BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) – Začiatok roku 2011 bol v Egypte značne komplikovaný. Média denne informovali o protestoch z rôznych pohľadov. Portál Webnoviny.sk prináša prehľadnú chronológiu protestov proti režimu egyptského prezidenta Husního Mubaraka, ktoré zvrhli jeho 30-ročnú autokratickú vládu. Sila ľudu zvíťazila.
17. január: Asi 50-ročný muž sa polial benzínom a upálil sa blízko budovy parlamentu v Káhire. Urobil tak na protest proti zlým životným podmienkam. Vďaka rýchlemu zásahu ochranky parlamentu utrpel iba ľahké popáleniny.
21. januára: Ďalší piati Egypťania sa pokúsili upáliť na protest proti režimu. Dvaja robotníci tak urobili pre plánované zmeny v textilnej fabrike.
OBRAZOM: Bývalý diktátor Husní Mubarak
25. januára: Dvaja demonštranti a jeden policajt prišli o život pri prvých masových protestoch v Káhire, kde polícia zasiahla slzným plynom a vodnými delami. V hlavnom meste vyšlo do ulíc približne 15-tisíc Egypťanov a tisíce ďalších protestovali v ostatných častiach krajiny. Demonštrácie usporiadalo prodemokratické Hnutie 6. apríla.
26. januára: Demonštrovalo sa už nielen v Káhire, ale aj v Suezu. Na následky zranení tam zomrel 54-ročný muž a niekoľko stoviek bolo zranených po zásahu polície. V Suezu sa podarilo demonštrantom zapáliť aj vládnu budovu. Takmer 500 protestujúcich zatkla polícia.
27. januára: K násilnostiam došlo tentoraz najmä mimo hlavného mesta krajiny. Asi 600 ľudí sa dostalo do konfliktu s políciou v meste Ismáílíja vo východoegyptskom regióne Severný Sinaj, kde bol zastrelený jeden z demonštrantov. Do Egypta sa vrátil bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhammad Baradej, tvár egyptskej revolúcie a nositeľ Nobelovej ceny za mier.
28. januára: Vláda po prvý raz od nástupu Mubaraka k moci použila armádne jednotky na potlačenie masových protestov proti súčasným politickým elitám. Utajované dokumenty americkej diplomacie zverejnené portálom WikiLeaks dokumentujú neochotu Mubaraka prijať spoločenské a politické reformy. Dokazujú to správy amerických diplomatov pôsobiacich v africkej krajine z roku 2009 a 2010. Podľa nich sa Mubarak ako „klasický egyptský zástanca sekularizmu“ bojí reforiem, keďže tie by údajne mohli byť pozvánkou pre „nenávidených extrémistov vrátane tých náboženských„. Úrady vypli v krajine internet a zablokovali mobilné siete.
29. januára: Mubarak vymenoval nového viceprezidenta po prvý raz od nástupu do funkcie pred 30 rokmi. Stal sa ním šéf tajnej služby a Mubarakov blízky spojenec Umar Sulajmán. Prezident tiež vymenoval nového premiéra, ktorým sa stal doterajší minister letectva, generál Ahmed Šafík. Prezident ho poveril vytvorením novej vlády. Egyptská vláda podala v sobotu demisiu. Armáda vyzvala občanov, aby sa bránili proti rabovaniu a chránili svoju krajinu.
30. januára: Protestujúci zaútočili aj na budovu banky, armáda ich však rozohnala za pomoci tankov a výstrelov do vzduchu. Egyptská burza aj banky zostali zatvorené, vysoké školy prestali vyučovať. Tisíce väzňov ušli v noci na nedeľu z egyptského väzenského zariadenia severne od Káhiry. Trestanci premohli stráže a podarilo sa im uniknúť z väzenia Vádí Natrun, v ktorom zadržiavajú mnoho islamských politických väzňov a radikálov. Útek sa odohral v čase, keď masívne protivládne demonštrácie vstúpili do šiesteho dňa. Pri zrážkach medzi bezpečnostnými silami a demonštrantami už zahynulo vyše 100 ľudí.
31. januára: Egyptský prezident vymenoval novú vládu, ktorú však demonštranti na čele s Baradejevom odmietli a zvolali na prvý februárový deň generálny štrajk. Počet obetí násilností sa vyšplhal na 150. Egyptská armáda uznala požiadavky protivládnych demonštrantov a prisľúbila, že proti protestujúcim nepoužije silu.
Členmi novej vlády sa stali aj nové osobnosti. Mubarak si však ponechal aj najvernejších dlhoročných spojencov, no vyhodil z vlády viacerých podnikateľov, ktorí boli medzi obyvateľmi nepopulárni. Na ich miesta dosadil osobnosti uznávané egyptskou spoločnosťou. Novým ministrom kultúry sa napríklad stal známy literárny vedec Gabír Asfúr, ministrom pre starožitnosti, čo bol celkom nový post, sa stal najznámejší egyptský archeológ Zahí Hawass.
1. februára: Egypt zažil historicky najmasovejšie protesty, keď do ulíc Káhiry, Alexandrie a ďalších miest vyšli státisíce ľudí aj napriek tomu, že prezident prisľúbil, že sa na septembrových voľbách už nezúčastní. Jedným dychom však dodal, že okamžite neodstúpi. Tvrdil, že potrebuje prijať potrebné kroky na pokojný transfer moci. Pred očakávanými masovými demonštráciami úrady zastavili takmer všetku dopravu, hlavné cestné ťahy v Egypte blokovali vojaci. Úplne vyradená bola železničná doprava, čím chcel režim prezidenta Mubaraka znemožniť príchod obyvateľov z okolia Káhiry na demonštráciu v hlavnom meste.
Prezidenta na okamžitý odchod vyzvali aj Spojené štáty a Európska únia. Egyptské ministerstvo zahraničia to však odmietlo a označilo takéto výzvy za miešanie sa do vnútorných záležitostí krajiny.
Protesty sa konali aj pred egyptskými veľvyslanectvami v Katare, Libanone a v Jordánsku, aby podporili protesty v Káhire. V Dauhe žiadalo Mubarakov odchod tritisíc ľudí, v Bejrúte sa ich už piaty deň v poradí zhromaždilo asi dvesto. Mávali egyptskými zástavami, niesli sviečky a požadovali odchod „veľkého zradcu“. V Ammáne sa niesla demonštrácia v podobnom duchu, podporiť ju prišlo asi 150 mladých ľudí. Protivládne demonštrácie v Egypte pokračujú. Podľa televízie al-Džazíra sa len v centre Káhiry v utorok zišli asi dva milióny ľudí, protestovalo sa aj v ďalších mestách.
2. februára: Egyptský parlament pozastavil svoju činnosť, až kým sa opäť neprepočítajú výsledky sporných volieb z konca roku 2010. V nich jednoznačne zvíťazila vládna strana prezidenta Husního Mubaraka a v celoštátnom parlamente získala drvivú väčšinu kresiel.
V uliciach Egypta pokračovali protesty. Stovky provládnych demonštrantov napadli v centre Káhiry prezidentových odporcov na Námestí oslobodenia. Išlo pritom o prvý prípad, keď zástancovia dlhoročného prezidenta vyšli do ulíc vo väčšom počte. Výsledkom zrážok boli traja mŕtvi a približne 600 zranených. Egyptskí vojaci strieľali do vzduchu varovné výstrely v snahe ukončiť zrážky a vyzvali demonštrantov, aby v záujme bezpečnosti a poriadku ukončili protesty.
Opozičné Moslimské bratstvo uviedlo, že neexistuje alternatíva k okamžitému ukončeniu vlády prezidenta Husního Mubaraka, čím odmietlo jeho avizovaný odchod v septembri. „Ľudia odmietajú všetky čiastočné riešenia navrhnuté hlavou režimu (Mubarakom), neprijímajú žiadnu inú alternatívu okrem odchodu režimu,“ uviedlo zakázané, avšak mocné islamské hnutie.
3. februára: Rodina 82-ročného egyptského prezidenta Husního Mubaraka si počas jeho vlády nahonobila miliardový majetok. Na rozdiel od rodiny tuniského prezidenta sa Mubarak a jeho manželka nevystatovali svojím luxusom, skôr sa na verejnosti hovorilo o prezidentovom asketickom živote, aj keď synovia Gamál a Alá si údajne luxus užívali. Bolo verejným tajomstvom, že majetok Mubarakovej rodiny má hodnotu 40 miliárd dolárov (28,98 mld. eur).
Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko vyzvali na okamžité odovzdanie politickej moci, ktoré by ukončilo násilné nepokoje v Egypte.
4. februára: V Káhire začal organizovaný útok na novinárov zo strany tajnej služby a represívnych zložiek. Mnohých žurnalistov okradli, zbili, niektorých dokonca aj zatkli. Reportérov Českej televízie okradli priamo pred očami egyptského vojaka.
Spravodajcu belgického denníka Le Soir Sergea Dumonta a troch novinárov z francúzskej televízie TF1, zatkli a neskôr prepustili a znova zatkli. Už predtým v Egypte zadržali aj troch novinárov francúzskej medzinárodnej spravodajskej televízie France 24, ktorí tiež pokrývali protivládne demonštrácie. Egypťania zranili aj reportéra švédskej štátnej televíznej stanice SVT. Egyptský minister obrany a vicepremiér Muhammad Husajn Tantáví sa prišiel pozrieť na protivládne protesty na Námestí oslobodenia.
Situáciou v krajine sa začali zaoberať šéfovia štátov a vlád Európskej únie, zišli sa v Bruseli a na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Hovorilo sa, že Mubarak nájde útočisko v Čiernej Hore.
6. februára: Egyptské Moslimské bratstvo prvýkrát rokovalo s egyptským režimom. Najväčšia egyptská opozičná strana bola zakázaná od roku 1954. Deklarovali, že okamžite po potenciálnom vstupe do novej vlády zrušia mierovú zmluvu s Izraelom. Egyptský viceprezident Umar Sulajmán opozícii ponúkol nové ústupky.
7. februára: Správa organizácie Reportéri bez hraníc uviedla, že 72 novinárov informujúcich o posledných udalostiach v Egypte zatkli a zavreli na viac ako dve hodiny. Približne 75 novinárov bolo napadnutých alebo sa im vyhrážali, najmenej 7 novinárov je nezvestných. Viaceré redakcie boli vyrabované, kamery a materiály zničené. Prívrženci prezidenta Husního Mubaraka v útokoch na spolupracovníkov zahraničných médií v Káhire pokračujú. Medzi zatknutými novinármi bol aj maďarský fotograf, ktorého po niekoľkohodinovom vypočúvaní nasadili „pre jeho vlastné dobro“ do lietadla a poslali späť do vlasti.
8. februára: Krajina zažila najväčšie demonštrácie od začiatku vzbury. Dav ľudí na káhirskom Námestí oslobodenia dosiahol rekordnú účasť. Podobné správy prichádzali aj z iných častí Egypta vrátane druhého najväčšieho mesta. Demonštranti v hlavnom meste oslavovali ako hrdinu internetového aktivistu Váila Ghuníma, ktorého takmer dva týždne zadržiavala egyptská tajná polícia. Mnohí účastníci niesli transparenty so symbolmi internetových sietí Facebook a Twitter, čím poukázali na ich význam ako prostriedku mobilizácie Mubarakových odporcov.
10. februára:Mubarak oznámil aj neoznámil v televíznom prejave odchod z funkcie. Na úvod prejavu vyhlásil, že odovzdáva právomoci viceprezidentovi Umarovi Sulajmánovi, neskôr však doplnil, že toto odovzdávanie bude trvať až do septembra.
K štrajku sa pridali pracovníci verejnej dopravy. Egyptský minister zahraničných vecí Ahmad Abú al-Ghajt zopakoval varovanie, že armáda bude nútená zasiahnuť ak by protivládne protesty prerástli do chaosu. Viceprezident Sulajmán predtým vyjadril obavy, že neutíchajúce protesty by mohli vyústiť do štátneho prevratu. Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová nemohla navštíviť Egypt, keďže predstavitelia africkej krajiny nevyjadrili súhlasné stanovisko k jej príchodu.
11. februára: Prezident Husní Mubarak odstúpil. Ľudia zvrhli prezidenta. Mubarak opustil post prezidenta až po 18 dňoch neutíchajúcich pouličných protestov. „Berúc do úvahy zložité okolnosti, ktoré krajinu sužujú, prezident Muhammad Husní Mubarak sa rozhodol opustiť post prezidenta republiky,“ uviedol pre médiá egyptský viceprezident.
Osemdesiatdvaročný autokratický vládca ešte krátko predtým opustil Káhiru a zamieril do prímorského strediska Šarm-aš-Šajch. Okamžite po tom, ako sa správa o Mubarakovom odstúpení rozšírila medzi ľudí, zaplavili Káhiru davy nadšených obyvateľov. „Ľudia zvrhli prezidenta,“ skandovali desaťtisíce demonštrantov zhromaždených pred prezidentským palácom. Niekoľko stotisíc ľudí zaplavilo Námestie oslobodenia v centre egyptskej metropoly. V uliciach ďalších miest ľudia mávali národnými vlajkami, odpaľovali ohňostroje a nadšene oslavovali.
OBRAZOM: Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
https://www.youtube.com/watch?v=n4A1P0siMvc
