„Premárnená šanca na semifinále nás určite mrzí, ale dosiahli sme zatiaľ najlepší výsledok na európskych šampionátoch“, povedal po štvrťfinálovej prehre s Poľskom kapitán slovenského volejbalového tímu Tomáš Kmeť. Piate miesto rozhodne nie je zlé.
Na celej situácii ma však osobne zaujalo, že s Pliakmi sme predtým, v základnej skupine vyhrali. Vtedy naši severní susedia totiž takticky nechceli vyhrať, nasadili „béčkových“ hráčov a prehrali. Najskôr teda povedali víťazstvu nie, ale potom áno a postúpili pred nás. Nakoniec o dve miesta – skončili tretí.
Celá situácia úžasne pripomína podobenstvo, ktoré Ježiš pred 1980 rokmi povedal veľkňazom a starším ľudu a ktoré nám zachytil evanjelista sv. Matúš: :
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: „Idem, pane!“ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“
Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Nezdá sa Vám, že naši volejbalisti sú v pozícii toho druhého syna? Najskôr Poliakov nabili, povedali víťazstvu áno a potom prehrali – víťazstvo dostalo slovíčko nie! Nemyslíte, že zvolili horšiu taktiku? A Poliaci lepšiu? Ťažko povedať.
To však ani nie je mojou úlohou. Tou je (i na tejto stránke) výklad evanjelia. Teda poďme k nemu:
Po uvažovaní nad vyššie uvedeným textom som prišiel k uzáveru: Aj keď tohtoročný európsky volejbalový príbeh Slovákov a Poliakov pripomína citované Ježišovo podobenstvo, tieto veci spolu nesúvisia. Ježiš totiž nehovorí o taktike. Ani športovej, ani rodinnej, ani náboženskej. K tomuto presvedčeniu ma vedie i skutočnosť, že vynecháva kombináciu „áno – áno“ a tiež „nie – nie“.
Prečo Ježiš teda hovorí toto podobenstvo? Podľa všetkého ním vysvetľuje starozákonný viac než 500 rokov starý biblický text, ktorý dnes katolíci počúvali v kostole ako prvý:
Toto hovorí Pán: „Vravíte: Nie je správne ako koná Pán. Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne?
Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie: zomrie pre neprávosť, ktorú spáchal.
Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie. (Ez 18, 25-28).
Ježiš totiž vo svojom čase vystupoval ako učiteľ vykladajúci biblické texty. Rozširujúci obzor poslucháčov, ktorí mnohé z tých vecí poznali. On však v nich objavuje hlbší zmysel a často im dáva aj nový rozmer.
Adresáti dnešného podobenstva – veľkňazi a starší ľudu mali Ezechiela určite prečítaného, ak nie aj dobre preštudovaného. Len si pravdepodobne neuvedomili, prorok hovorí (píše) aj o nich. A práve toto – pre nich najdôležitejšie – poučenie z Ezechielových slov im Ježiš pripomína.
A majstrovsky: najskôr ich dostane do pozície rozmýšľajúcich poslucháčov, následne veľmi jednoduchým príkladom vysvetlí, že božie zmýšľanie, ktoré Ezechiel obhajuje, je vlastne logické – aj oni s ním súhlasia a potom im ukáže, že je to aj o nich. O ich postoji k Božej (otcovej) vôli. Oni sú totiž tí, ktorí Bohu stále hovoria svoje áno, ale konajú naopak. Teda skutkami mu hovoria nie. Neplnia jeho vôľu. Veľmi tvrdé usvedčenie. Avšak pravdivé a potrebné. Ak majú zmeniť svoj postoj a súčasné „nie“ božej vôli vo svojej praxi premeniť na „áno“.
Podobné usvedčenie však patrí aj nám, na prvom mieste kňazom, biskupom a predstaviteľom slovenského národa. Ale v určitom slova zmysle každému jednému kresťanovi, vlastne každému človekovi.
Koľko príbehov, či už biblických, alebo ľudových, alebo zo svetovej literatúry, či dramatického umenia a filmov poznáme. Koľko bájok, aforizmov a iných múdrostí sme prečítali a vieme takmer naspamäť. Ale o koľkých, či o ktorých, si uvedomujeme, že sú aj o nás? Vieme, že sú o druhých, možno o tých čo žili, či vládli pred nami, aj to často zdôrazňujeme, hovoríme. Ale zabúdame, že to môže byť aj o nás. A ono to väčšinou je o nás. A veľmi tvrdo o nás, o našich zlyhaniach, zlých postojoch, hriechoch…
Dajme sa usvedčiť. Práve dnes. Či už božím slovom, alebo inou pravdou o živote, s ktorou sa stretneme. Lebo to je jediná cesta k pozitívnej zmene nášho života. A tú Vám zo srdca prajem.
Nech je teda Vaše dnešné uvažovanie nie o volejbale, ani o taktike, ale o Vašom živote.
