Kedysi sa mu hovorilo Slezské Versailles. V jeho záhradách tancovali nymfy, kázali druidi, kravy jedli z mramorových korýt a dymila atrapa sopky Vezuv. Gróf Albert z Hodic tu pre svoju lásku postavil raj, ktorý ohuroval šľachtu z celej Európy. Dnes však zámok Slezské Rudoltice zariaďujú turisti svojimi darmi a legendy o drakovi či záhadnom archíve priťahujú návštevníkov z celého sveta.
„Náš zámok je zariadený väčšinou z darov turistov. Keď sa pozriete na fotografiu z roku 1869, to je náš zámok. O svoje dve poschodia prichádza v roku 1901, a to z toho dôvodu, že na zámku bola textilka. Priemyselníkom sa to neoplatilo opravovať, preto to znížili do súčasného stavu,“ hovorí pri vstupe Tomáš Zemba, kastelán zámku Slezské Rudoltice. Pri pohľade na súčasný stav zámku ťažko uveriť, že tu bol v 18. storočí veľkolepý zábavný park pre celú európsku smotánku. Dôkazom je však početná korešpondencia medzi šľachtou a obdivne opísal toto miesto dokonca i pruský kráľ Fridrich II. Veľký, ktorý ho nazval ďalším divom sveta. A všetko to začalo láskou k jednej žene…
Raj pre princeznú Sofiu a rozmary Alberta z Hodic
História zámku je pevne spätá s menom grófa Alberta z Hodic, ktorý sa v 18. storočí rozhodol premeniť nenápadné vidiecke sídlo na pompézne miesto. Pre svoju životnú lásku, princeznú Sofiu zo Saska-Weißenfelsu, vybudoval parky, ktoré sa rozprestierali na kilometroch, s tisíckami fontán, jazierkami, kanálmi a dokonca aj gondolami. K tomu pridal čínske pagody, indické chrámy, umelé zrúcaniny a dokonca i mesto liliputánov.
„Gróf pre svoju milovanú postavil raj, ktorému začali hovoriť Slezské Versailles,“ približuje Zemba. „Princeznú Sofiu spoznal počas svojich potuliek Európou, keď ho jeho otec vyhnal z domu. On mal 28 rokov, ona bola 50-ročná vdova. On bol obyčajný gróf, ona princezná. Bol to veľký nepomer, ktorý by každý odsúdil. Zobrali sa preto tajne. Keď sa to cisár dozvedel, chcel sobáš okamžite anulovať. Princezná však vyhlásila, že radšej bude žiť chudobne a šťastne ako bohato a nešťastne. Jediný, kto im prial, bol jej synovec, pruský kráľ Fridrich II. Veľký, ktorý im povedal, že môžu byť spolu, ale nie na kráľovskom dvore. A tak žili šťastne 18 rokov, no najskôr zámok čakali veľké zmeny,“ prezrádza pútavý príbeh majiteľov zámku kastelán.
„Sofia, keď sem prvá raz prichádza, je sklamaná. Vidí obyčajné vidiecke sídlo a nie paláce, na aké bola zvyknutá. Ona zažila absolútny prepych. On jej sľuboval Benátky či Versailles a tu sú namiesto toho polia i lúky. A tak sa gróf Albert z Hodic zahanbil a tie Benátky i Versailles jej vybudoval,“ dodáva kastelán zámku Slezské Rudoltice.
Slávnosti, ktoré ohurovali Európu
Na zámku sa konali podujatia, ktoré dnes pripomínajú festivaly plné prepychu alebo Disneyland pre dospelých. Návštevníkov vítali výstrely z diel a ohňostroje, pri stoloch zabávali hostí mladé speváčky a v parku sa objavovali nymfy, satyrovia, druidi či liliputáni. Gróf z Hodic dokonca premenil svoje stáda kráv na atrakciu – ustajnené boli pod pozlátenými klenbami, každá z nich mala vlastnú slúžku a žrali z mramorových korýt, nad ktorými viseli pozlátené zrkadlá. Ich mlieko sa podávalo v mušliach plávajúcich po kanáloch, ktorými boli poprepájané jednotlivé jazerá v parku.
„Keď mu chýbali sochy, poddaných natrel na bielo a postavil na podstavce. Prezliekal ich tiež za nymfy, satyrov, trpaslíkov či druidov,“ dodáva kastelán so smiechom. Po smrti svojej milovanej v záhradách vybudoval hárem, kde boli vychovávané na tento účel osirené pätnásťročné dievčatá. Ich krásu ospevoval vo svojej básni i pruský kráľ: „Ale čo môžem mlčať o herečkách, tých vestálkach, ktoré nie sú bez skúseností a ktoré predvádzajúc svoje pôvaby a vnady usilujú, ako sa zdá, o česť vašej náruče? Tento serail krások, ktoré vytvárajú divadelné role, miluje len svojho sultána a ctí jeho vôľu. Ale ten ľúbezný deň sa chýli ku koncu, aby ho zavŕšil tak, ako ho začal, môj gróf si vo svojom oddanom ľude vyberie pätnásťročnú krásku. Bože, aká bola nádherná… tá mu tejto noci bude spoločníčkou.“
Pevnosť, ktorá strážila Európu: Opevnenie Velká Šance odhaľuje svoje tajomstvá, poznáte ich?
Zhýralá a krutá princezná Sofia
Ani manželka grófa, princezná Sofia zo Saska-Weißenfelsu, nezostala v dejinách bez povšimnutia. Bola známa svojou krásou a pôvabom, no tiež vášnivým a zhýralým životom. Už počas prvého manželstva s markgrófom Jurajom Viliamom z Brandenburska-Bayreuthu mala viaceré aféry, ktoré sa nevyhýbali ani kráľovským dvorom. „Hovorí sa, že sa jej to vymklo z ruky a že žiadny mladík na kráľovskom dvore pred ňou neutiekol. Robila to hlavne verejne. Čo sa samozrejme nikomu nepáčilo. Jej prvý manžel ju dvakrát zatvoril do domáceho väzenia a sotva ju prepustil, hneď mu nasadila parohy,“ hovorí Zemba.
Podľa historika Milana Myšku sa princezná Sofia dokonca zbavila hneď po pôrode svojich štyroch vlastných detí, aby si udržala štíhlu postavu a krásu. Okrem svojho prvorodeného dieťaťa. „Prvorodenú dcéru Kristínu poslala krátko po narodení preč, a keď sa dcéra vracia, je z nej krásna pätnásťročná dievčina. Všetci muži upierajú zrak len na ňu. Ponuky na sobáš sa len tak hrnú a dokonca sa šepká, že by mal o ňu záujem aj kráľovský dvor. To sa samozrejme nepáči jej matke, ktorá na ňu žiarli. Podplatí sliezskeho šľachtica, aby Kristínu zviedol a pripravil ju o panenstvo, čo sa mu podarí. Nešťastná Kristína otehotnie a zverí sa svojej matke. Tá jej sľúbi najskôr, že jej pomôže v tajnosti porodiť a všetko ututlať. No nestane sa tak a tento škandál vykričí do sveta. Potupená Kristína prichádza o česť i budúcnosť a princezná Sofia je opäť na výslní,“ hovorí kastelán o krutosti zámockej panej.
Gróf Albert – génius aj darebák
Albert z Hodic bol muž protikladov. Už ako mladík bol neposlušný a výbušný, jeho otec ho dokonca vydedil. Napriek tomu sa vyšvihol až na dvor cisára Karola VI., otca Márie Terézie, a stal sa jeho komorníkom – najvyššou hodnosťou, akú mohol mladý šľachtic dosiahnuť.
„Albert bol veľmi problémové dieťa. Mal veľmi rád filozofiu, zbožňoval alchýmiu. Písal a hovoril niekoľkými jazykmi, ale pre svoj temperament žiadnu školu nedokončil. Otec si s ním nevedel rady a povolával veľa učiteľov, ktorí ho mali skrotiť, čo sa nepodarilo. Tak Alberta vyhnal z domu. Keď sa dozvedel, že jeho syn sa stal komorníkom, nechcel tomu uveriť a musel sa prísť presvedčiť na vlastné oči. To však nemal robiť, lebo hneď po príchode do Viedne do jeho koča vrazil podnapitý Albert na koni vykrikujúc, že je šľachtic, preto si môže robiť, čo chce. Jeho otec ho namieste vydedil,“ prezrádza kastelán zámku pikošky z bujarého života Alberta z Hodic.
Vedeli ste, že gróf Albert z Hodic mal vlastnú alchymistickú dielňu, kde vynašiel techniku pozlacovania. Keď mu dochádzali peniaze, tak začal pozlacovať vybavenie zámku, aby mohol naďalej ohurovať šľachtu.
Albertove pompézne slávnosti, orchestre zložené z poddaných i vlastná alchymistická dielňa urobili z Rudoltíc stredobod spoločenského života. No zároveň jeho rozmarný život a astronomické dlhy spôsobili pád, z ktorého sa už nikdy nespamätal.
Záhadná studňa a drak v podzemí
Na nádvorí zámku Slezské Rudoltice je studňa, ktorá je pre miestnych i návštevníkov veľkou záhadou. V súčasnosti ju však zakrýva dlažba. Zatiaľ čo ostatné studne v okolí majú hĺbku aj viac než 20 metrov, táto je hlboká iba 5 metrov. Prečo? Existujú dve verzie. Jedna rozprávková tvrdí, že v jej útrobách prebýva trojhlavý drak, ktorý stráži poklad Rudoltincov a raz do mesiaca si príde na pastvinu po kravu. „Zaujímavosťou je, že raz do mesiaca sa tu naozaj stratí krava,“ tvrdí so smiechom Zemba.
Druhá, racionálnejšia, predpokladá, že počas druhej svetovej vojny tu mohlo byť skryté dvojité dno s archívom či pokladom Goebbelsovho ministerstva propagandy. Dodnes však nikto nič neobjavil, a tak je studňa opradená tajomstvom. „Dnes podľa historických plánov vieme, že pod vežou je zamurovaná pivnica, no zatiaľ sme nezistili, kde bol vchod. Takže na našom zámku nás ešte čaká veľké tajomstvo,“ hovorí kastelán zámku Slezské Rudoltice.
Sklárna Jakub: Kde sa rodí sklo pre Hollywood aj bežné domácnosti
Pád do zabudnutia
Rozprávkový svet však skončil rovnako veľkolepo, ako vznikol. Hodicove dlhy narastali, a tak o panstvo prišiel. Po jeho smrti v roku 1778 sa začala nádhera strácať. V priebehu 19. storočia sa zámok zmenil na textilku, prišiel o dve poschodia a unikátna knižnica, považovaná za jednu z najkrajších v strednej Európe, sa stratila bez stopy.
Neskôr tu sídlilo Goebbelsovo ministerstvo propagandy a výcvikové stredisko Hitlerjugend. Po vojne bol zámok ešte roky využívaný účelovo, až postupne začal chátrať.
Turisti ako mecenáši
Obrat nastal až v novodobých dejinách. Od roku 2010 sa na zámku angažuje partia dobrovoľníkov, ktorí sa z neho snažia urobiť múzeum. A čo je unikátne – až 70 percent mobiliáru tvoria dary turistov.
„To, čo vidíte – od obrazov, cez trofeje, až po dvere – sú dary od návštevníkov. Napríklad tieto dvere nám kúpila turistka. Vďaka nim môžeme robiť expozície, ktoré by inak neexistovali,“ vysvetľuje kastelán. „Niečo nám zapožičal Národný pamiatkový ústav alebo iné zámky a múzeá,“ dodáva.
Návštevníci tu nájdu aj kuriozity ako Hitlerov biliardový stôl či mnoho iných.
Vedeli ste, že…?
- Prvá kremácia v nemecky hovoriacich krajinách sa konala práve tu, keď Hodic nechal v záhradách spopolniť telo svojej ženy Sofie. Kvôli tomuto počinu si znepriatelil cirkev, ktorá sa mu vyhrážala, že zámok zrovná so zemou, čo sa aj takmer stalo.
- Zámocký park mal vraj úctyhodnú dĺžku 3 kilometre, 4000 romantických stavieb a 7 000 fontán.
- V záhrade stálo mesto trpaslíkov Mildeno, kde sa deti poddaných prezliekali do kostýmov a hrali úlohy liliputánov. V inventári zámku sa podľa historikov našlo až 60 takýchto kostýmov.
- Gróf Albert z Hodic sa podieľal na organizácii svadby cisárovnej Márie Terézie s Františkom Lotrinským – a až potom sa stiahol do Rudoltíc.
- Na zámku bol dvakrát hosťom pruský kráľ Fridrich II. Veľký – prvýkrát inkognito, prezlečený za obyčajného vojaka, aby skontroloval, ako sa jeho teta Sofia má, a druhýkrát už oficiálne.
- Gróf mal v kaplnke špeciálne zrkadlá, cez ktoré tajne sledoval ľudí počas omší – aj organistu, či sa neulieva.
- Jediná pôvodná výzdoba zámku sa zachovala práve v kaplnke – benátske stĺpy z 18. storočia.
- V izbe priateľstva dodnes visia alegorickélisty a žalmy, ktoré Hodic písal po smrti Sofie – svedectvo jeho smútku i rozporuplnej duše.
Zámok Slezské Rudoltice dnes
Po rekonštrukcii v roku 2023 sa návštevníkom otvorili nové expozície vrátane regionálneho múzea so zbierkami zo socializmu a druhej svetovej vojny. Konajú sa tu koncerty, svadby aj tematické prehliadky. Kaplnka z roku 1669, kde kedysi gróf tajne pozoroval veriacich počas omše, dnes patrí medzi najkrajšie miesta pre kultúrne podujatia. „Prvým účinkujúcim bol František Nedvěd. Ďalší Lenka Filipová, Václav Neckář a mnohí iní,“ prezrádza Tomáš Zemba.
Kedysi veľkolepý, dnes skromný, no živý
Zámok Slezské Rudoltice bol kedysi miestom, kde sa miešala rozprávka s realitou a kde sa tvorili dejiny Európy. Dnes síce neohuruje tisíckami fontán ani liliputánskym mestom, ale jeho komnaty znovu ožívajú – vďaka ľuďom, ktorí mu veria. Kedysi veľkolepé až neuveriteľné sídlo sa dnes rodí z pádov a zariaďujú ho samotní turisti.
