Začiatkom tohto týždňa som sa stretol s jedným podnikateľom. Ako zvyčajne, reč prišla i na peniaze, ich dostatok, či skôr nedostatok. „Chápem, že teraz nieto“ – hovorím, treba sa pripraviť na marec a zaplatenie daní… „To nie je žiadny problém“ – hovorí on, „mám výborného daňového poradcu, s jeho pomocou to vždy priznám tak, že platím minimum. Je to múdry chlap.“
O múdrosti (aj keď trochu z inej strany ) hovoria aj všetky liturgické čítania na túto nedeľu:
Veľká je Pánova múdrosť; Pán je všemohúci a vidí všetko.
Jeho oči hľadia na tých, čo sa ho boja, on pozná každý čin človeka.
Nikomu nekáže konať bezbožne, nikomu nedáva súhlas, aby hrešil. (Sir 15, 19-21)
Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohto veku, ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. … Ale nám to Boh zjavil skrze Duch, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. (1 Kor 2, 6-7.10)
Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. (Mt 5, 17-18; celý text: Mt 5, 17-37)
Ako ste správne postrehli, v poslednom úryvku sa o múdrosti nehovorí. Presnejšie nevidíme tam toto slovo. V podstate však Ježiš podľa Matúša uznáva božiu múdrosť, zachytenú najmä v biblických spisoch. Kristus totiž vystupuje ako učiteľ Zákona, aj keď v mnohom inak ako jeho súčasníci, tiež učitelia – zákonníci. Rozdiel je mimo iného i v chápaní božej múdrosti, alebo ľudskej múdrosti smerom k Bohu a následne i k ľuďom.
V čom bola múdrosť zákonníkov? Vedeli presne koľko čoho treba Bohu dať, čo presne robiť a čo nerobiť, aby „bol spokojný“, aby ich požehnal… A teda vedeli aj čo už dávať, či konať netreba. Ich vzťah k Bohu sa tak trochu podobal vzťahu onoho podnikateľa k štátu.
Ježišova múdrosť vo vzťahu k Bohu však stojí na úplne iných princípoch. On nerozmýšľa o presnej litere ale duchu Zákona. A už vôbec nie ako božie zákony využiť pre seba, alebo ako ich zľahčiť, či kde je ich minimálna hranica. Preňho je múdre rozmýšľať, ako tieto zákony naplniť do dôsledkov, ako ich chápať, rozumieť podstate, teda čím lepšie zachovať. Preňho to je o vzťahu lásky a teda aj dôvery, v zmysle všetky zákony dané ľuďom boli im dané pre ich dobro. Nie z božej samoľúbosti, ale z Jeho lásky k nám.
Na základe tejto odlišnosti v myslení Ježiš hovorí: „Ak Vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Lebo to je kráľovstvo spravodlivosti a lásky, nielen „zákona“. A preto trikrát pokračuje v opozícii k súčasným výkladom zákonov svojim: „Počuli ste… ale ja vám hovorím“.
Kde sme v tomto smere my osobne, alebo naše okolie? Sme „múdri“ ako zákonníci, alebo prijímame Ježišovu múdrosť?
Tri príklady:
1. Pred niekoľkými rokmi istý slovenský „múdry“ teológ písal v Katolíckych novinách o svojom kulinárskom umení. Spomínal i udalosť, ako pozval k sebe známych na Veľký piatok a ponúkol im mäso. Ako poctiví katolíci odmietli a pohoršene nechápali o čo ide. On sa však zasmial a vysvetlil im, že ide o sójové „mäso“, ktoré síce chutí presne ako obyčajné, ale je pôstne. A veľmi sa tešil z toho, ako je napriek výbornej chuti v norme zákona o pôste.
2. Pred dvomi týždňami som šiel po rozostavanej ceste ponad Hronský Beňadik predpísanou 60 km rýchlosťou. Bolo dosť nepríjemné, že sa na mňa tlačil nielen netrpezlivý „bavorák“, ale za chvíľu i veľký nákladiak. A tak som si položil otázku, prečo tak dlhý rovný úsek, napriek tomu, že je rozostavaný, má nepretržitú plnú čiaru a silne obmedzenú rýchlosť. Odpoveď som našiel v spomienke na dialóg s istým policajtom, ktorý mi hovoril: „Ľudia si vždy povolia. Preto ak považujeme za bezpečnú „60“, dáme tam „40“. Lebo aj tak pôjdu o 20 rýchlejšie. Tak je to skoro pri všetkých obmedzeniach.“
3. Nelogické? A ako to je s písaním žiadostí o príspevky alebo projektov, ktoré sú dnes tak populárne? Nepíše sa vždy viac, než potrebujeme? Veď nám to aj tak „zoškrtajú“. A oni škrtajú aj preto, lebo vedia, že aj tak píšeme viac, než potrebujeme… Proste bludný kruh.
Prepáčte, že som negatívny, ale zdá sa mi, že naozaj až príliš dobre ovládame „múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube“. Kde je medzi nami pravda, úprimnosť, hľadanie spoločného dobra, dôvera atď.? Ako ďaleko sme od toho, aby naše áno bolo naozaj áno a nie naozaj nie! Ale to podľa Krista naša činnosť „pochádza od Zlého“.
Dá sa s tým však vôbec niečo robiť? Napr. s tými projektmi. Veď ak napíšeme pravdu, dostaneme menej a vôbec nemusíme vec zrealizovať… O rýchlosti a jej meraní, či múdrosti policajtov hovoriť už vôbec nebudem…
Ak sme však uverili Ježišovi a chceme byť múdri jeho múdrosťou a to vo vzťahu k Bohu i k ľuďom okolo nás, tak prirodzene chceme niečo zmeniť. Teda nie niečo, ale svoje postoje. Kde a ako však začať?
Skúsme pri podnikateľovi z úvodu. Tento človek má blízko k istej národne orientovanej strane. Sám sa neraz hrdo bije do hrude, ako ľúbi Slovensko. Je to pravda, keď mu nerobí problém to isté Slovensko ošklbať?
A koho „ľúbime“ my? Určite mnohých – a neraz to i povieme: manželovi, manželke, rodičom, deťom, či iným blízkym. Je však toto áno naozaj áno? Do dôsledkov? Hľadáme vždy to, čo je dobré pre nich, nielen pre nás? Sme tu pre nich, alebo sme s nimi len preto, že je nám s nimi dobre, alebo ich jednoducho potrebujeme, či sme si zvykli?
Myslím, že tu môžme začať, tu treba na prvom mieste zosúladiť postoje so slovami. Tu skúsme vytvárať atmosféru dôvery a lásky. Tu buďme múdri Ježišovou múdrosťou. Ak to dokážeme, verím, že nám nebude robiť problém podobne sa postaviť i k širšiemu okoliu, aj k „milovanému Slovensku“.