNOVINY) – Európska centrálna banka (ECB) by mala znížiť úrokové sadzby a do bankového systému vpustiť viac likvidity.
Vyhlásil šéf oddelenia Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Európu Reza Moghadam. „ECB si musí byť istá, že má rovnocenné politické nástroje, aby sa jej podarilo zvrátiť trend klesajúcej inflácie a taktiež odvrátiť riziko pádu do deflácie,“ napísal Moghadam na svojom blogu.
Banka by podľa neho teda mala zvažovať ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. „A čo je dôležitejšie, mala by sa pozrieť na spôsoby ako výrazne zvýšiť svoju bilanciu buď prostredníctvom dlhodobých refinančných operácií (LTRO), alebo prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania,“ napísal Moghadam.
V pondelok šéfka MMF Christine Lagardeová vyhlásila, že MMF predpokladá dlhšie obdobie nízkej miery inflácie v eurozóne. Podľa jej slov musia byť centrálne banky pripravené zasiahnuť, aby rodiace sa zotavenie ekonomiky nebolo v ohrození.
ECB má za cieľ ochraňovať cenovú stabilitu v eurozóne. Banka stanovila inflačný cieľ vo výške tesne pod úrovňou dvoch percent. Spotrebiteľská inflácia v eurozóne je už päť mesiacov pod úrovňou jedného percenta. To ECB považuje za nebezpečnú zónu.
Medzinárodný menový fond (MMF) potrebuje viac peňazí, aby sa stal pevnejšou hradbou proti rozširovaniu finančnej krízy. V pondelok to uviedol predstaviteľ britskej centrálnej banky (BoE) Andy Haldane. „MMF nemá palivo v nádrži, ktoré potrebuje, aby uspokojil príslušné potreby krajín,“ povedal Haldane.
Podľa jeho slov sa predstavitelia krajín G20 počas zasadnutia v austrálskom Sydney sťažovali na to, že americký Kongres stále neodsúhlasil zvýšenie prostriedkov pre MMF. Ďalším problémom globálneho finančného systému je, že rezervy zahraničných mien sú príliš koncentrované v krajinách, ktoré ich pravdepodobne nepotrebujú.
Jedným zo spôsobov, ako by bolo možné ochrániť globálny finančný systém pred šokmi, je podľa Haldana naviazanie vydávania vládnych dlhopisov na rast hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Tento systém uplatňujú napríklad v Bulharsku. V čase krízy by výnosy z dlhopisov naviazaných na hospodársky rast klesali a znižoval by sa tak tlak na vládne financie.
