BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) – Argentínsky tenista Juan Martin Del Potro sa na newyorských US Open ako 20-ročný ozdobil svojím premiérovým grandslamovým titulom a to hneď pri prvom pokuse vo finále. Potreboval na to 14 účastí v hlavnej súťaži na úrovni „veľkej štvorky“. Zdolanému finalistovi Rogerovi Federerovi sa to vo Wimbledone 2003 podarilo pri 17. štarte na vrcholnom podujatí ako 21-ročnému.
„Del Potra som po prvý raz videl hrať na jar 2004 na tradičných významných juniorských turnajoch v Južnej Amerike. Vo štvrťfinále na Argentina Cupe zdolal Pavla Červenáka. Už vtedy sa prejavoval ako veľký talent a mnohí odborníci mu predpovedali skvelú budúcnosť. Na sklonku roka 2006 sa predviedol na challengeri ATP v Bratislave. Na úvod si poradil s Lukášom Lackom, a hoci potom odstúpil pre zdravotné problémy, mnohí sme sa v zákulisných debatách zhodli, že ide o hráča s potenciálom na Top 10. V súčasnosti ho už môžeme označiť aj za veľmi vážneho kandidáta na post jednotky,“ povedal pre agentúru SITA ústredný tréner reprezentácií SR Vladimír Habas a dodal: „Argentínčan potvrdzuje svoj talent aj tým, ako rýchlo napreduje. Väčšine hráčov trvá dlhšie, kým sa naplno presadia.“
Rodák z Tandilu profituje aj zo svojich 198 cm. O jeho repertoári Habas uviedol: „Ako to už u vysokých hráčov býva, má skvelé podanie. Prezentuje sa aj vynikajúcimi základnými údermi, už je v podstate komplexným tenistom. V budúcnosti by azda mohol ešte častejšie prechádzať k sieti. Otázkou zostáva, čo urobia s jeho psychikou zvýšené očakávania, keď bude na grandslamových turnajoch jedným z najväčších favoritov. Zatiaľ sa javí ako vyrovnaný typ, ale tlak mu môže spôsobiť problémy.
Del Potro mal proti Federerovi bilanciu 0:6 a v pondelňajšom súboji o titul bol na 23-tisícovom Arthur Ashe Stadium set a brejk dolu. „Prekvapilo ma, ako si dokázal poradiť s tým nepriaznivým vývojom. Kľúčové bolo, že vyrovnal na 1:1 na sety. Z 0:2 by sa mu to obracalo naozaj už ťažko. Začal si však viac veriť a myslím si, že potom v piatom sete rozhodlo najmä jeho obrovské sebavedomie. Držal Federera pod veľkým tlakom a ten si nemohol dovoliť žiadne výpadky,“ podotkol Habas.
Americký publicista Charles Bricker vyslovil názor, že Argentínčan Švajčiara ubehal a predýchal. Bez okolkov pripomenul, že Federerove nohy majú na „tachometri“ o 8 rokov viac: „Prehral tretie zo svojich ostatných štyroch päťsetových grandslamových finále. Iba raz v tej rozhodujúcej časti dosiahol brejk. Triumfoval 16:14 nad Roddickom v tohtoročnom Wimbledone, ale výmeny na tráve sú kratšie a teda menej vysiľujúce. Teraz musel hrať viac ako štyri hodiny a na rozdiel od vlaňajšieho newyorského finále nemal oproti svojmu vyzývateľovi výhodu. V roku 2008 totiž bojoval v sobotu už pred Murrayom, nemusel potom márne čakať počas daždivého večera v šatni a v nedeľu dohrávať set a pol semifinále s Nadalom. Možno to nespôsobilo Britovu prehru, ale Federer vtedy určite bol sviežejší ako jeho súper.“
Bricker vytiahol aj konkrétne údaje: „Wimbledon 2008 proti Nadalovi – piaty set 7:9. Jeden brejkbal, 9 es, 22 víťazných úderov, 16 nevynútených chýb. Nie sú to zlé štatistické ukazovatele, ale okrem tej jednej šance Federerovi nič nevyniesli. Australian Open 2009 opäť proti Nadalovi – 2:6. Žiaden brejkbal, nula es, 2 dvojchyby, 6 „winnerov“ a 14 omylov. Pôsobil unavene a porazenecky. US Open 2009 – znova 2:6. Jeden nezužitkovaný brejkbal, žiadne eso, 3 dvojchyby, 4 víťazné údery, 15 nevynútených chýb. To sú čísla unaveného muža a on tak už od konca štvrtého setu aj vyzeral.“
Ďalší tenisový expert Peter Bodo napísal, že Federer v úvodných približne 15 gemoch pripomínal kobru útočiacu zo všetkých kútov. O Argentínčanovi uviedol: „Musel sa cítiť ako zákazník s časenkou, trpezlivo čakajúci na to, že sa nechá ako ďalší v poradí zdolať. Veľký muž s veľký menom Juan Martin Del Potro spočiatku akoby sa nachádzal s roztraseným žalúdkom uprostred bezsennej noci pri čakaní na svoju rannú popravu. Je to jeden z dlháňov, ktorí neradi vyčnievajú, mrmlú monotónnym hlasom a sadajú si, akoby sa tým chceli urobiť nižšími. Na prvý pohľad vzbudzuje dojem, že má klinickú depresiu. Na záver zápasu však už bol vykonávateľom, nie obeťou. Kombinácia rýchleho dvorca a priamych úderov nám ukázala hranice Federerovej geniality – konečne. Rogerov prechod z obrany do útoku je obvykle účinný, ale Argentínčan mu postupne odnímal všetky ofenzívne možnosti, neutralizoval súperovu tvorivosť. Del Potro – posilnený spoľahlivou búrkou z vlastnej akoby oceľovej rakety – sa vzpriamil a rozvinul. Dokázal sa vztýčiť v celej svojej veľkosti a byť tým, kým je – novým šampiónom.“
SITA