Napríklad: Keď nejakú oblasť postihnú záplavy, hovorí sa o 50 ročnej či 100 ročnej vode. A tiež keď je vysoká teplota alebo naopak tuhý mráz, hovorí sa o teplotnom rekorde v horizonte nejakého časového obdobia. Akoby sme mali potrebu sa zorientovať v nejakom čase, či časopriestore. Aj to čo nám Boh hovorí vo svojom slove môže byť pre nás aktuálne daný deň ale aj dlhší časový úsek.
Dnešné slovo z proroka Izaiáša v prvom nedeľnom čítaní je pre mňa a pre mnohých mojich farníkov ročným slovom. Znamená to, že jeden celý rok od decembra 2009 do decembra 2010 sme hľadali, aký význam a zmysel má toto slovo pre našu farnosť. Alebo ináč – snažili sme sa podľa neho žiť. Ako to myslím? Keď prežívame hody patróna našej farnosti, (sv. Mikuláša), súčasťou osláv je denná adorácia pred Ježišom v Eucharistii. Tam sa spoločne usilujeme počúvať, čo Boh hovorí pre našu farnosť, čo sa nás pýta. Ktoré Jeho slovo by sa mohlo stať „svetlom pre naše chodníky“. Aké to teda bolo slovo?
„Keď ja otvorím, nikto nezavrie, a keď ja zavriem, nikto neotvorí.“ Por. Iz 22,22
S odstupom času si uvedomujeme, koľko nových vecí, možností, vzťahov sa v našej farnosti pre nás v tom roku otvorilo. Napriek ľudskej uzavretosti, nedôvere. Vznikli, začali rásť a sú stále tu.
Naopak mnohé staré bolesti, krivdy, neodpustenia, hnevy sa uzavreli, niektoré navždy. A nijaká ľudská moc ich už nemôže otvoriť. To je moc ročného slova, ktoré hľadáme spolu každý rok.
Prečo o tom takto zdĺhavo píšem?
Ježiš v dnešnom evanjeliu sv. Matúša sa tiež pýta svojich učeníkov. Najprv: čo sa o ňom hovorí. Len tak medzi ľuďmi. A potom sa pýta, čo o ňom povedia oni sami. Doteraz sa cudzí ľudia učeníkov dopytovali na Ježiša. Teraz je to On sám, ktorý sa pýta. Ktosi povedal, že viera začína vtedy, keď si prestaneme klásť otázky o Ježišovi, a necháme Jeho pýtať sa nás. Že čo sa nás bude pýtať? Myslím, že to budú otázky o nás! Veľmi osobné, na telo. Ale aj otázky, ktoré v sebe ukrývajú Jeho odpovede. Keď sa On pýta nás, otvára naše srdce pre tajomstvo, ktorým je On sám. A vtedy, keď na Ježišovu otázku dáme svoju osobnú odpoveď, stávame sa Jeho učeníkmi. Počujme, ako to urobil Peter a ostatní apoštoli:
„Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ako to bolo s Petrom? Peter vyznáva, že Ježiš je Mesiáš. Ten očakávaný spasiteľ. Ale nielen to. Peter a tí, ktorí sú s ním, v Ježišovi spoznávajú aj Božieho Syna. A to je prevratný okamih. Radostná novina. Evanjelium. Boh poslal za spasiteľa svojho Syna. To nikto nečakal. To nikto nepredpokladal. Ježiš prišiel, aby nám priniesol dar Boha ako Otca. Aby sme sa všetci mohli stať synmi a navzájom bratmi. Z odpovede, akou je táto, sa rodí nový človek. Účastník Božieho tajomstva. Napriek tomu, na záver tohto rozhovoru, Ježiš hovorí všetkým apoštolom: “… aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.“ Ešte nie. Čakalo ich totiž nové prekvapenie. Že tento „ich Mesiáš“ nebude taký, akého si oni vysnívali a akého si oni predstavujú. Nečakane bude odsúdený, bude trpieť a škandalózne bude popravený, aby tretieho dňa vstal z mŕtvych. Áno, takto sa im už onedlho zjaví. A takéhoto ho Peter nebude chcieť ani vedieť prijať.
Čo hovoria ľudia o Ježišovi dnes? Čo my kresťania o ňom dnes hovoríme? Je ľahšie urobiť z Ježiša náboženskú postavu minulosti. Niekoho, kto sa nedal pochopiť za živa, ale iba po smrti. Vyhlásiť toho, ktorý je Život za mŕtveho. Zredukovať ho na náhrobný kameň, ktorý príliš neprekáža, lebo leží tam, kam chodíme len občas. A tú trochu úcty, ktorú si vyžaduje mu vieme poskytnúť. Je ťažšie uveriť, že Ježiš je tajomstvo, ktoré treba spoznávať v kontexte života. Ježiš je živý. Stále zostane pre nás tajomstvom. Stále sa bude zjavovať ako ten, ktorý sa nás pýta. Boh je večná otázka. Modlím sa, aby sme porozumeli, že tou najsilnejšou odpoveďou na túto otázku sme my sami. Keď sa stávame Jeho obrazom. Keď počúvame jeho Slovo a vteľujeme ho do nášho života.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej