Vojenskú loď Vasa dal postaviť švédsky kráľ Gustav II. Adolf z dynastie Vasovcov. Jej stavba trvala dva roky a použili na ňu viac ako tisíc dubov. Mala byť pýchou švédskeho námorníctva, no osud to chcel inak. Slávnostne vyplávala 10. augusta 1628. Po 1300 metroch sa ale prevrátila a potopila rovno pred očami tých, ktorí ju vyprevádzali na jej prvú plavbu. Na lodi bolo približne 150 ľudí vrátane žien a detí, pretože námorníkom povolili vziať si na palubu po prvú zastávku aj rodinu. Keď sa loď začala prevracať na stranu, niektorí v panike skákali do vody, iní sa držali lode a čakali na záchranu. Nie všetkým sa ale podarilo zachrániť, zomrelo približne 30 až 40 ľudí. Súčasníci sa snažili Vasu z morského dna vytiahnuť niekoľkokrát, no všetky pokusy zlyhali. Podarilo sa im dostať na zemský povrch len niektoré delá, na viac vtedajšia technika nestačila. Ako roky plynuli, Vasa upadala do zabudnutia. V 20. storočí sa ju podujal nájsť amatérsky námorný archeológ Anders Franzén. Pátral po nej v archívoch, neskôr s pomocou potápačov aj na morskom dne. V roku 1956 ju objavil v hĺbke 32 metrov pod hladinou mora. V roku 1961 sa podaril malý zázrak – „Titanic 17. storočia“ opäť uzrel svetlo sveta. Začali sa práce na jeho konzervácii a tiež archeologický výskum.
Vasa múzeum v Štokholme nie je obyčajné múzeum. Je to obrovská drevená loď, ktorá sa potopila v roku 1628 a o 333 rokov neskôr ju vytiahli z mora aj s posádkou a vybavením. Na svete nemá obdobu.
Vojenskú loď Vasa dal postaviť švédsky kráľ Gustav II. Adolf z dynastie Vasovcov. Jej stavba trvala dva roky a použili na ňu viac ako tisíc dubov. Mala byť pýchou švédskeho námorníctva, no osud to chcel inak. Slávnostne vyplávala 10. augusta 1628. Po 1300 metroch sa ale prevrátila a potopila rovno pred očami tých, ktorí ju vyprevádzali na jej prvú plavbu. Na lodi bolo približne 150 ľudí vrátane žien a detí, pretože námorníkom povolili vziať si na palubu po prvú zastávku aj rodinu. Keď sa loď začala prevracať na stranu, niektorí v panike skákali do vody, iní sa držali lode a čakali na záchranu. Nie všetkým sa ale podarilo zachrániť, zomrelo približne 30 až 40 ľudí. Súčasníci sa snažili Vasu z morského dna vytiahnuť niekoľkokrát, no všetky pokusy zlyhali. Podarilo sa im dostať na zemský povrch len niektoré delá, na viac vtedajšia technika nestačila. Ako roky plynuli, Vasa upadala do zabudnutia. V 20. storočí sa ju podujal nájsť amatérsky námorný archeológ Anders Franzén. Pátral po nej v archívoch, neskôr s pomocou potápačov aj na morskom dne. V roku 1956 ju objavil v hĺbke 32 metrov pod hladinou mora. V roku 1961 sa podaril malý zázrak – „Titanic 17. storočia“ opäť uzrel svetlo sveta. Začali sa práce na jeho konzervácii a tiež archeologický výskum.
Našli sa delá, hrnce aj topánky
Vasa múzeum otvorili v roku 1990. Poskytuje úžasný pohľad do života ľudí v 17. storočí. Jeho tajomnú atmosféru podčiarkuje prítmie. Múzeum vlastní neuveriteľných 46 000 predmetov, z toho 2 000 je vystavených pre verejnosť. Sú medzi nimi delá, zbrane, predmety dennej potreby ako hrnce, taniere, lyžice, sudy, džbány, ale aj oblečenie a topánky námorníkov. Samotnú loď si návštevníci môžu pozrieť jednak z prízemia, ale tiež z prvého a druhého poschodia. Na morskom dne sa podarilo nájsť kostry minimálne pätnástich ľudí, ktorí sa nachádzali na lodi v čase katastrofy. Dostali mená podľa abecedy v poradí, v akom sa našli. Prvý bol Adam, potom Beata, Cesar a tak ďalej. Ako posádka lode Vasa vyzerala, môžu návštevníci múzea vidieť na vlastné oči – podľa niektorých pozostatkov totiž vyrobili naozaj veľmi živo vyzerajúce voskové figuríny. Vo všeobecnosti možno povedať, že vtedajší Švédi boli skôr nižšieho vzrastu a na ich kostrách v mnohých prípadoch vedci našli stopy po ťažkej práci, chorobách a podvýžive. Vasa múzeum sa nachádza na ostrove Djurgården, desať minút od stanice metra Karlaplan. Otvorené je každý deň v týždni. Je to najnavštevovanejšie múzeum v celej Škandinávii, ročne sa vydá na cestu za tajomstvami potopenej lode viac ako milión ľudí.
Prečo sa loď potopila?
Vasa je vyzdobená nádhernými drevorezbami. Dnes sú všetky vo farbe dreva, kedysi však žiarili pestrými farbami. Švédi plavidlo postavili pre vojnu proti Poľsku a výzdoba mala demonštrovať silu švédskeho kráľa. Loď je dlhá 69 metrov, vysoká 52 metrov a široká takmer 12 metrov. Nachádzalo sa na nej 64 diel. Potopila sa pravdepodobne preto, že bola nestabilná. Jej ponorená spodná časť bola príliš malá a záťaž nedostatočná, keď sa vezmú do úvahy delá na jej palube. Švédsky kráľ Gustav II. Adolf sa o katastrofe dozvedel až o dva týždne neskôr v Prusku. Napísal rozhorčený list kráľovskému súdu v Štokholme, v ktorom žiadal, aby bol vinník potrestaný. Zatkli kapitána lode, no neskôr ho prepustili. Zo zavinenia katastrofy nakoniec nebol obvinený nikto.
Ťažký život na lodi
Život na lodi v 17. storočí bol pre dnešného človeka nepredstaviteľne ťažký. Námorníci sa museli zaobísť bez akéhokoľvek osobného priestoru, postele, hygieny a normálnej stravy. Namiesto toho ich čakala tvrdá práca, prísna disciplína a nejasná predstava dožitia sa ďalšieho dňa v čase vojny. Napriek tomu nebola o námorníkov núdza. Pre vidinu zárobku boli mnohí v ťažkých časoch 17. storočia ochotní podstúpiť tvrdú rehoľu a drinu. Na lodi mali aspoň stále čo jesť, i keď strava bola veľmi monotónna. Šiesti až ôsmi muži jedli zo spoločnej drevenej misy priamo medzi delami, kde zároveň aj spávali. Keď bola loď vo vojne, museli sa zaobísť aj celé mesiace bez čerstvého jedla. Jedli len ovsenú kašu, nasolené mäso a sušený hrach. Pili najmä pivo, na jedného námorníka pripadali tri litre denne. Hrozba úmrtia na choroby bola vyššia ako hrozba, že padnú v boji. Strašiakom bol najmä skorbut, čo je choroba spôsobená nedostatkom vitamínu C.
Štokholm ponúka veľa
Nielen pre originálne a na svete jedinečné múzeum Vasa sa oplatí navštíviť hlavné mesto Švédska, ktoré sa rozkladá na štrnástich ostrovoch. Úžasnú atmosféru má najmä Staré mesto – Gamla Stan. Jeho pôvabné stredoveké uličky žijú vo dne – v noci. Reštaurácie lákajú na tradičné švédske jedlá ako sú mäsové guľky a rôzne rybie špeciality, pri pohľade na astronomické ceny si ale šporovlivejší turisti nechajú radšej zájsť chuť. Švédi sú veľmi milí a ešte prívetivejší sú, keď si vypijú, čo je pomerne často. Aj počas dňa možno v uliciach Štokholmu stretnúť ľudí, ktorí už evidentne čo-to popili. V Starom meste sa nachádza kostol Storkyrkan, kde korunujú švédskych kráľov aj Kráľovský palác, ktorý je najväčším stále využívaných palácom v Európe. Pri návšteve Štokholmu určite nevynechajte budovu radnice, kde sa udeľujú Nobelove ceny a Skansen, ktorý bol prvým múzeom pod holým nebom a pomenovanie „skanzen“ podľa neho zovšeobecnelo. O tom, že Štokholm patrí medzi najkrajšie mestá Európy, sa jednoducho treba presvedčiť na vlastné oči.
