Bolo to v polovici 90.-tych rokov, na Slovensku v oblasti rozhlasového vysielania už bežal tzv. duálny systém. Teda popri verejnoprávnom rozhlase už fungovali i súkromné rádiá. Za jedno z nich som sa v Prahe zúčastnil školenia, ktoré viedol istý Američan. Popri hlavnej téme predaja reklamného času, hovoril aj o odmeňovaní a zaraďovaní zamestnancov na pracovné pozície: „Môžete dať ľuďom akékoľvek funkcie – manager, supervisor, direktor…, keď vás to nestojí peniaze, môžu sa volať, ako chcú, lebo iba jeden titul je dôležitý – Majiteľ!“
Dodnes si to pamätám (možno i preto, že som šéfoval firme, kde som nebol majiteľom). A práve táto základná pravda mi prišla na myseľ, keď som chcel preložiť do súčasného jazyka Ježišovo predstavenie: „Ja som dobrý pastier“, ktoré dvakrát sledujeme v evanjeliu dnešnej nedele:
„Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“ (Jn 10, 11-18)
Prečo majiteľ? Ježiš sa vyhraňuje oproti „nájomníkovi“, či „nádenníkovi“ a hovorí o „svojich“ ovciach. A v celej reči (z ktorej dnes čítame druhú polovicu) ani raz nespomína ako pastiera niekoho iného. Ani nevyzýva svojich učeníkov, žeby oni mali byť tiež dobrými pastiermi. Je to len o ňom, on sám sa takto predstavuje, lebo len on je „majiteľom firmy“.
Vysvetlivky v katolíckej biblii hovoria o tom, ako sa farizejskí predáci hrdo vystatovali, že sú pastiermi ľudu. Avšak Boh sám je pastierom svojho ľudu. Keď teda Ježiš hovorí o sebe, že je dobrým pastierom, predstavuje sa ako Mesiáš, Boží Syn. Teda nikto iný – ani starozákonní, ale ani novozákonní predstavitelia božieho ľudu – si nemôžu osvojiť túto pozíciu. Tak to myslím, väčšina z nás aj chápe. Ak sa teda duchovní v Cirkvi niekedy v prenesenom slova zmysle volajú pastiermi, nikdy to nemôže byť o pozícii „dobrého pastiera“, teda majiteľa. Tým je len Kristus. Keď som sa na jednej mládežníckej svätej omši, hovoriac o tomto obraze, prítomných opýtal, že keď sú oni ovce a Kristus pastier, kde je miesto nás – kňazov, dostal som krásnu odpoveď: „Vy ste tí psi, čo naháňajú ovce…“ Myslím, že to bolo veľmi výstižné.
Priorita obrazu dobrého pastiera je však na vzťahu pastiera a oviec, teda majiteľa a zamestnancov. V praxi poznáme rôzne prístupy: Spomeniem tri reakcie, s ktorými som sa stretol:
„Keď sa zmenili majitelia, zmenila sa i pracovná disciplína. Zaviedli opatrenia, že sa už nedali výrobky z firmy len tak kradnúť. Väčšina zamestnancov bola najskôr rozčarovaná. Ale zvýšili sa aj mzdy. A to beriem: lepšia práca, lepšie mzdy,“ hovorí istý robotník.
„Náš majiteľ hovorí, že nemá na nič peniaze, ani na ochranné pomôcky, ani na nové technológie, ani na školenia zamestnancov, ani na mzdy. Ale na nové auto každý rok má!“ – charakterizuje „svojho“ majiteľa druhý.
„Mala som nervy na majiteľa našej prevádzky,“ spomína žena v stredných rokoch, „a tak som si povedala, že sa osamostatním. Založila som živnosť, otvorila svoju prevádzku, zobrala úver, dnes mám aj zopár zamestnancov. Nie je to jednoduché všetko zabezpečiť, aby to šlo, aby kvalitne pracovali, aby bolo na mzdy, odvody atď. Niekedy po nich aj kričím. A tak uvažujem, či aj na mňa nenadávajú, ako som predtým ja na svojho šéfa.“
Ako je to s vami? Viete vôbec, kto vlastní vašu firmu? Má to vplyv na vašu prácu, výkon, kvalitu, prostredie, mzdu, celkovú spokojnosť?
A aký vplyv na náš život má to, že majiteľom Cirkvi, teda spoločenstva veriacich je Ježiš? Že práve uňho, v „jeho firme“ môžeme pracovať na svojej spáse? Je jasné, že Cirkev nie je výrobný podnik. A nejde tu ani o peniaze (aspoň by nemalo ísť). Napriek tomu ponúka vyrobenie najdôležitejšieho produktu pre človeka – večný život. Je to produkt, ktorého výrobu Kristus zahájil svojou smrťou na kríži. Preto ho Otec – spolumajiteľ miluje. Ale čo z toho plynie pre nás?
Na prvom mieste si môžeme zopakovať, čo sme si hovorili na veľkonočnú vigíliu: Boh sa postará o „svoj projekt“. O dielo spásy – tej našej. Aj keby „nájomníci“, cirkevní pastieri zlyhali… Naňho sa môžeme kedykoľvek obrátiť.
Ak je to Božia firma, nepadne, neskončí. Napriek krízam, problémom, konkurencii i likvidácii (prenasledovaniu).
Náš majiteľ nás miluje a pozná. Vie, čo potrebujeme. Sleduje, či máme pracovné pomôcky, nástroje, potrebné školenia, vedomosti, proste všetko, s čím dosiahneme cieľ „výroby“, teda svoju spásu.
Boh nemení svoje postoje. On ostáva verný. Dokonca aj vtedy, keď my, zamestnanci zlyhávame, keď pracujeme pre konkurenciu, keď okrádame vlastnú firmu, keď …
Nikto, kto chce na tomto projekte, v tomto podniku pracovať, nie je odmietnutý. Tu sa neprepúšťa. Tu existujú len dobrovoľne nezamestnaní.
Osobne som rád, že aj keď na pracovnej zmluve mám uvedeného iného zamestnávateľa, skutočným majiteľom mojej firmy je Kristus, Boží Syn. Čo platí o každom človekovi, pre ktorého je životným cieľom získanie spásy.
