VIEDEŇ, HAAG 20. marca (WEBNOVINY) – Zotrvanie Cypru v eurozóne je v záujme Európskej únie a finančná pomoc vo výške 10 mld. eur je stále na stole, napriek tomu, že cyperský parlament odmietol jednu z jej podmienok.
Vyhlásili to v utorok predstavitelia bloku. „Ponuka zo strany eurozóny a Eurogroup naďalej platí. Lopta je teraz na cyperskej strane ihriska,“ povedal reportérom šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem.
Dodal, že rozhodnutie cyperských zákonodarcov nepodporiť jednorazové zdanenie bankových vkladov „hlboko ľutuje“, ale že objem pomoci a jej podmienky dohodnuté v Bruseli sa nezmenili. „Najväčšie majetky na Cypre sa nachádzajú v jeho bankách a banky majú problémy, takže sa tým budeme musieť zaoberať,“ vyhlásil Dijsselbloem, priznal však, že Nikózia si teraz sama musí určiť, kde vezme financie, ktoré podľa podmienok pomoci potrebuje.
Obrazom: Protesty proti bankovej dani na Cypre
Cyprus sa pokúša odvrátiť finančný kolaps krajiny
Sklamanie vyjadril aj člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Ewald Nowotny, podľa ktorého by Nikózia mala prejavovať väčšiu disciplínu. „Je v záujme eurozóny, a samozrejme v záujme všetkých jej členských štátov, aby Cyprus v menovej únii zotrval. Treba však povedať aj to, že členstvo v eurozóne si vyžaduje aj istú mieru disciplíny a ochotu reagovať racionálne,“ povedal Nowotny v rozhovore pre rakúsku televíziu ORF. Dodal, že požiadavka na účasť sporiteľov na finančnej pomoci krajine bola výnimočným krokom pre neobvykle veľký bankový sektor na ostrove.
Cyperskí lídri vedú krízové rokovania s cieľom odvrátiť finančný kolaps krajiny. Prezident Nicos Anastasiades, ktorý je na svojom poste sotva mesiac, sa v stredu stretol s lídrami politických strán a guvernérom centrálnej banky. Cyperský minister financií Michael Sarris v stredu rokuje v Moskve, pričom rastú dohady, že Rusko by mohlo prísť s plánom pomoci, aby ochránilo vysoké ruské vklady v cyperských bankách.
Cyprus chce od Ruska predĺženie úveru
Pred rokovaniami v Moskve Sarris vyjadril nádej, že sa mu v stredu podarí vyrokovať s Ruskom úverovú dohodu. „Dúfame v dobrý výsledok, ale naozaj nemôžeme predvídať,“ povedal novinárom cestou na rozhovory s ruským ministrom financií Antonom Siluanovom.
Cyprus žiada Rusko o päťročné predĺženie úveru v objeme 2,5 mld. eur, ktorý je splatný v roku 2016. Okrem toho Nikózia chce zníženie úrokov, ktoré sú vo výške 4,5 %. Navyše Cyprus žiada Rusko o ďalšiu pôžičku v sume 5 mld. eur, uviedol ruský rezort financií. Moskva však svoje rozhodnutie o žiadosti ešte nezverejnila.
Lídri eurozóny uviedli, že ponuka núdzovej pomoci pre Cyprus stále platí, ak krajina splní jej podmienky. Nemecko, v ktorom budú tento rok voľby, uviedlo, že Cyprus môže z vážnosti situácie obviňovať iba seba. „Pre program pomoci potrebujeme spoľahlivý spôsob, ktorým sa Cyprus bude môcť vrátiť na finančné trhy,“ konštatoval nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Pomoc Cypru v kríze ponúka i cirkev
Hlava vplyvnej pravoslávnej cirkvi na Cypre arcibiskup Chryzostom II. v stredu ponúkol štátu pomoc pri riešení finančnej krízy.
Podľa vyhlásenia náboženského vodcu po stretnutí s prezidentom Níkosom Anastasiádesom, ktoré sa uskutočnilo niekoľko hodín po hlasovaní, dáva cirkev „celý svoj majetok k dispozícii krajine, aby zabránila pádu ekonomiky“.
Chryzostom ponúka založenie rozsiahleho cirkevného majetku, aby mohla nakúpiť vládne dlhopisy. Odmietol pritom odhadnúť, koľko peňazí by mohol takýmto spôsobom štát získať.
Pravoslávna cirkev je na Cypre najväčším vlastníkom pôdy a má takisto podiely v širokej škále podnikov. Celková hodnota cirkevného majetku sa odhaduje na niekoľko desiatok miliónov eur.
Cyperská vláda momentálne potrebuje získať 5,8 miliardy eur, zatiaľ čo ďalších 10 miliárd by mali poskytnúť ostatné krajiny Európskej únie, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.
Medzinárodná pomoc je však neistá po utorňajšom odmietnutí podmienky v podobe uvalenia mimoriadnej dane na bankové vklady.
Anastasiádes má v stredu naplánované stretnutie so straníckymi lídrami, s ktorými sa bude snažiť vytvoriť „plán B“ a zachrániť tak štát pred bankrotom.