BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) – Česká skupina Chinaski v súčasnosti pracuje na nových skladbách, ktoré sa objavia na jej deviatej štúdiovej nahrávke. Popritom si v apríli a máji odskočí na Slovensko, kde odohrá päť klubových koncertov. Nielen o Klubovom špeciáli a príprave nahrávky porozprávali v rozhovore pre Webnoviny.sk spevák kapely Michal Malátný a jej trubkár Petr Kužvart.
Koncom apríla a tiež v máji vás čaká päť vystúpení na Slovensku. Túto krátku šnúru ste nazvali Klubový špeciál 2. Sú tieto koncerty špeciálne práve tým, že sú klubové?
MM: Vzhľadom k tomu, že naša kapela oslavuje 20. výročie existencie pod názvom Chinaski a tiež preto, že sme vznikli v kluboch, kde nám to ide najlepšie, sme urobili program pre kluby, kde hráme dosť veľa pesničiek z prvých platní. Špeciál spočíva v tom, že sme v kluboch, že hráme staré pesničky a hráme ich v iných, prearanžovaných verziách. Hlavná je však cesta za ľuďmi do klubu, tam sa cítime najlepšie. Vypredaná športová hala je pekná vec, ale doma sme v klube. To nás neustále baví, viac než čokoľvek iné.
PK: Samozrejme, na koncertoch zaznejú aj staršie pecky, ktoré hráme takpovediac drilovo. Single, ktoré fungujú, zahráme podobne, no budú tam aj akustické verzie niektorých piesní, aby to bolo pre tú klubovú scénu ideálne.
Prečo ste sa rozhodli niektoré staršie skladby prearanžovať?
MM: Niektoré pesničky nás nebaví hrať stále rovnako. Chceme sa vyvarovať rutiny.
Prenikne niektorá zo starších piesní aj do vášho klasického, povedzme festivalového setlistu?
MM: Festivalový setlist je niečo iné. Na festivaloch je veľa kapiel, máte tam väčšinou čas iba 50 minút, takže ten playlist je vyskladaný zo známych vecí. Nie je tam priestor na nejaké experimentovanie. Faktom ale je, že ak nám pesnička naozaj sadne, šupneme ju aj do takéhoto playlistu. Každopádne tie ostatné dostanú priestor práve v tomto klubovom špeciáli.
PK: Vychádzame z toho, že priamo do klubu si ľudia prídu pozrieť našu kapelu, no na fesťákoch počúvajú rôzne kapely a od vás chcú počuť veci, ktoré poznajú.
Jedno vystúpenie by malo trvať približne dve hodiny. Ako vie muzikant, že práve dve hodiny sú na koncert tak akurát?
MM: Dlho to skúšame, skladáme playlist a keď to funguje, tak to ide. Kapela to jednoducho pozná. Napríklad niektoré špeciály trvali aj dva a pol hodiny a ja som mal pocit, že to trvalo len 60 minút. Sám seba som sa pýtal, ako to je možné, že ľudia ešte nemajú dosť. Springsteen vraj hrá štyri hodiny, čo mi príde neuveriteľné. Ale keď to nie je nuda, tak prečo nie.
PK: V dnešnej dobe, keď je zvykom všetko napaľovať, sťahovať, zažívať doma pri telke, ľudia zistili, že tú atmosféru si doma nepustia. Muzikanti si preto uvedomujú, že keď ľudia dajú prachy za lístky, tak chcú niečo zažiť. A poctivá robota muzikanta je, že zahrá aspoň dve hodiny a poslucháčom dá maximum, čo môže.
MM: Faktom je, že táto šialená doba živému hraniu vlastne pomohla. Ľudia si uvedomili cenu živého vystúpenia.
Platí potom, že nelegálne sťahovanie alebo sťahovanie ako také vás ako kapelu, ktorá vyšla z klubov a ktorá sa živí najmä koncertovaním, až tak netrápi?
MM: To, že sa zrútil trh s albumami, z toho radosť nemáme. My teraz riešime, či pripravený album vôbec máme fyzicky vydávať alebo to máme pustiť do sveta len cez internet. Je ale pravda, že živému hraniu to pomohlo a nás to živé hranie baví najviac. Je to gro veci a ja sa cítim najšťastnejší, keď stojím s gitarou na pódiu. Byť v štúdiu ma až tak nebaví a ani mi to veľmi nejde. Živé hranie je základ, a ak to zvládnete, je to v poriadku. Nám to zatiaľ ide.
V najbližších mesiacoch nebudete vystupovať až tak často a avizovali ste, že len zriedkavo sa ukážete doma v Česku. Dôvodom je už spomenutá príprava a nahrávanie nového albumu. Ako to s ním vyzerá?
MM: Finalizácia je ešte ďaleko pred nami. Teraz sme vo fáze ťažkej ponorky, keď trávime tri dni z týždňa v skúšobni, kde dookola hrávame nápady, ktoré máme. Aranžujeme, mažeme, vymýšľame.
Nápadov máme celkom dosť, ale je to ťažké. Už sme vydali osem albumov, nahrali sme cez sto pesničiek a je hrozne ťažké nájsť nové témy, o ktorých sme nespievali alebo tie témy pomenovať inak.
Navyše, s vekom človeku rastie autocenzúra, takže dnes by som už nepustil von veľa vecí, ktoré som kedysi nemal problém pustiť. Sme už mesiac v skúšobni a musím povedať, že to ide omnoho ťažšie, ako som čakal.
PK: Je to paradox, lebo albumy sa nepredávajú, ale práca na nich je oveľa ťažšia. Je to aj preto, že tých pár ľudí, ktorí si ten album kúpia, nechceme sklamať.
Problémom môže byť aj to, že v súčasnosti už na kapely netlačia vydavateľstvá tak ako v minulosti a absencia deadlinov môže byť preto pre hudobníkov v tomto smere aj nebezpečná…
MM: Je to dvojsečná zbraň. Niekedy sú tie deadliny strašne dôležité. My si dávame deadliny, také interné. V marci, apríli aj máji budeme tvrdo makať v skúšobni, na konci apríla sa pozrieme na to, ako to vyzerá a možno už v lete pôjdeme do štúdia. Ja by som si to hrozne prial, pretože veľmi rád hrávam na koncertoch nové pesničky. Viem, že ľudia chcú počuť tie staré, ale ja mám zase rád tie nové.
Na albume Není na co čekat (2010) je okrem iných duet so slovenskou speváčkou Zuzanou Smatanovou. Známa je tiež vaša pesnička Ná Ná Ná, ktorú ste nahrali so skupinou No Name. Plánujete s niekým zo Slovenska podobne spolupracovať aj na tomto albume?
MM: Pretože sme so Slovenskom zviazaní tak nejako bytostne a máme tu medzi muzikantmi viac kamarátov ako doma, tak áno. Máme jednu novú pieseň, ktorá je česko-slovenská. Je o tom, ako patríme k sebe a nikto s tým nič neurobí, už vôbec nie politici. Máme teda v pláne česko-slovenský duet, no ešte nevieme s kým ho spravíme. Zatiaľ to celé spievam ja. Je to pesnička o tom, ako sa chlapec stretne s dievčaťom v Bratislave a potom to pokračuje v Prahe.
PK: Tentoraz to nie je o tom, že idem za tebou priateľ, ale ty ideš za mnou „kotě“.
Pod predchádzajúcim albumom bol v malej miere podpísaný aj Pavel Grohman. Zostalo po ňom niečo, čo by ste chceli použiť aj na chystanej nahrávke?
MM: Tých vecí je málo. Texty, ktoré po ňom zostali, sme už prebrali. Aj keď vlastne, myslím, že táto česko-slovenská pieseň má refrén, ktorý ešte napísal Pavel. Takže ak tú pesničku natočíme, bude tam Pavlova stopa.
Odhliadnuc od diania okolo prípravy nového albumu ma zaujala informácia, že o vás vzniká dokument. Čítal som, že videá do neho posielali vaši fanúšikovia. Môžete k tomu prezradiť niečo viac ?
PK: Ide o projekt Netoč nás, natoč sebe, v rámci ktorého nám fanúšikovia posielali svoj deň s Chinaski, teda ako trávia deň pred koncertom Chinaski. Chceme, aby to bolo hotové už na jeseň.
MM: Nie je to dokument o nás, ale o fanúšikoch. Ľudia nám poslali mraky vecí a my sme poprosili jednu našu kamarátku, filmovú režisérku, ktorá pracuje v Hollywoode a teraz strihá ten materiál. Pre autorov tých najlepších videí máme pripravené aj ceny – vyfúkané sošky zo skla. Keď si už ľudia dali tú prácu, tak to chceme oceniť.
Kto je autorom nápadu nerobiť dokument o kapele, ale o jej fanúšikoch?
MM: Prišiel s tým náš basgitarista Ondra Škoch. On vymyslel aj Chinaski channel na YouTube, začal sa oň starať a potom prišiel s týmto nápadom.
Nie je to tak dávno, čo skončila sezóna odovzdávania rôznych hudobných cien, napríklad Český slávik alebo Žebřík magazínu Report. V oboch ste opäť uspeli. Vyzerá vaša oslava zisku sošiek rovnako ako v minulosti?
PK: Pamätám si, ako sme raz boli na odovzdávaní cien Žebřík, kde sme dostali sedem cien. Za seba môžem povedať, že som z toho bol mimo a nerozumel som, čo to vlastne znamená. Bol to takmer až nepríjemný pocit, že sme dostali ceny za všetko. Ak ste prvý, nevýhodou je, že z prvého miesta sa už len padá. Ak ste v prvej trojke, tak je to obrovské šťastie bez ohľadu na konkrétnu pozíciu. Dôvod k oslave je však už to, keď sme v nomináciách. Český slávik aj Žebřík sú ankety, v ktorých rozhodujú fanúšikovia, to znamená, že niekto skutočne vezme telefón, pošle sms a to je radosť.
MM: A čo sa týka tých párty, už to tak neprežívame. Ceny si vážime a to, že stojíme na stupni víťazov s nami naozaj niečo robí, ale tie najlepšie párty už asi máme za sebou.
PK: Ono sa menia aj tie ceny. Vtedy na Žebřiku sme dostali sedem fliaš tequily a každá mala 3,5 litra. S Frantom (Táborským, pozn. autora) sme odleteli do Portugalska a bol som týždeň mimo iba z toho.
MM: Človeka teší, že to ľudí stále zaujíma, že patríme do prvej ligy a môžeme hrať veľké koncerty. Ja nad tým niekedy žasnem, že to tak je.
PK: Vlani sme nič nevydali, nič sme neurobili, tak aké ceny, ale podarilo sa to.
