Európska Univerzitná Hokejová Liga (EUHL) vytvára vhodné podmienky pre rozvoj študentov-atlétov, aby sa mohli súčasne venovať športu a štúdiu po vzore amerických univerzít, kde je tento systém zaužívaný desaťročia. A práve ten nám priblížil slovenský hokejista a dvojnásobný účastník majstrovstiev sveta do 20 rokov, Marek Korenčik, ktorý študuje na University of Massachusetts Lowell, za ktorú zároveň aj hrá hokej v univerzitnej súťaži NCAA.
Marek Korenčik začínal s hokejom vo svojom rodnom meste v Žiline, odkiaľ odišiel rozvíjať svoj talent do juniorského tímu vo švédskej Lulei. Po tom, ako sa mu nepodarilo prebojovať do kádra seniorského mužstva pôsobiacom v SHL, musel sa rozhodnúť, čo bude ďalej. Jeho ďalšie kroky napokon v roku 2019 smerovali do Spojených štátov. Tam začal študovať odbor biznis marketing na University of Massachusetts Lowell. 22-ročný obranca si v súčasnosti dokončuje bakalársky stupeň, pričom súčasne hráva hokej za svoju univerzitu v populárnej NCAA. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, prečo sa rozhodol práve pre USA, ako funguje tamojší systém súťaže a spoznáte podmienky a zázemie, ktorými disponuje jeho tím. Okrem toho vysvetlí, ako zvláda skĺbiť štúdium a šport a takisto priblíži svoje myšlienky o EUHL.
Prečo ste sa rozhodli pokračovať vo svojej kariére v USA?
Po konci v juniorke vo Švédsku som sa rozhodoval, že ako ďalej. Vždy som vedel, že škola je dôležitá a chcel som mať kvalitné vzdelanie, ale stále som však chcel pri tom hrať profesionálne hokej a napredovať v ňom. Univerzita v Spojených štátoch mi prišla ako najlepšie riešenie, a preto som sa sem rozhodol prísť.
Ako vnímate hokejovú štruktúru na univerzitách v USA?
Je to niečo neskutočné a celkom neuveriteľné pre ľudí pohybujúcich sa okolo hokeja v Európe, ktorí s tým americkým nemajú žiadne skúsenosti. Podmienky sú tu najlepšie, aké som kedy vo svojej kariére zažil. Nemôžem to porovnávať s Európou, pretože som tam nikdy v žiadnej profesionálnej lige nepôsobil. Je to však lepšie ako v juniorke Lulei, a napríklad naša kabína je tu väčšia ako tá A-tímu švédskeho celku pôsobiacom v SHL.
Povedzte mi viac o vašich podmienkach.
Máme tu vlastnú saunu, ľadovú vaňu, vírivku, obrovskú posilňovňu, video-miestnosť, relaxačnú zónu s gaučami a televízormi, kuchynku a podobne. Všetko spomenuté vybavenie je pritom súčasťou našej kabíny na štadióne.
Koľko ľudí chodí na domáce zápasy?
Štadión má kapacitu približne 6 500 miest. Na naše zápasy chodí v priemere tri a pol tisíc ľudí, pričom na stretnutia s rivalmi býva aj vypredané. Vtedy je naozaj parádna atmosféra. Študenti z našej univerzity majú vstup zadarmo a svoj vlastný sektor. Na tribúnach bývajú okrem nich aj rodinní príslušníci a široká verejnosť, ktorá má najpočetnejšie zastúpenie.
Vysvetlite mi systém súťaže NCAA.
Po celej Amerike je šesť konferencií, pričom pár tímov sa nachádza aj mimo nich. Tieto konferencie nie sú tvorené výhradne podľa lokality, ale závisí to aj od výkonnosti klubov a historického statusu. Na východe sú tri konferencie a tá naša sa volá Hockey East. V tabuľke máme jedenásť tímov, pričom proti šiestim z nich hráme dvakrát a so štyrmi univerzitnými celkami po tri razy. Duely hrávame v piatky a soboty. Základná časť sa práve skončila a obsadili sme v nej druhé miesto. Teraz nás čaká play off, ktoré je hrané len v rámci našej konferencie. Potom nasleduje národné play off, kde sa kvalifikujú víťazi vyraďovacích bojov v jednotlivých konferenciách naprieč USA a zvyšné tímy sú doplnené podľa postavenia v národnom rankingu.
Ako sa vám darí skĺbiť štúdium s hokejom?
S Európou sa to nedá vôbec porovnávať. Tréningy tu mávame doobeda a vyučovanie vždy poobede. Je to perfektné v tom, že dopoludnia mám všetky povinnosti v súvislosti s hokejom vybavené a popoludní sa môžem venovať štúdiu. Každý si vie spraviť rozvrh hodín, aby mu to vyhovovalo. Pri každom predmete je možnosť určiť si dni a časy taká rozsiahla, že človek si to vie pekne naskladať tak, aby sa mu navzájom nič neprekrývalo.
Aké máte výhody ako hokejisti?
Úľavy nemáme žiadne. Jediná výhoda je v tom, že sa môžeme prihlásiť na predmety a vytvoriť si rozvrh o deň skôr, ako ostatní študenti, aby nám to sedelo s hokejovými povinnosťami. Okrem toho dostávame atletické štipendium.
Máte nejaké známkové priemery, ktoré musíte ako športovci spĺňať?
Áno. Na našej univerzite to je 2,4 GPA (známkový priemer). Keby bol niekto pod touto hranicou, nemôže hrať duely až dokým si nezlepší svoje študijné výsledky.
Počuli ste už o EUHL?
Áno, samozrejme. Dokonca som robil rozhovor pre HC UNIZA, keď pred rokom vstupovali do súťaže. Dúfam, že sa EUHL bude konštantne zlepšovať a informácie o tejto súťaži sa budú dostávať medzi širokú verejnosť.
Čo si o tomto projekte myslíte?
Do Ameriky som išiel na základe odporúčaní o skvelom prepojení vzdelania a športu. Som toho veľkým priaznivcom, pretože dlhodobo tvrdím, že každý športovec by mal mať vzdelanie na úrovni, lebo nikdy nevie, čo sa mu môže v živote stať. Je dôležité mať kritické myslenie a dokázať aj niečo iné okrem športu. Z tohto dôvodu si myslím, že EUHL je skvelý nápad. Je to taká kópia NCAA. Dúfam, že sa to bude podmienkami aj postupne približovať systému v Amerike.
Má to predpoklad dostať sa až tam, kde je to v USA teraz?
Potenciál tam určite je. Keď to funguje v Amerike, prečo by to nefungovalo v Európe? Keď je človek realista, tak mu je jasné, že peniaze sú určite najväčším problémom, pričom zdroje financovania v NCAA sú nastavené perfektne a fungujú efektívne. Dokým si európske univerzity nebudú môcť dovoliť investovať veľké množstvo peňazí, lepší hráči tam nepôjdu a liga nezvýši svoju úroveň. Trvá to však nejaký čas, rovnako ako tomu bolo vytvoriť fungujúci systém v USA.
Odporučili by ste EUHL niekomu, kto chce študovať a popri tom aj hrávať hokej?
Odporučil by som to hráčom, ktorí vedia, že sa nestanú profesionálmi a hokej nebude ich hlavným zdrojom príjmu. Tento projekt spája šport a vzdelanie, a človek nikdy nevie, kedy sa mu to v budúcnosti zíde. Na druhej strane, ak je hokejista perspektívny a má šancu stať sa profesionálom a hrať na vysokej úrovni, tak EUHL zatiaľ nedosahuje kvalitu prvoligových súťaží v Európe. Dúfam, že sa to v budúcnosti zmení.
Informačný servis