Každý členský štát si uvedomuje, že pandémia nepozná hranice a nie je priestor pre presadzovanie sebeckých záujmov. V rozhovore pre Webnoviny.sk a tlačovú agentúru SITA to povedala štátna tajomníčka rezortu diplomacie Ingrid Brocková. Priblížila, ako koronavírus, ale napríklad aj nepokoje v Bielorusku, vplývajú na vzťahy členských krajín Európskej únie (EÚ). Tiež o spoločnom boji proti terorizmu a dezinformáciám.
Začnime tým najaktuálnejším, čo trápi celý svet – pandémiou koronavírusu. Ako ovplyvnila vzťahy medzi členskými štátmi EÚ?
Každý členský štát si uvedomuje, že pandémia nepozná hranice a nie je priestor pre presadzovanie sebeckých záujmov. Jediným východiskom je spoločný postup a solidarita. Pri niektorých iných európskych témach by sme mohli pozorovať prevahu národných záujmov, v boji s pandémiou sú takéto úmysly vytesnené.
Pri hľadaní riešení v súvislosti s pandémiou je cítiť veľkú spolupatričnosť, napríklad pri vzájomnej pomoci pri repatriáciách počas prvej vlny, alebo poskytovaní cezhraničnej medicínskej výpomoci, ale aj vysokú ochotu dohodnúť sa. Je to zrejmé z desiatok koordinačných opatrení, ktoré sa podarilo od začiatku pandémie presadiť – napríklad koordinované pravidlá pre pendlerov alebo zriadenie tzv. zelených pruhov pre voľný pohyb dôležitých tovarov v rámci EÚ.
Európska komisia si uplatnila opciu na ďalších 80 miliónov dávok kandidátskej vakcíny na COVID-19 od spoločnosti Moderna
Zrejme aj spoločný nákup vakcín proti COVID-19.
Jedným z najlepších príkladov úspešnej spolupráce je nepochybne spoločné obstarávanie vakcín, kde EÚ ako celok využila pri rokovaniach s farmaceutickými gigantmi väčšiu silu. Veľmi dobrým príkladom globálnej solidarity EÚ je aj medzinárodný nástroj COVAX, kde je EÚ jedným z hlavných donorov s cieľom financovať nákup dvoch miliárd vakcín pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v 92 krajinách s nízkym a stredným príjmom. Nad rámec tejto solidarity členské štáty majú v pláne darovať časť vakcín obstaraných na úrovni EÚ tretím krajinám, napríklad západného Balkánu.
Sú oblasti, v ktorých by mali členské štáty ešte posilniť spoluprácu?
Je potrebné priznať, že nie vo všetkých otázkach sa našlo celoplošné riešenie. Jednou z nich je vzájomné uznávanie testov, hlavne antigénových, ktoré by pomohlo pri vytvorení pravidiel pri pohybe v rámci EÚ. Dosiaľ sa nepodarilo nájsť jednotné riešenie ani pre otvorenie zimnej turistickej sezóny, takže je na čom pracovať.
Verím, že zostaneme s britskými priateľmi takpovediac na jednej lodi aj v nasledujúcich rokoch. Úroveň vzájomných vzťahov bude však kvalitatívne iná.
Rokovania o dohode EÚ a Británie sprevádzajú názorové rozdiely v prioritných oblastiach záujmu EÚ. Aj v prípade dohody či nedohody, ako to ovplyvní budúce vzťahy?
V čase nášho rozhovoru nie sú rokovania ukončené. Pretrváva rozdielny pohľad na niekoľko kľúčových oblastí a to hlavne na rovnaké podmienky pre ekonomických operátorov a tiež o zaručenie ochrany našich podnikateľov, jednoty vnútorného trhu EÚ a vylúčenie neprimeranej štátnej podpory pre britské podniky, ktoré budú mať záujem pôsobiť v EÚ. Dohoda stojí a padá práve na dosiahnutí vzájomného porozumenia pri uvedených okruhoch otázok.
Od 1. januára 2021 nastane nový právny stav a to bez ohľadu na to, či dohodu dosiahneme alebo nie. Prípadná nedohoda nevylučuje, že by sme k rokovaciemu stolu zasadli neskôr. Preseknutie vzájomných väzieb je prakticky nemožné, sme úzko previazaní historicky, ekonomicky, ľudsky. Skôr alebo neskôr budeme potrebovať, nad rámec multilaterálnych dohôd, istú právnu bázu, ktorá nám dá priestor na kvalitnú, férovú a udržateľnú spoluprácu.
Pri brexite stratia obe strany, Veľkú Britániu však zasiahne viac ako Európsku úniu
Bude naďalej Británia pre Slovensko strategickým partnerom?
Naďalej si želáme, ako Slovensko tak EÚ, úzku kooperáciu so Spojeným kráľovstvom. Už som naznačila previazanosť našej relácie. Vychádzame zo spoločného hodnotového priestoru, máme podobný pohľad na zahraničnú, globálnu politiku. Vieme si naďalej predstaviť napríklad spoločný výskum, vývoj, máme blízke pozície a ambície v boji proti klimatickým zmenám. Spojené kráľovstvo je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnostnej architektúry nášho kontinentu a máme mnohé, ak nie identické, tak veľmi blízke pozície v zahraničnej politike. To je len niekoľko príkladov.
Verím teda, že zostaneme s britskými priateľmi takpovediac na jednej lodi aj v nasledujúcich rokoch. Úroveň vzájomných vzťahov bude však kvalitatívne iná, keďže žiadna iná forma spolupráce medzi EÚ a treťou krajinou nemôže plne nahradiť všetky práva aj záväzky plynúce z členstva v EÚ.
Či ide o pandémiu alebo aj iné témy, internetom sa šíri množstvo dezinformácií. Ako plánuje rezort diplomacie posilniť boj proti nim?
Ministerstvo komunikuje s verejnosťou o hodnotovom ukotvení našej zahraničnej politiky. Nedávno sme napríklad proaktívne zareagovali na vlnu dezinformácií ohľadom diania v Bielorusku. Spustili sme aj nový komunikačný projekt „Hlboká Online“. Rezort diplomacie vníma akútnosť hrozieb spojených so šírením dezinformácií, vrátane tých o témach zahraničnej politiky či činnosti rezortu. Preto sme ako prvý rezort zriadili špecializované útvary pre strategickú komunikáciu, ako aj pre hybridné hrozby vrátane dezinformácií, ktoré zastrešujú tieto agendy v rámci rezortu a zastupujú Slovensko pri tvorbe medzinárodných politík.
Šírenie dezinformácií sa ale týka celej spoločnosti, preto aj reakcia na ne musí byť koordinovaná a jednotná aj na celoštátnej úrovni. Za potrebné považujeme nastaviť procesy pre efektívnu celoštátnu koordináciu, ako aj posilniť kapacity a expertízu jednotlivých rezortov pre detekciu dezinformácií a pre realizáciu strategickej komunikácie zo strany štátu smerom k verejnosti, najmä prostredníctvom sociálnych sietí.
EÚ je vnútorne otvorené spoločenstvo demokratických spoločností a tieto zúfalé teroristické akty sa dotýkajú nás všetkých.
Aký vplyv majú dezinformácie?
Zámerné šírenie nepravdivých informácií a dezinformačné kampane majú rastúci vplyv nielen na verenú mienku, ale aj na formovanie diskusie a ovplyvňovanie politického rozhodovania. V ich pozadí nie sú len domáci konšpirátori a rôzne záujmové skupiny, ale neraz aj cudzí aktéri, ktorí sa takto usilujú rozdeľovať našu spoločnosť, oslabovať dôveru v inštitúcie a demokratické procesy a manipulovať verejnú mienku v prospech svojich záujmov.
Nastavenie efektívnych mechanizmov pre boj s dezinformáciami a posilňovanie odolnosti spoločnosti voči negatívnemu a manipulatívnemu obsahu je v prvom rade ochranou demokratickej diskusie a rozhodovania pred nelegitímnym zasahovaním. Pochopiteľne. opatrenia na potláčanie dezinformácií sa nikdy nesmú zneužiť na oslabenie základných práv a slobôd, vrátane slobody prejavu, ani na cenzúru kritických názorov či na politické účely. Čo je však protizákonné off-line by malo byť nezákonné aj on-line.
Pomerne nedávno došlo vo Viedni k teroristickému útoku. Ako to vnímate v kontexte, že sa niečo také udialo v zásade len pár kilometrov od Bratislavy?
To čo sa stalo na jeseň vo Francúzsku a Rakúsku je dôkazom neutíchania hrozby ani v čase pandémie. Útoky nemôžu byť vnímané len ako problém týchto dvoch krajín. EÚ je vnútorne otvorené spoločenstvo demokratických spoločností a tieto zúfalé teroristické akty sa dotýkajú nás všetkých. Nielen z hľadiska ich geografickej blízkosti, ale aj preto, že ide o útok na naše spoločné hodnoty a spôsob života. Spoločný postup a spolupráca partnerov je jednou zo základných podmienok, ak chceme uspieť.
Pri teroristickom útoku vo Viedni bola zranená aj Slovenka, je hospitalizovaná v nemocnici
Ako by mal vyzerať spoločný boj členských štátov EÚ v boji takýmto hrozbám?
EÚ nezostala pasívna. Odpoveďou je novembrové vyhlásenie ministrov vnútra členských krajín EÚ a aktuálne návrh Programu boja proti terorizmu z dielne Európskej komisie. Dokument stavia na štyroch pilieroch, ktorými sú potreba (lepšie) predvídať, predchádzať, chrániť a reagovať. Ak si to rozdelíme na drobné, tak hovoríme o takom komplexnom repertoári opatrení ako napríklad zefektívnenie vzájomnej výmeny informácií, lepšia prevencia radikalizácie a šírenia extrémistických ideológií, posilnenie vonkajších hraníc či posilnenie spolupráce pri vyšetrovaní teroristických útokov.
Dôležitý moment predstavujú aj zahraničné aktivity EÚ na poli boja proti terorizmu, ktoré sú orientované najmä na spoluprácu a asistenciu EÚ partnerským krajinám a regiónom ako sú Západný Balkán, východná Európa, región Stredozemného mora, Blízky východ, či Ázia. Synergia úsilia vo vnútornej bezpečnosti a aktivít únie v zahraničí je dôležitá.
Ako bude Slovensko postupovať v otázkach migrácie?
Naším cieľom je, aby sme na európskej úrovni mali fungujúci systém, založený na jasných, predvídateľných a riadne implementovaných pravidlách vstupu, zotrvaní a pohybu na území EÚ a Schengenu. EÚ musí poskytnúť medzinárodnú ochranu tým, ktorí ju potrebujú. No súčasne je nevyhnutné, aby bola schopná zabrániť zneužívaniu inštitútu medzinárodnej ochrany a voľného pohybu v Schengenskom priestore.
Podporujeme princíp flexibilnej solidarity. Vítame, že EK a členské štáty uznávajú, že solidarita má viac podôb než len povinné relokácie. Tie stále považujeme za nekoncepčné, neefektívne a vysielajú nesprávne – k nelegálnej migrácii podnecujúce – signály. Preto ich Slovensko odmieta.
K tej nelegálnej migrácii – vieme jej reálne zabrániť?
Ak chceme zabrániť nelegálnemu pašovaniu ľudí, musíme správne vyhodnotiť faktory, ktoré tlačia nelegálnych migrantov k opusteniu svojich domov a zároveň, ktoré ich ťahajú do Európy. Za najefektívnejší spôsob boja s prevádzačstvom považujeme hľadanie riešení na odstránenie samotných príčin nelegálnej migrácie v ich počiatkoch. Pri riešení migračnej otázky je preto kľúčové viac pozornosti venovať krajinám pôvodu a tranzitu.
EÚ môže byť nápomocná pri riešení mnohých príčin migrácie – ekonomických, sociálnych, bezpečnostných. Na druhej strane, malo by ísť o dvojstrannú spoluprácu, preto je na mieste vyžadovať od tretích krajín implementáciu existujúcich readmisných dohôd, ktoré môžu zreálniť ambície EÚ v oblasti návratov.
Je nutné priznať, že aj keď dôjde k zmene tónu, obsahovo náš dialóg so Spojenými štátmi nemusí byť vo všetkých oblastiach úplne jednoduchý.
Ako vnímate zvolenie Joea Bidena za prezidenta USA? Aká bude budúca spoluprácu medzi EÚ a USA?
Zvolenie Joa Bidena vnímam pozitívne a to nielen ja, ale aj moji kolegovia z členských štátov EÚ, ktorí vyjadrili presvedčenie, že transatlantické vzťahy sa budú uberať pozitívnejším smerom. Joe Biden jasne deklaroval záväzok obnoviť jednotu a rešpekt demokratických noriem a inštitúcií, multilaterálnych a klimatických záväzkov USA, čo Slovensko jednoznačne víta. Spojené štáty sú našim najdôležitejším spojencom a partnerom a verím, že toto vnímanie je obojstranné. Na druhej strane je nutné priznať, že aj keď dôjde k zmene tónu, obsahovo náš dialóg so Spojenými štátmi nemusí byť vo všetkých oblastiach úplne jednoduchý.
Napríklad?
Napríklad v obchodných vzťahoch nás zrejme naďalej čaká zložité vyjedávanie. Som presvedčená, že európskym záujmom nikdy nebolo „iba profitovať“ z obchodnej a bezpečnostnej angažovanosti USA v Európe, respektíve vo svete. Ak si máme vziať ponaučenie od odchádzajúcej administratívy, je to fakt, že EÚ vo vzťahu k USA musí investovať viac do vlastných schopností a kapacity.
EÚ očakáva obnovenie transatlantických vzťahov po nástupe Bidenovej administratívy
Myslím, že aj politicky sme dozreli do času, kedy sa musíme aj my Európania vážne zaoberať otázkou, ako urobiť v EÚ viac v oblasti európskej, ale aj svetovej bezpečnosti, samozrejme so zachovaním plnej kompatibility s NATO. Je to naša povinnosť, ak máme byť Spojeným štátom rovnocenným partnerom. Aj v našom slovenskom národnom záujme je mať EÚ schopnú čeliť hrozbám najmä v susedstve.
Euroblok 10. decembra prekonal námietky Maďarska a Poľska, ktoré nesúhlasili s podmienkou právneho štátu a blokovali európsky rozpočet a fond obnovy. Prečo majú naši susedia problém s dodržiavaním právneho štátu?
Nie je dôvod, aby sme my vysvetľovali motiváciu Maďarska a Poľska. Podstatné je, že lídri členských krajín Únie dosiahli konsenzus, ktorý umožňuje prijať celý balík Viacročného finančného rámca a Nástroja EÚ pre budúce generácie, ktorý verme, pomôže Európe prekonať ťaživú ekonomickú a sociálnu situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu.
Nariadenie o kondicionalite právnym štátom, ako súčasť tohto balíka, bolo napokon akceptované všetkými členskými štátmi, vrátane Poľska a Maďarska. Toto nariadenie ustanovuje, že pre čerpanie európskych peňazí je nevyhnutné splnenie podmienok právneho štátu, respektíve ich neplnenie môže mať za následok pozastavenie alebo aj zrušenie platieb. K podmienkam napríklad patrí nezávislosti súdnictva či vyšetrovanie a stíhanie finančných daňových podvodov a korupcie.
Poľsko a Maďarsko naďalej nesúhlasia s návrhom rozpočtu EÚ, trvajú na jednej podmienke
Ide teda o legitímne požiadavky smerom k členským štátom. Nenachádza sa medzi nimi nič, čo by bolo možné vnímať ako „palicu“ na členské štáty, ktorá by mala ideologickú motiváciu alebo chcela členské štáty trestať za postoje k migrantom alebo LGBTI. Dôraz na dôsledné dodržiavanie právneho štátu možno vidieť úplne zreteľne v programe súčasnej vlády SR. Preto Slovensko kladie dôraz na plnenie týchto podmienok v EÚ.
Má V4 budúcnosť, keď Maďarsko a Poľsko idú proti liberálnej demokracii?
Maďarsko a Poľsko sú naši susedia, s ktorými nás okrem hraníc spája aj členstvo v EÚ a spojenectvo v NATO. Práve tento spoločný cieľ – integrácia do európskych a euroatlantických štruktúr – stál aj za vznikom V4. V4 však nie je homogénnym blokom, ale otvorenou koalíciou so záujmom spolupracovať vo vybraných oblastiach. Odlišné pozície neboli ani v minulosti zriedkavé, vrátane otázok strategického záujmu. Hranice vzájomnej spolupráce tak ostávajú naďalej podmienené spoločnými záujmami a konsenzom.
Popri tom sa v rámci V4 realizuje množstvo praktických projektov – od kultúry a infraštruktúry, cez zdravotníctvo, ekonomiku a energetiku, až po bezpečnosť, ktoré sú dôležitým tmelom našich susedských vzťahov. Táto spolupráca nie je tak viditeľná, ale o to dôležitejšia, lebo jej priamymi prijímateľmi sú občania. V takejto spolupráci je potrebné pokračovať za „každého počasia“.
Teda odpoveď je, že V4 má budúcnosť.
Vyšehradská spolupráca, od vzniku ktorej vo februári 2021 uplynie 30 rokov, prešla hviezdnymi i menej úspešnými obdobiami. Niekedy bola aj utlmená. Nikdy však nezanikla a som presvedčená, že má aj naďalej zmysel a perspektívu. Napokon, aj programové vyhlásenie vlády považuje V4 za dôležitú formu regionálnej spolupráce, ktorej aktívnym členom chce byť aj Slovensko. Hlavným kritériom nášho pôsobenia je však obhajoba a presadzovanie záujmov Slovenska a to, aby V4 prispievala k spoločnými riešeniam v rámci EÚ.
Máme záujem o rozvoj korektných vzťahov s takým Bieloruskom, v ktorom nebudú občania perzekvovaní za svoje politické názory.
Únia uvalila sankcie voči bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi a ďalším predstaviteľom krajiny pre ich rolu pri potláčaní protestov proti sporným augustovým prezidentským voľbám. Môžu podľa Vás sankcie fungovať?
Je potrebné zdôrazniť, že augustové prezidentské voľby v Bielorusku už počas predvolebnej kampane sprevádzali hrubé porušenia ľudských práv a medzinárodných volebných štandardov. Výsledok takéhoto volebného procesu preto prekvapil málokoho. Reakciu EÚ je potrebné vnímať omnoho širšie, než len uvalenie sankcií. EÚ, ako aj medzinárodné organizácie, dlhodobo poukazovali na veľké nedostatky v oblasti ľudských práv, ako aj vo volenej praxi a legislatíve v Bielorusku.
V Bielorusku opäť počas protestov proti autoritárskemu prezidentovi Lukašenkovi zatýkali ľudí
Bezprostredne po voľbách a násilí represívnych zložiek voči pokojne protestujúcim občanom odznelo mnoho dôrazných výziev, aby Lukašenkov režim namiesto policajnej brutality pristúpil k inkluzívnemu politickému dialógu. Sankcie boli až následným krokom, keď režim na výzvy nereagoval. Samotné uvalenie sankcií nebolo a nie je cieľom politiky EÚ, ale jej nástrojom. Cieľom je stupňovať tlak na Lukašenkov režim tak, aby sme ho primäli skoncovať s násilím a represiami. Sankcie sú cielené a nepostihnú „bežných“ občanov Bieloruska, len exponentov režimu a podniky aktívne podporujúce, respektíve spolupracujúce s režimom.
Môže EÚ urobiť viac ako uvaliť sankcie?
Sankcie nie sú jedinou formou reakcie EÚ na dianie v Bielorusku. EÚ pokračuje v revízii vzťahov s Bieloruskom s cieľom obmedzenia kontaktov s režimom a zintenzívnenia podpory prodemokratickej časti bieloruskej spoločnosti, vrátane nezávislých médií. Európska komisia pripravuje tiež komplexný plán ekonomickej podpory pre demokratické Bielorusko.
Cichanovská žiada Európsku úniu o väčšiu podporu, za opozíciu si prevzala Sacharovovu cenu
Aký dopad budú mať nepokoje v Bielorusku na geopolitiku?
Kríza v Bielorusku je najmä krízou režimu, ktorý namiesto dialógu s vlastnými obyvateľmi vsadil na násilie a represie, čím sa sám zbavil legitimity. Samozrejme, kríza v Bielorusku má vplyv aj na celý región. Avšak jediný, kto sa snaží problém preniesť na geopolitickú úroveň, je sám Lukašenko. Ide o jeho snahu ospravedlniť neospravedlniteľné a odvrátiť pozornosť od hrubého a masového porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré v civilizovanej európskej krajine nemajú miesto.
Ako ovplyvňuje situácia v Bielorusku Slovensko?
Slovensko v otázke Bieloruska od začiatku zaujalo hodnotovo jednoznačný a konzekventný postoj, vychádzajúc aj z našej vlastnej, relatívne nedávnej histórie. Dianie v Bielorusku vnímame ako legitímne požiadavky bieloruského ľudu na demokratizáciu spoločnosti. Aktuálna situácia v Bielorusku viedla k utlmenie dvojstranných vzťahov v politickej oblasti. Veríme však, že ide o dočasný stav, dúfajúc v skoré vyriešenie bieloruskej vnútropolitickej krízy. Máme záujem o rozvoj korektných vzťahov s takým Bieloruskom, v ktorom nebudú občania perzekvovaní za svoje politické názory, za svoju túžbu žiť v lepšej, demokratickejšej spoločnosti.
Európska únia nemá čarovný prútik.
Ako by mala EÚ prispieť k riešeniu problému vo východnom Stredomorí? Aký dopad môžu mať tieto nepokoje na Slovensko a geopolitiku?
Vo východnom Stredomorí je nedoriešených otázok viac. Môžeme spomenúť Cyperský problém, otázku delimitácie námorných hraníc, záujmy krajín regiónu o ťažbu a distribúciu energonosičov a to všetko na pozadí vývoja v susediacich regiónoch – Blízkeho a stredného východu a severnej Afriky. Z hľadiska európskej bezpečnosti, a teda aj bezpečnosti Slovenska, je lepšie, aby Turecko bolo súčasťou politického západu. To ale v konečnom dôsledku závisí najmä od Turecka.
EÚ nemôže nič urobiť?
EÚ nemá čarovný prútik. Môže poskytnúť stimuly a hodnotový rámec pre rokovania, podporu pre dialóg a uplatňovanie medzinárodného práva, ako aj víziu do budúcnosti, v ktorej by malo byť viac spolupráce a menej napätia. Na Európskej rade 10. decembra sme prijali závery k situácii vo východnom Stredomorí, ktoré konanie Turecka odsudzujú, potvrdzujú našu solidaritu s Gréckom a Cyprom a obsahujú aj dohodu o príprave rozšírených sankcií. Reštrikcie sú ale len jedným aspektom.
Erdogan vyhlásil, že Turecko sa považuje za súčasť Európy a nabáda na užšiu spoluprácu
Tým druhom je ponuka alternatívy pre Turecko: tou je otvorenosť, prehĺbenie spolupráce v oblastiach ako hospodárstvo a obchod, migrácia či kontakty medzi ľuďmi. Je na Turecku, ako sa rozhodne. Cestou k riešeniu sporov o práva ťažby by mohla byť multilaterálna konferencia o východnom Stredomorí, ktorú by sme určite privítali. Dôležité je, aby sme ako Únia boli jednotní. SR sa usiluje prispieť k riešeniu situácie v regióne konkrétnymi činmi – chceme byť súčasťou riešenia. Dlhodobo sa angažujeme na Cypre prostredníctvom vojenského kontingentu v misii UNFICYP ako jedna z vedúcich krajín.
Naša diplomacia už vyše 30 rokov sprostredkúva dialóg gréckej aj tureckej komunity na Cypre – je to unikátny projekt. Verím, že ak všetky zúčastnené strany prejavia politickú vôľu nájsť stabilné riešenie, takéto riešenie sa prostredníctvom dialógu a rokovaní nájde. Je dôležité pochopiť, že naše kroky nie sú zamerané proti Turecku ako krajine, ani proti Turkom, ani proti moslimom, ale proti neprijateľnému postupu Turecka voči dvom členským krajinám EÚ. Tu je určite priestor, kde by nám médiá mohli pomôcť, aby náš postup bol správne pochopený.