Dobrovoľne ukončiť svoj život sa rozhodlo menej ľudí, nevyriešené problémy trápia i mladistvých

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Samovražda, depresia
Foto: ilustračné, Thinkstock

BRATISLAVA 10. septembra (WebNoviny.sk) – V pondelok si medzinárodné spoločenstvo pripomína Svetový deň prevencie samovrážd.

Ako ďalej agentúru SITA informoval Lukáš Migaľ z Odborného liečebného ústavu psychiatrického Predná Hora, tento deň sa pripomína od roku 2003 každoročne 10. septembra a podporuje ho Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná asociácia pre prevenciu samovrážd (IASP).

„Cieľom je vyvíjať úsilie a prijímať konkrétne opatrenia na prevenciu samovrážd zvyšovaním povedomia verejnosti o samovražednom správaní a poskytovaním včasnej a adekvátnej liečby. Aj keď sa samovražda v konečnom dôsledku týka jednotlivca, je nutné, aby preventívne opatrenia smerovali nielen k jedincovi na individuálnej úrovni, ale taktiež na úrovni rodín, komunít a celej spoločnosti,“ zdôraznil.

Častejšie dobrovoľne ukončia svoj život muži

Samovražda je úmyselné uskutočnenie vlastného dobrovoľného rozhodnutia ukončiť svoj život. Na rozdiel od iných foriem autodeštrukčného správania je v popredí úmysel zabiť sa, ako aj voľba prostriedku k uskutočneniu svojho zámeru.

„Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií hovoria o poklese počtu samovrážd v minulom roku (506 osôb, z toho 410 mužov a 96 žien). Najčastejšie išlo o osoby vo veku 50 až 59 rokov, pričom 40 percent samovrážd bolo spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky. V štatistikách sa objavujú aj tri samovraždy maloletých dievčat a 14 samovrážd mladistvých (15-19 rokov, z toho 13 chlapcov). Pokus o samovraždu bol zaznamenaný u 841 osôb (462 mužov, 379 žien), z nich takmer 40 percent bolo definovaných ako demonštratívne pokusy, teda bez naozajstného úmyslu ukončiť svoj život, pričom motívom tohto konania bol zámer upozorniť svoje okolie na nevyriešené problémy (tzv. parasuicídium),“ informoval Migaľ.

Veľkým rizikom týchto demonštratívnych pokusov je podľa neho to, že páchateľ nemusí odhadnúť situáciu a samovraždu reálne dokoná, napríklad požije väčšie množstvo liekov, než je únosné, alebo neodhadne čas príchodu pomoci a môže zomrieť, aj keď si to pôvodne neželal.

Veľký význam má i užívanie alkoholu

„Erwin Ringel, rakúsky psychiater a neurológ, zakladateľ Medzinárodnej asociácie pre prevenciu samovrážd popísal tzv. presuicidálny syndróm, ktorý je definovaný zúžením osobnosti (emocionálne – napríklad strata schopnosti tešiť sa, pocit bezvýznamnosti vlastnej existencie a pod.), inhibovanou agresiou (s následným obrátením agresie proti sebe, sprevádzané pocitmi viny a sebaobviňovaním), či samovražednými fantáziami (predstavy o vlastnej smrti). Pokiaľ hovoríme o samovraždách vo vzťahu k psychickým ochoreniam, najčastejšie sa spomínajú rôzne formy depresívnych porúch, predovšetkým depresie s psychotickými príznakmi,“ zdôraznil Migaľ.

Veľký význam má taktiež návykové užívanie alkoholu a iných návykových látok. „Odhady hovoria o tom, že závislí od alkoholu umierajú samovraždou 5 až 15-krát častejšie ako ostatní. Z ďalších psychiatrických ochorení prítomných pri dokonaných suicidách sú signifikantné schizofrénie či ťažké poruchy osobností. Okrem ľudí s psychickými problémami patria medzi rizikové skupiny taktiež ľudia, ktorí už v minulosti mali suicidálne pokusy alebo proklamácie (vyhrážky samovraždou). Taktiež sú to starší ľudia (osamelí, ovdovelí či s chronickými bolestivými ochoreniami), mladí ľudia (vzťahové krízy, rodinné problémy, problémy vo vzdelávaní, drogy), ľudia, ktorí prekonali v nedávnej minulosti závažnú duševnú traumu (úmrtie v rodine, strata zamestnania), alebo chronicky chorí ľudia (ochorenia sprevádzané chronickou bolesťou, pacienti s paliatívnou starostlivosťou),“ vysvetlil Migaľ.

Varovné signály nesmieme prehliadať

Pokiaľ hovoríme o prevencii samovrážd, tá sa podľa Migaľa kryje s včasným zistením a liečbou psychických porúch (depresie, alkoholizmus a narkománia, schizofrénia a iné).

„Samovražda je však viac ako len psychiatrický problém. Niektorí suicidujúci sú skôr nešťastní než chorí. Týmito prípadmi sa zaoberajú centra krízovej intervencie či linky dôvery, ktoré sa snažia nadviazať bližší kontakt s trpiacim a následne zvoliť ďalší postup, napríklad zapojenie do psychoterapeutickej skupiny. Všetky varovné signály svedčiace pre možnosť samovraždy netreba bagatelizovať. Akékoľvek zľahčovanie v rizikových situáciách môže skončiť nešťastne,“ dodal Migaľ.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie WHO Svetová zdravotnícka organizácia