Arabský Nazaret ležiaci v dnešnom Izraeli je veľmi zaujímavé miesto. Miešajú sa v ňom odkazy na staré biblické príbehy, prepletajú sa tu osudy starej Palestíny a hoci leží v Izraeli, väčšina populácie je arabská, čo dokazuje v úzkych uličkách starého mesta a na trhoviskách.
Podvečer arabského mesta
Kraj zvaný Galilea patrí k najúrodnejším a najzaujímavejším krajom niekdajšej Palestíny. Kým juh krajiny je suchý, púštny a kamenistý, tu na severe sa krajina krásne vlní, rastie do pahorkov a pôda tu uživí tisíce ľudí. Priamo v Galileii nájdeme viacero pozoruhodných miest, no medzi tie najvýznamnejšie patrí bez akýchkoľvek pochýb Nazaret. Leží neďaleko známej hory Tabor a brehy Genezaretského jazera tiež nie sú ďaleko. Nielen Nazaret, ale aj celá Galilea je doslova nasiaknutá zázrakmi či biblickými príbehmi spájajúcimi sa so životom Ježiša Krista. Nielen pútnici si tu však prídu na svoje, pretože Nazaret ponúka unikátne splynutie moderného arabského mesta so starými závanmi Orientu. Človek tuší už z diaľky, že sa blíži, pretože Nazaret sa rozutekal na vysokom pahorku a zatopil svojou zástavbou aj niekoľko priľahlých kopcov a údolí. Žije tu okolo 70 000 ľudí, ale svojou rozlohou by každého presvedčil, že ich tu je o niekoľko desiatok tisíc viac. Všetko dôležité sa v Nazarete prepletá s hlavnou tepnou mesta pomenovanou po pápežovi Pavlovi VI. Kto sa ocitne uprostred tepny, má pocit, že mesto ho dokonale pohltilo, pretože je všade, kam oko dovidí. Podvečer Nazaret príjemne ožíva a hoci už arabský souk, ako v týchto končinách prezývajú trh, zíva prázdnotou, ulice sú ich pravým opakom. Obchody lemujúce hlavnú ulicu majú svojich návštevníkov, no väčšiu pozornosť si zaslúžia podniky s jedlom či kávou a čajom. Kaviarne k arabskému koloritu jednoducho patria, a tak ani Nazaret nie je výnimkou. Niekoľko starých kaviarní sa stráca v uličkách starého mesta a muži v stredných rokoch tu posedávajú pri poháriku kávy s vôňou kardamónu. Sem-tam vytiahnu na stôl vodnú fajku, ale už ich nebýva toľko ako kedysi. Vtedy ju mal pri sebe položený každý muž. Ženy nemajú vo zvyku vysedávať a radšej sa venujú prechádzkami s priateľkami, deťmi, zájdu si na zmrzlinu alebo vymetajú obchodíky nielen kvôli nákupom, ale aj pre rozhovory a novinky z mesta či okolia. Ulice zapchali autá so stiahnutými oknami a každý sleduje život na ulici okolo seba. Mladí sa predvádzajú na motorkách, z podnikov hrajú omamné tóny arabských melódií, niekoľko starčekov si posadalo pod palmy do parku. Aj napriek ruchu hlavnej ulice je v ostatných častiach ticho a pokoj. Tak ako sa na posvätné miesto patrí.
Prameň s posvätnou vodou
Kvôli geografickým danostiam je Nazaret rozdelený do niekoľkých štvrtí a delí sa na dolné a horné mesto. Hore na najvyššom pahorku leží tesne vedľa seba moderná mešita so zlatou kupolou a hranatá kostolná zvonica ozdobený krížom. Kresťania a moslimovia tu žijú už stovky rokov v symbióze, a tak je to dodnes. Mnohí Arabi žijúci v Nazarete sú totiž kresťania a pre nikoho to nie je žiadnym prekvapením. Aj v dolnom meste sa striedajú moslimské svätostánky s kresťanskými a práve prelínanie náboženstiev je to, čo robí z Nazaretu viac než len obyčajné mesto. Na malom modernom vydláždenom námestí posedáva hŕstka študentov a pri nich stojí kamenná stavba pripomínajúca domček. V skutočnosti však predstavuje Studňu Panny Márie, kam podľa tradície mala Panna Mária chodiť pre vodu. To, že tu voda bola aj pred tisíckami rokov, dokazujú aj neďaleké ruiny rímskych kúpeľov, ktoré tu archeológovia odkryli. Dnes sa skrývajú v priľahlom obchode, no po zaplatení vstupného sa dá pozrieť na to, ako takéto kúpele kedysi fungovali. Námestie so studňou spája s ďalším námestím len niekoľko schodov a dvojica reštaurácii. Aj toto námestie má svoju dominantu, pretože na jeho konci sa dvíha Kostol sv.Gabriela. Dnu sa vstupuje pootvorenou kovovou bránou, pred ktorou sedí dvojica žobrákov a niekoľko predavačov. V rukách držia ikony, ružence, fľaštičky so svätenou vodou, ale predávajú aj bandasky, aby si človek z Máriinho prameňa načapoval vlastnú vodu. Mnohí tak robia a pri prameni vo vnútri kostola sa krčí niekoľko ľudí, aby si vodu odniesli domov ako tromf z posvätného miesta. Kostol sv.Gabriela je ortodoxným svätostánkom, čo dokazuje pôsobivý ikonostás a veriaci veria, že to bolo práve na tomto mieste, kde sa archanjel Gabriel zjavil Panne Márie po prvý raz, no tá so strachom utekala domov. Každé miesto tu nemá len jeden príbeh, ale často ich je tu hneď niekoľko.
V Bazilike zvestovania
Ikonou celého Nazaretu je obrovská zašpicatená kupola patriaca Bazilike zvestovania. Leží prakticky v strede mesta na prahu starého sveta zabudnutých a ošarpaných uličiek. Hoci je v Nazarete viacero starších stavieb, Bazilika zvestovania je stále číslo jeden. Modernú stavbu vysvätili až v roku 1969, ale stojí na najvýznamnejšom mieste Nazaretu. Tu, pod strechou dnešného kostola, mala bývať Panna Mária a podľa katolíkov ju tu navštívil archanjel Gabriel, aby jej zvestoval, že čaká Ježiša Krista. Už od počiatkov kresťanstva sem prichádzali ľudia vzdať hold posvätnému miestu a to sa nezmenilo ani do dnešných dní. Bazilika stojí na pahorku, aby ešte viac dominovala okoliu, no jej moderná kupola je skutočne neprehliadnuteľná, aj keď človek stojí na opačnom konci mesta. Podľa niektorých je kostol príliš moderný, no o to architektom išlo. Postaviť niečo moderné, niečo nové, čo by malo spájať národy a ľudí. Na nádvorí baziliky tento zámer skutočne vyšiel, pretože tu kráča niekoľko arabských kresťanov, skupina veriacich z Afriky s ebenovou pokožkou, traja Kórejčania a mieša sa tu aj poľština s taliančinou. Celý svet sa stretáva pod jednou strechou. Nádvorie zdobia desiatky darov od veriacich z rôznych krajín sveta, pričom ústredný motív má byť Panna Mária. Je zaujímavé sledovať predstavy z rôznych kontinentov a vidieť jej postavu v japonskom kimone či v thajskom prevedení, kde tancuje ako éterická apsara. Interiér, podobne ako exteriér, je veľmi moderný a prakticky ho naplnili len tichom. Žiadna veľkolepá výzdoba, len pokoj na rozjímanie, ktorý sem pritiahol ľudí. Niektorí z nich dokonca po kolenách kráčajú ku kamenej jaskyni predstavujúcu niekdajší príbytok umiestnený v takmer stratenej byzantskej svätyni z 5.storočia. Z druhého poschodia sa dá vyjsť von na nádvorie, kde sa za stromami ukrýva Kostol sv.Jozefa. Tu mal mať kedysi Jozef svoju tesársku dielňu, ktorá tiež vstúpila do nesmrteľných dejín.
Arabská duša starého mesta
Staré štvrte Nazaretu sú lákavým miestom, hoci turistov tu človek veľmi nestretne. Tí sa zastavia v Bazilike zvestovania, navštívia Máriin prameň a bežia do biblickej Kany či ku Genezaretskému jazeru. Aj vďaka tomu má starý Nazaret v sebe punc autenticity a človek tu pri potulkách narazí viac-menej na domácich obyvateľov. Staré kamenné uličky v sebe držia dušu krásneho arabského mesta. Sú ošarpané, sem-tam špinavé a mnohé domy držia len silou vôle. Štvrte pripomínajú labyrint, pretože tu nie je takmer žiadne značenie a na križovatke sa človek rozhodne, kam sa vyberie. Raz za čas sú medzi domy pichnuté obchodíky či malé rodinné predajne a vonku pred nimi to vždy žije. Niektoré ulice sú tak úzke, že do nich nepreniká ani slnečné svetlo a aby toho nebolo dosť, ozdobili ich rozvešaných prádlom po vzore sicílskych mestečiek. Pastelové farby domov sa striedajú so šedou a tmavou ako nálada ľudí. Medzi obyčajnými domami je vsunutých viacero starých palácov. Rodiny, ktoré ich obývali, sa však stratili a dnes chátrajú, hoci by z nich boli nádherné pamiatky či dokonca hotely alebo reštaurácie. Pod minaretom Bielej mešity predáva niekoľko mužov ovocie a zeleninou. Deti sa tu naháňajú s futbalovou loptou a keď sa im zatúla, vždy ju niekto z obchodníkov kopne nazad. Mešita je prázdna, zaplní sa až pri večernej modlitbe, kedy sa ovocie a zelenina ukryje na noc. Kamenné cestičky stúpajú, klesajú a zdá sa, akoby ani kúsok starého mesta nebol postavený na rovine. Súčasťou štvrtí je aj krásny živý souk plný rozličného tovaru. Rozlieva sa mnohými uličkami a pohlcuje do seba kus mesta. Hrá to tu pestrými farbami, najmä tam, kde sa predávajú ženské šaty, šatky či metre látok. Jedna ulička patrí domácim potrebám, spomedzi ktorých najexotickejšie pôsobí kovový držiak, pomocou ktorého sa vyrába tradičný faláfel z pomletého cíceru, byliniek a korenín. Na rohu stojí mäsiarstvo a veľké neforemné kusy mäsa tu visia zo železných hákov, čo len podčiarkuje fotogenickosť celého miesta. Soukom sa mieša arabčina s hebrejčinou a dokonca aj nápisy na stenách a obchodíkoch sú v rozťahanom arabskom a uhladenom hebrejskom písme. Z ničoho nič sa v trhovisku objaví brána ozdobená dvomi krížmi a za nenápadným vstupom stojí stará židovská synagóga. Tu mal kedysi kázať Kristus a miestni ho chceli zabiť zhodeným zo skaly, pretože sa im zdalo, že prekročil zažívané stálosti. Od tej doby hovoríme, že doma nie je nikto prorokom. Trh pokračuje a človek natrafí na predajcov sušeného ovocia, orieškov, pistácii, vynikajúcich arabských sladkostí, ale aj čerstvých džúsov z práve vytlačených pomarančov. Medzi ne sa primieša niekoľko predajcov náboženských suvenírov od ikon, krížikov z olivového dreva z Betlehemu či dokonca pozlátených židovských svietnikov zvaných menora. Už stačí len nájsť malý zastrčený podnik a ochutnať najtypickejšie jedlo v podobe faláfelu, aby sa súčasnosť a história Nazaretu zmiešala do jednej spomienky.
