Hoci naša spoločnosť od žien ešte stále očakáva „dieťa do tridsiatky“, život dnešných žien tento príbeh už dávno prepisuje. Vek tridsať bol kedysi hranica, za ktorou žena podvedome cítila, že už mešká. Aspoň to jej roky podsúvali médiá, rodina aj spoločenské mýty o „správnom“ životnom tempe.
Mnohé moderné ženy však tento stereotyp vyvracajú a hovoria, že až po tej pomyselnej hranici „tridsiatky“ sa cítia spokojné, jasnejšie chápu svoje hranice a prvýkrát majú pocit, že vedia, čo od života chcú.
Ako to teda je s „ideálnym časom“ na materstvo, ak sa naň pozrieme holisticky, nie len cez kalendár? O tom sme sa rozprávali s psychodynamickou terapeutkou Mgr. Zuzanou Sidorovou. Zuzana vysvetľuje, prečo číslo v doklade nehovorí o pripravenosti ani zďaleka toľko ako vnútorné procesy, vzťahy a zrelosť, ktorá sa nedá urýchliť.
V spoločnosti stále pretrváva názor, že „ideálny vek na dieťa“ je niekde okolo 25 rokov. Existuje vôbec univerzálny ideálny vek ak sa na materstvo nepozeráme iba z biologického hľadiska ale komplexne?
Z psychodynamického pohľadu neexistuje jeden univerzálny „ideálny vek“. Psychodynamika zdôrazňuje, že rozhodnutie o materstve je výsledkom zložitých vnútorných procesov — prepojenia vzťahových vzorcov, vnútorných objektov, sebapoňatia a kapacity starostlivosti. Kľúčové sú emocionálna pripravenosť, kvalita vzťahov a stabilita psychickej organizácie, nie číslo v doklade.
Odkiaľ pramení spoločenský tlak na skoré materstvo a ako tento tlak vplýva na ženy vo veku, v ktorom sa už cítia „za zenitom“?
Tlak vychádza z kultúrnych naratívov (normy rodinného cyklu, genderové očakávania), rodinných scenárov a idealizovaných predstáv o „správnom“ živote. Psychodynamicky ide o projekcie spoločnosti na individuálne identity — ženy môžu internalizovať očakávania, ktoré potom aktivujú hanbu, strach alebo pocit zlyhania, ak sa ich životný plán odlišuje. Takéto vnútorné prežívanie môže spustiť regresívne úzkosti alebo obranné mechanizmy (popieranie, idealizácia).
Ako spozná žena, že je na dieťa emocionálne pripravená? Čo sú tie vnútorné signály, že dozrela?
V psychodynamike sledujeme niekoľko signálov: schopnosť vnímať a regulovať vlastné emócie, kapacitu niesť frustráciu, schopnosť premýšľať o výchove a vnútorná predstava dieťaťa (nie len idealizovaná). Dôležité sú tiež vzťahové zdroje — podpora partnera, sociálna sieť — a reflexia vlastných motívov (prečo chcem dieťa?). Pripravenosť často zahŕňa realistické očakávania a toleranciu neistoty.
Mnohé ženy hovoria, že až po tridsiatke prvýkrát cítia, že sú samy sebou. Prečo je to tak?
Eriksonova psychodynamická tradícia a klinická prax ukazujú, že identita sa stabilizuje postupne. Po tridsiatke často nastáva zrelšia integrácia rolí, skúsenosti a hodnôt — teda lepšie prepojenie medzi vnútorným ja a vonkajšími rolami.
„Milujem svoje dieťa, ale som na dne“: Prečo je materská dovolenka často zdroj stresu a úzkosti? - ROZHOVOR
Psychodynamicky to súvisí so zrelšou integráciou vnútorných objektov a menšou závislosťou od externých projekcií. Takže pocit autenticity prichádza s väčšou emocionálnou separáciou od rodičovských očakávaní a so sebaprijatím.
Ženy po tridsiatke často opisujú, že sa v nich ustáli hormóny, vedia, čo chcú, sú pokojnejšie a menej reaktívne. Viete to potvrdiť prípadmi z Vašej praxe?
Z klinickej praxe často pozorujeme, že mnoho žien vo veku 30+ prejavuje lepšiu emocionálnu reguláciu a stabilnejšie vzťahové reakcie — často vďaka životným skúsenostiam, riešeniu konfliktov a sebapoznaniu. To však nie je univerzálne — temperament, psychická história a aktuálne okolnosti majú veľký vplyv. Ako terapeut pozorujem rozdiely individuálne: niektoré ženy prichádzajú vyčerpané alebo s opätovne aktivovanými a zosilnenými starými vzorcami, iné s väčšou vnútornou rovnováhou.
Aké sú podľa vás najväčšie výhody toho, ak sa žena rozhodne stať sa matkou medzi 30 a 40 rokom života?
Väčšia emočná zrelosť a schopnosť reflektovať vlastné vnútorné stavy; širšie životné skúsenosti, ktoré umožňujú flexibilnejšie rodičovské reakcie; často stabilnejšia ekonomická a sociálna opora; lepšie premyslené partnerské rozhodnutia. Zároveň môže byť lepšia schopnosť mentalizovať (uvažovať o tom, čo dieťa prežíva). To všetko prispieva k bezpečnejšiemu emočnému prostrediu pre dieťa.
skryte
Ako sa mení kvalita partnerských vzťahov po tridsiatke a prečo môže byť práve toto obdobie vhodné pre založenie rodiny?
Po tridsiatke majú partneri často jasnejšie hodnoty, lepšie komunikačné zručnosti a realistickejšie očakávania — alebo naopak, odhalené nezmieriteľné rozdiely, čo tiež môže byť užitočné (vedie k premyslenejším rozhodnutiam). Z psychodynamického pohľadu zrelší vzťah často obsahuje lepšiu kapacitu pre empatiu, schopnosť tolerovať frustráciu a reflexiu konfliktov namiesto ich projektovania na partnera. To podporuje bezpečnejšie a stabilnejšie rodičovské prostredie.
Rodičovstvo je náročná psychická práca – vyžaduje trpezlivosť, schopnosť regulácie emócií, empatiu. Sú tieto schopnosti u väčšiny ľudí skutočne lepšie rozvinuté až po tridsiatke?
Nie nevyhnutne — tieto schopnosti sa rozvíjajú počas života a veľmi závisia od osobnej histórie, vzdelania, vzťahov a príležitostí pre reflexiu (terapia, životné výzvy). Avšak životné skúsenosti a introspekcia v priebehu 20. a 30. rokov často vedú k zlepšeniu týchto zručností. Psychodynamická terapia priamo cieli na zlepšenie regulácie, schopnosti mentalizovať a empatie — teda vek je len jedným z faktorov.
Mnohé ženy po tridsiatke zažívajú aj vnútorný konflikt: túžbu po kariére verzus túžbu po dieťati. Ako sa dá tieto dve roviny zladiť vo vnútri ženy?
Psychodynamický prístup odporúča: reflexiu vnútorných obáv a presvedčení (napr. že materská rola znamená stratu identity), kontrastovanie idealizovaných predstáv s realitou a plánovanie, ktoré rešpektuje obe potreby.
Čoraz viac mladých ľudí deti vôbec nechce: Nejde o rozmar, najčastejšie dôvody vás prekvapia - ROZHOVOR
Je to často proces dialógu medzi rôznymi vnútornými hlasmi — ambivalencia je normálna. Terapia pomáha objaviť hodnoty, pracovné možnosti (flexibilita, postupné zmeny) a spôsoby, ako integrovať obe identity bez sebaobviňovania. Prakticky to často znamená vzdanie sa niečoho, časové plánovanie a dobrá podpora zo strany partnera či zamestnávateľa.
Ako pracujete s klientkami, ktoré chcú dieťa, ale stále majú strach, že „nie sú dosť pripravené“?
V psychodynamickej terapii začínam empatickým preskúmaním obáv (kde sa vyskytujú, aké vnútorné obrazy ich sprevádzajú), skúmaním raných vzťahových skúseností, ktoré tieto obavy formovali, a prácou na tolerancii neistoty a postupnom budovaní kapacity starostlivosti. Používame techniky zamerané na zvyšovanie mentalizácie (vedieť pomenovať vnútorné stavy) a testujeme malé kroky (napr. príprava, rodičovské kurzy, rozhovory s partnermi). Terapia pomáha rozlišovať realistické prekážky od vnútorných obáv vyplývajúcich z minulosti.
Ako veľmi vplýva tlak rodiny a okolia na rozhodovanie ženy o materstve?
Veľmi — psychodynamika zdôrazňuje, že rodinné očakávania, projekcie a rodinné scenáre silno formujú osobné rozhodnutia. Rodinná dynamika môže podpichovať vinu, hanbu alebo naopak idealizáciu rodičovstva. Rozhodnutie je často kompromisom medzi vnútornými túžbami a internalizovanými rodinnými hlasmi. Terapia pomáha tieto hlasy rozpoznať, zvážiť ich pôvod a rozhodnúť autonómnejšie.
Ako môže žena spoznať, že je práve teraz v ideálnom období pre materstvo, nie podľa veku, ale podľa svojho vnútorného prežívania?
Sústredíme sa na vnútorné indikátory: pokojnejšie, konzistentné túžby (nie len impulz), schopnosť reflektovať vlastné motivácie, realistické očakávania, podporné vzťahy a pocit, že dokáže zniesť neistotu a straty. „Práve teraz“ je často chvíľa, keď vnútorný dialóg (súlad medzi racionálnou úvahou a citovým prežívaním) dosiahne určité zladenie — a nie keď vonkajší tlak umlčí vnútorné pochybnosti. Terapia môže pomôcť tento vnútorný stav rozoznať a overiť.
Som zlá mama, keď si potrebujem oddýchnuť? Tento rozhovor by si mala prečítať každá matka
Ak cítite neistotu, terapia je bezpečné miesto, kde môžete preskúmať vnútorné hlasy, prepojiť minulosť so súčasnosťou a prijať rozhodnutie, ktoré bude v súlade s vašou vnútornou pravdou. Nie je treba na to byť „dokonalne pripravená“ — ide o postupné budovanie schopností a istoty. Vaša hodnota ako človeka nie je viazaná na dátum v doklade. Každé rozhodnutie, ktoré tvoríte vedome a s rešpektom k sebe, je krok správnym smerom a ak rozhodnutie urobíte v súlade so sebou, bude to vždy dobré rozhodnutie.
