BRATISLAVA 12. júna (WEBNOVINY) – Slovenské výrobky z ovčieho mlieka sú bezpečné a podliehajú pravidelnej kontrole.
Po rokovaní s ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Jozefom Bírešom to konštatoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.
Ako ďalej informoval hovorca SPPK Stanislav Nemec, podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR bolo na konci minulého roka v našich chovoch takmer 400 tisíc oviec, pričom v minulosti sme ich evidovali viac ako 620 tisíc.
Odborníci podľa komory odhadujú slovenský chovateľský potenciál až na milión kusov. Problémom spomínaného sektora živočíšnej výroby je podľa Semančíka nízky odbyt produkcie.
Ovčia vlna a mäso nejdú príliš na odbyt
„Tradične komplikovane sa speňažuje vlna, a lepšie by mohli byť aj príjmy za mäso, ale to by si obyvatelia Slovenska museli spomenúť na svoje korene a zvýšiť spotrebu ovčieho, baranieho a jahňacieho mäsa,“ upozornil predseda SPPK.
Zároveň dodal, že súčasná ročná spotreba 0,14 kg na obyvateľa je veľmi nízka.
Ako ďalej poznamenal Semančík, ovčiarsky sektor najviac čerpá zo speňažovania mlieka a výrobkov z neho. Slovensko ročne vyprodukuje viac ako 11 tisíc ton tejto suroviny. Štatistiky uvádzajú priemernú ročnú spotrebu na obyvateľa na úrovni 1,7 kg, no podľa SPPK bude o niečo vyššia.
„Na Slovensku sa ovčie mlieko spracováva prevažne na ovčí hrudkový syr, ktorý je surovinou pre výrobu bryndze,“ vysvetlil Semančík.
Tradičnú slovenskú bryndzu možno zaradiť medzi funkčné potraviny
„Odborníci uvádzajú, že tradičná slovenská bryndza vyrobená z nepasterizovaného ovčieho mlieka si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka, vyznačuje sa o veľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné jogurty či acidofilné mlieka a možno ju zaradiť medzi takzvané funkčné potraviny,“ doplnil.
SPPK preto mrzí nedávna medializácia výskytu kliešťovej encefalitídy v nepasterizovanom ovčom syre. Informácie boli podľa komory totiž verejnosti podané tak, akoby ovčiari nepodliehali žiadnej kontrole.
„Pravdou však je to, že chovatelia si sami nechávajú dvakrát mesačne analyzovať vzorky a veľká väčšina vykonávaných kontrol potvrdzuje kvalitu ich produkcie,“ uzavrel Semančík.
