Duchovné slovo na 23. nedeľu cez rok

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Klimant
Miroslav Klimant Foto: SITA

Sú niektoré povolania, ktoré zdanlivo môže vykonávať skoro každý. Koľko len máme expertov na politiku, ľudí, ktorí vždy jednoznačne vedia vyjadriť, ako by to malo byť, čo by sa malo diať, aké zákony by sa mali prijať… Alebo pri pive koľko máme expertov na šport – trénerov či rozhodcov…. Alebo aj na kňazský život máme veľa odborníkov, ktorí presne vedia pomenovať, čo by kňaz mal robiť, čo by nemal robiť, ako by všetko malo vyzerať… Rozumný človek si však uvedomuje, že svet je jednoduchý, čiernobiely len pri pohľade zboku… Je jednoduché byť nad vecou a kritizovať… Keď však má človek na seba zobrať zodpovednosť a vykonávať danú prácu, robiť zodpovedné rozhodnutia, zdanlivá jednoduchosť sa v okamihu vytráca….A človek svoje poslanie buď zvláda, alebo nezvláda…. Tu sa až ukazuje, či je niekto naozaj expertom vo svojom fachu, alebo nie… Lebo pozorujúc zboku s pivom v ruke dokáže byť pseudoexpertom každý…

Na toto občas myslím, keď so samozrejmosťou a veľkou ľahkosťou prídu žiadať o krst pre svoje dieťa rodičia, ktorí nevládzu plniť ani základné požiadavky náboženského života… A nechápu vôbec, o čom im hovorím, čo sa to vôbec od nich vyžaduje…. Veď oni žiadajú „len“ krst… A kňaz i Pán Boh by mali byť radi, že vôbec prišli… Tak veľa Bohu dávajú…. Každý vie, koľko smie Boh i cirkev od neho žiadať… A keď dám čo i len máličko, už to je veľa, už to je viac, ako dáva väčšina ľudí, tých, ktorí nedávajú nič… Veď byť kresťanom nie je problém, je to také jednoduché…. Ale je to naozaj pravda? Z tohto omylu nás vyvádza evanjelium nasledujúcej nedele:

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘

Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.

Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“

Božský učiteľ v tomto krátkom úryvku z evanjelia až tri krát hovorí o tom, kto sa nemôže považovať za jeho učeníka. Z toho vyplýva, že rozhodnúť sa patriť Ježišovi vyžaduje veľmi radikálne rozhodnutie a že to nie je maličkosť… Prvá je požiadavka lásky. Tá musí byť taká nekompromisná, že aj svätá láska k rodičom, deťom, bratom a sestrám popri nej vyzerá ako nenávisť… Tejto prvej láske musí byť podriadené všetko… Trochu to môžeme prirovnať k manželstvu…. zaľúbený mladý muž, ktorý sa ožení, neprestane mať rád svojich rodičov, súrodencov a priateľov…. ale vzťahy sa zmenia… všetky ostatné „lásky“ sa prispôsobujú a podriaďujú tej „naj“ láske, tej k svojej manželke… Náš vzťah k Bohu nemôže byť obchodom: my dáme, koľko sa vyžaduje, aby sme dostali, koľko potrebujeme…. Na vzťahu k Bohu má byť založená celá naša existencia… on sa neuspokojí s ničím menším, ako je láska. Ak sa nám aj zdá, že sme Bohu už dali veľa, ak sme mu nedali srdce, nedali sme mu nič…

Ak sa niekto rozhodne volať sa kresťanom, mal by najskôr urobiť toto radikálne rozhodnutie, aby sa vyhol veľkým škodám… Kto začal a nedokončil stavať vežu, utrpí len veľkú hanbu… Kto sa rozhodol ísť za Kristom a nekráča za ním – nemiluje, nenesie kríž a nezrieka sa, riskuje oveľa väčšie škody…. Okrem hanby môže stratiť seba samého – a to naveky, a tiež veľmi ohrozuje celé Božie dielo.

Ktosi múdry raz počul debatu o tom, ako kresťanstvo historicky zlyhalo. „Už dvetisíc rokov kresťanstva, a vo svete je ešte stále toľko zla, nespravodlivosti, biedy a vojen…“ Odpovedal: Hm, rovnako zlyhalo aj mydlo… Už ho poznáme toľké stáročia, a ešte stále sú medzi nami zašpinené deti, ba i dospelí… Mydlo nezlyhalo! Lenže aby mydlo mohlo byť účinné, musí sa aplikovať, používať. Ani kresťanstvo nezlyhalo. Len ešte nebolo poriadne vyskúšané.

Evanjelium tejto nedele je aj pre nás pozvaním urobiť radikálne rozhodnutie byť Ježišovými učeníkmi, aby sme sa stali praktickými expertmi v tom, čo sa zdá také jednoduché. Jednoduché to isto nie je, ale určite to stojí za to.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miroslav Klimant