Máte radi príslovia? Ja osobne okrem slovenských veľmi obdivujem staré latinské príslovia: Historia – magistra vitae (Dejiny sú učiteľkou života), alebo Errare humanum est (Mýliť sa je ľudské), alebo clara pacta – boni amici (jasná dohoda robí dobrých priateľov). Myslím, že okrem stáročnej skúsenosti vyjadrujú aj hlboké pravdy, ktoré sú odrazom božej múdrosti.
Jedno latinské mi prišlo na myseľ i keď som čítal evanjeliový text určený na dnešnú nedeľu:
Keď Ján deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“
Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
Takže to príslovie: Quid quid agis, prudenter agas, et respice finem (Čokoľvek robíš, rob rozumne a pozeraj na cieľ). Ján Krstiteľ (o ktorom je text) mi totiž takéto konanie pripomína v dvoch smeroch – k sebe i k Ježišovi.
Najdôležitejší cieľ Jánovho kázania, účinkovania, bolo pripravenie cesty pre Mesiáša. Tak to sám hovorí: „preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Pred týždňom sme v kostoloch počuli (na internete čítali), ako Ježiš prichádza k nemu dať sa pokrstiť. Jánovi sa zdá nerozumné zaradenie Mesiáša medzi hriešnikov. Keď ho však On presvedčil, že to je spravodlivé, Ján krstí. A vtedy prichádza Duch Svätý v podobe holubice a počuť boží hlas, hovoriaci o milovanom synovi. A Ján konzekventne, s ohľadom na cieľ svojej misie o tom „svedčí“, ako sledujeme v dnešnom evanjeliovom úryvku.
Krstiteľ však pozná i cieľ Mesiášovej – Ježišovej misie. My ho vyjadrujeme v tretej zo 6 hlavných právd: „Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil“. Ján používa iné vyjadrenie: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Možno poetickejšie, či viac symbolické (možno preto sme ho prevzali nie do dogmatiky, lež do liturgie), ale možno i menej zrozumiteľné. Avšak veľmi hlboké. Stačí trochu fantázie a myslím, že práve toto vyjadrenie nám úžasne ukáže nielen cieľ Ježišovho poslania, lež osvetlí i ďalšie skutočnosti:
Skúste si predstaviť, že ste účastník (alebo svedok, ak je Vám to ľahšie) dopravnej nehody. Auto na zasneženom asfalte vyletí z cesty, rozbije sa, prevráti a vo vraku ostane zakliesnený vodič. Na mieste nehody sa zhodou okolností ocitne zdravotná sestra, ktorá chce dotyčnému poskytnúť prvú pomoc. Zistí, že je nažive, schopný komunikácie, ale vidí, že k poraneniu, ktoré treba ošetriť sa nedostane. Napriek tomu, že sa zišlo niekoľko chlapov, ktorí by auto aj prevrátili, nevedia pomôcť, vodiča treba doslova „vystrihnúť“. A tak sestrička urobí aspoň čo vie a neustále povzbudzuje raneného, kým čakajú na záchrannú čatu s potrebnou technológiou. Nakoľko informácia podaná iným svedkom nehody na „112“ je dobrá, tí prichádzajú správne vybavení. Auto dvíhajú, plech strihajú a po štvrťhodinke sa podarí raneného vytiahnuť a dostať na nosidlá. Nakoniec prežíva nehodu, ktorej si bol, mimochodom, na vine sám, nakoľko mal letné gumy a šiel veľmi rýchlo.
A teraz poďme do reality, alebo presnejšie k Jánovi Krstiteľovi. Má pripraviť vyvolený ľud na príchod Mesiáša. Národ má svoje zákony, dané Mojžišom a značky na ceste, napísané prorokmi, ale napriek tomu mnohí skončia „mimo cesty“. Životné havárie, v náboženskej terminológii hriechy, sú na dennom poriadku. Ján je „zhodou okolností“ tam a chce pomôcť. Chce ľudí zmieriť s Bohom a robí krst pokánia, ktorý symbolizuje ich ľútosť i snahu zmeniť svoj život. Odpustenie a „otvorenie neba“ však urobiť nemôže. Na to musí prísť niekto, kto na to má „nebeské technológie“, Mesiáš, Bohočlovek. Iba On, ktorý i ako človek má nekonečnú hodnotu, môže Nekonečnému Bohu odčiniť urážky, ktoré mu ľudstvo spôsobilo. Iba On môže „rozstrihnúť“ brány neba – plného a večného spoločenstva s Bohom. Dovtedy však Ján nestojí a neprizerá sa. Robí čo môže. Povzbudzuje, krstí, káže, „udržuje pri živote“ kým nepríde nebeská 112. Záchranca, ktorý jediný má prostriedky. A keď ho Ján zbadá, uvoľňuje miesto a hovorí – teraz rieši veci On. Ten, ktorý berie – sníma z nás ťarchu, ktorú sme sami zo seba zložiť nevedeli a nemohli. Dáva priestor „Božiemu Baránkovi, ktorý sníma hriech sveta.“
Verím, že porovnanie so snímaním a strihaním karosérie z raneného vodiča Vám pomohlo pochopiť Jánovo vyjadrenie o „snímaní hriechu sveta“. A teda, že spolu s Jánom Krstiteľom chápeme „Ježišovu misiu“ – poslanie Vykupiteľa, Spasiteľa, čiže Záchrancu, Božieho Syna a človeka v jednej osobe.
A ako sa toto pochopenie môže prejaviť v našom praktickom živote? Robiť čo môžeme a vieme a nechať na Záchrancu, čo vie robiť iba On. A ak sme v roli vodiča nehnevať sa, keď nám povie: Vieš kámo, ale za tú nehodu si môžeš sám… Lebo je to tak.
No nech sme v roli kohokoľvek, vieme, že „nebeskú 112“ môžeme volať kedykoľvek. Vždy počuje a pomôže. Veď je náš Záchranca!
