Las Vegas je hlavné mesto zábavy USA. Sem si chodia Američania aj zahraniční turisti vyhodiť z kopýtka – skúsiť šťastie v kasíne, urobiť výhodné nákupy, rozlúčiť sa so slobodou alebo sa aj zosobášiť.
Do Las Vegas sme sa dopravili autobusom z Los Angeles za 20 dolárov. Z okna som pozorovala, ako sa mení krajina. Zeleň postupne vystriedal piesok a prach. Z polospánku ma prebrali svetlá veľkomesta, ktoré sa zrazu vynorili na obzore. Las Vegas je mesto v strede vyprahnutej púšte. Vystúpili sme na Stripe, čo je niečo ako hlavná ulica Las Vegas, kde sú sústredené všetky nástrahy na turistov. Vysoké budovy kasín, blikajúce neóny, reklamy, všade obchody a hlavne obrovské masy ľudí, ktorí si večer vyrazili do ulíc. Niektorí už boli v bujarej nálade a niesli si so sebou veľké poháre s koktejlmi. Pri slávnom hoteli a kasíne Bellagio mi padla sánka zo svetelno-hudobnej šou, ktorú v pravidelných intervaloch vytvára fontána na obrovskom umelom jazere pred hotelom. Ráno už budí mesto podstatne pokojnejší dojem. Ulice sa začínajú zapĺňať až okolo obeda, keď turisti vyspia svoj alkoholový rauš z predošlej noci. Čas vydať sa na objavnú túru po Stripe.
Každý špás niečo stojí
V mylnom domnení, že do kasína v športovom oblečení nepúšťajú, som sa obliekla trochu slušnejšie a obula si elegantné topánky. Osudová chyba. Do kasín v Las Vegas chodia celé rodiny aj s deťmi a každému tu je šuma-fuk, čo má kto na sebe. A ja som každým krokom preklínala svoje topánky viac a viac. Vzdialenosti na Stripe netreba podceňovať. Síce to na prvý pohľad vyzerá, že všetko je blízko, v skutočnosti sa tu človek celkom nachodí. S cieľom ošklbať turistov čo najviac sú totiž hotely, kasína a obchodné centrá poprepájané rôznymi pasážami, nadchodmi a eskalátormi tak, že po čase už ani neviete, kde sa presne nachádzate. Zábava v Las Vegas sa odvíja od toho, s akým rozpočtom sem človek príde. Bez peňazí sa tu nedá robiť dokopy nič. Nie sú tu žiadne pamiatky ani nič podobné, tu sa dá len míňať peniaze – v kasínach, obchodoch či nočných podnikoch. A ako sa hovorí, každý špás niečo stojí. Kto na to má, môže bývať v tých najkrajších a najluxusnejších hoteloch, ktoré sú v porovnaní s európskymi pomerne lacné. Môže si zahrať v kasíne, nakúpiť všetko od značkového oblečenia cez šperky až po elektroniku za výhodné ceny a večer ešte navštíviť koncert Celine Dion alebo Eltona Johna. V Las Vegas pravidelne vystupujú hudobné hviezdy či známi kúzelníci, pričom niektorí z nich majú vo veľkých hoteloch stály angažmán na určitú sezónu. Koho už mesto nudí, môže sa vypraviť na niektorý z množstva ponúkaných celodenných či poldenných výletov. Najpopulárnejší je slávny Grand Canyon. Kto už načisto nevie, kam s peniazmi, môže v Las Vegas navštíviť obchod s autogramami slávnych. Kúpiť sa tu dá napríklad podpísaný mikrofón Elvisa Presleyho za 12 500 dolárov, Al Caponeho podpis na policajnej čiapke za 9 500 dolárov alebo brokovnica, ktorú používal Clyde (z dvojice známych bankových lúpežníkov Bonnie a Clyde) za 85 000 dolárov. Kto vám ale zaručí, že sú pravé, to naozaj neviem.
Hlavné mesto hazardu
Las Vegas je hlavné mesto hazardu na svete. Byť v Las Vegas a nezahrať si v kasíne, je ako ísť do Paríža a nevidieť Eifelovku. Povedala som si, že teda vyskúšam šťastie aj ja, veď človek nikdy nevie. Hodím „štvrťák“ do automatu a možno vyhrám tri milióny dolárov, ako som to videla vo filmoch. Pravdou ale je, že vyhrať takú veľkú sumu peňazí s takým malým vkladom sa naozaj dá len vo filme. Realita je iná. V kasínach platí priama úmera, že čím viac peňazí do hry vložíš, tým viac môžeš vyhrať. Malý vklad rovná sa malá výhra. Keďže som nikdy v živote v kasíne nehrala, zamierila som rovno k automatom, ktorých obsluhu by zvládlo aj dieťa. Vhodíš mincu, stlačíš gombík, automat sa roztočí a už za pár sekúnd vidíš, či si vyhral alebo nie. Hneď na prvý pokus som vyhrala 18 dolárov. Tak som sa tešila, že som jednoducho musela hrať ďalej. Ešte som párkrát vyhrala menšie sumy, ale samozrejme, že som hrala dovtedy, až kým mi nezostala veľká nula. Áno, presne tak to majú majitelia kasín radi. Len pre zaujímavosť, okná v hoteloch v Las Vegas sa nedajú otvoriť. Priveľká je obava z toho, že neúspešných hráčov by mohlo napadnúť vyskočiť.
Pozlátko zvané Las Vegas
V Las Vegas sa dá precestovať kus sveta a pritom sa nepohnúť zo Stripu. Egypt pripomína hotel v tvare pyramídy, pri ktorej stojí obrovská Sfinga, kúsok opodiaľ je New York so Sochou slobody, závan Paríža prináša Eifelkovka a ako v Benátkach sa môžete cítiť v hoteli The Venezian. Hotel s kasínom Caesars Palace momentálne láka nielen na svoje zariadenie v antickom štýle, ale snaží sa čo najviac vyťažiť zo slávy filmu Hangover – Vo štvorici po opici, ktorého dej sa odohráva práve tu. Pri hoteli Excalibur, ktorý má vyzerať ako pieskový hrad, mi napadá len jedno slovo, a to sa začína na „g“ a končí na „ýč.“ Ale povedzme si úprimne, presne to turisti na Vegas milujú – to pozlátko a únik od reálneho sveta. Aj obchodné centrá sa pretekajú v tom, ako čo najviac upútať rôznymi atrakciami. Namaľovaná obloha s obláčikmi evokuje pocit, že sa prechádzate pod holým nebom, keď tu zrazu sa ozve hrmenie a z umelej oblohy začne padať dážď. Vo falošných Benátkach sa turisti vozia po umelom kanále na gondolách a gondoliér im pritom spieva. Ilúzia takmer dokonalá, až na to, že všade navôkol sú obchody nákupnej pasáže. Predavači sa hneď snažia každého potenciálneho zákazníka zatiahnuť do rozhovoru a pýtajú sa, odkiaľ je. Slovakia je pre Američanov väčšinou pojem neznámy. Niektorí sa zatvária, že „ooou“, ale na očiach im vidím, že v skutočnosti nemajú ani šajnu. Tým najzbehlejším v geografii pomôže, že sme bývalá „Czechoslovakia“, ale podaktorým nepomôže ani nápoveď v podobe vymenovania všetkých susediacich krajín.
Kto ide do Las Vegas, mal by aspoň zhruba vedieť, čo od tohto mesta môže čakať, a čo nie. Potom nebude určite sklamaný. Ako spieval Elvis – Viva Las Vegas!
