BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) – Ako uviedla dnes pre agentúru SITA Katarína Potoková zo Židovskej náboženskej obce v Nitre, židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca, a preto jednotlivé sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného civilného roka. Sviatok, ktorý sa v bežnom živote spája s veselosťou, dobrou náladou, čašou šampanského a prianím všetkého najlepšieho v novom roku, sa však v židovskej tradícii poníma inak.
Nový rok a následný Deň zmierenia sú podľa Potokovej sviatkami pokánia. Začína sa nimi nové obdobie v živote človeka. Podľa tradície Boh na nový rok rozhoduje o osude každého človeka v nadchádzajúcom roku a na Deň zmierenia svoje rozhodnutie spečatí. „V Talmude sa Nový rok spomína ako výročný deň stvorenia sveta. V tento deň urobil prvý človek Adam svoje prvé kroky a my všetci robíme prvé kroky svojho budúceho života. Je to spomienka na začiatok, ale viaže sa naň aj budúcnosť. Pre každého človeka židovskej viery sú tieto sviatky obdobím vnútornej meditácie a ich mystike sa vo svojom vnútri podriaďujú aj tí, ktorí majú počas roka k viere iba
vlažný vzťah,“ upozornila Potoková.
Nový rok – Roš Hašana, čiže hlava roka, pripadá podľa židovského kalendára na 1. a 2. deň siedmeho mesiaca Tišri. Sláviť sa začína ako všetky židovské sviatky už v predvečer po západe slnka. Vtedy sa konajú aj bohoslužby v synagógach. Židovský Nový rok je podľa tradície dňom účtovania za skutky predchádzajúceho roka. Židia sa naň pripravujú už počas posledného mesiaca starého roka, mesiaca Elul. Táto príprava má ľudí vytrhnúť z náboženskej ľahostajnosti a obrátiť ich myslenie k Bohu. Nový rok – Roš Hašana – stojí na začiatku obdobia sviatočných dní nazývaných vysoké sviatky. Je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského kalendára – Dňom zmierenia – Jom Kipur, ktorý sa slávi 10 dní po začiatku nového roka. Obdobie medzi týmito sviatkami je obdobím vnútornej meditácie. Roš Hašana a Jom Kipur sa spoločne nazývajú sviatkami pokánia a sú to čisto religiózne sviatky. Ostatné sviatky židovského kalendára majú väzbu na historické alebo prírodno-poľnohospodárske udalosti. Význam sviatku je podčiarknutý osobitým zvukom šófaru, rohu, na ktorý sa trúbi v synagógach. Pripomína hrmenie na hore Sinaj. Na druhý deň sviatku sa pri rieke, potoku alebo pri studni pri modlitbe symbolicky odplavujú ľudské hriechy.
Novoročné zvyky v rodinách sú rozdielne podľa jednotlivých regiónov a krajín. Jedávajú sa ryby, ale aj mäso a mäsová polievka, rôzne sladké koláče, chaly (barches), okrúhle pletené chleby s hrozienkami, no a nikde by podľa Potokovej na sviatočnom stole nemali chýbať jablká s medom, aby rok bol “sladký”. Nevarievajú sa kyslé pokrmy, ani chala sa neposýpa makom.
SITA