Slovensko je bohaté na turistické destinácie, no okrem krásnej prírody a historických pamiatok ukrýva aj nejedno miesto spojené s tragédiami, či zločinmi. Aj tieto lokality ale vzbudzujú záujem a vytvárajú špecifický segment turizmu známy ako „temný turizmus“. O tom, čo to je a kde možno nájsť takéto lokality pre agentúru SITA porozprával autor knihy Miesta zločinu a tragédií Tomáš Galierik.
Venujete sa téme takzvaného „temného turizmu“, napísali ste ňom i knihu. Mohli by ste priblížiť, o čo ide? Čo všetko sú v tomto prípade turistické lokality?
Venujem sa niekoľkým netradičným druhom cestovného ruchu a možnostiam ich rozvoja v regiónoch. Temný turizmus je najkontroverznejší, ale tiež najkomplikovanejší cestovný ruch nielen u nás, ale aj vo svete.
Keďže ho bežne verejnosť neprijíma ako štandardnú ponuku cestovného ruchu, alebo odmieta prijať jeho prítomnosť, nie vždy je chápaný správne. Cieľom turistického záujmu môže byť v takom prípade akékoľvek miesto spojené s tragédiami, popravami, zločinom, alebo tragickými udalosťami. Jeho nesprávne chápanie môže priniesť stručnú predstavu turistu s fotoaparátom a mapou.
Nie vždy sa pritom berie ohľad na dôležitosť takýchto miest z pietnych, alebo vzdelávacích dôvodov. Narábanie s temným turizmom si vyžaduje špeciálny prístup. Také miesta, kde sa popravovalo, násilne umierali ľudia, spadli vrtuľníky, alebo upálili čarodejnice, nie vždy nesú pamätné tabule a kríže. Na iných dodnes horia sviečky a tie ďalšie sú pripomienkou dejín, či nevyspytateľnosti všetkého okolo nás.
Dobrodružstvo na východe Slovenska: Navštívte najväčšie bludisko v strednej Európe
Venujete sa takémuto turizmu aj vy osobne?
V skutočnosti sa istým spôsobom každý z nás podieľa na temnom turizme. Návšteva Mohyly M. R. Štefánika je cestou k miestu jeho posledného odpočinku. Rovnako návšteva miesta, kde stroskotalo jeho lietadlo je miestom, ktoré patrí medzi turistické atrakcie. Toto pomenovanie pritom nedehonestuje význam a hodnotu miesta, hoci kritici z neodbornej verejnosti zvyknú namietať predstavu, že ide o turistiku. Naše vlastné fascinujúce dejiny priniesli legendy o upíroch, ale aj skutočné príbehy upálených žien za čarodejníctvo. Je až neuveriteľné, koľko našich miest sa s procesmi spája. Ak mám príležitosť dozvedieť sa aj pre budúce knižné pokračovanie tejto témy viac, rád sa pozriem na nové miesta a dozviem súvislosti, k akým sa bežne verejnosť dobrovoľne nedostáva.
6 zrúcanín hradov južného Slovenska, ktoré musíte navštíviť
Stretli ste sa už, v rámci Slovenska, s nejakou turistickou skupinou, ktorá by sa zameriavala práve na takéto miesta?
Zatiaľ nepoznám skupiny, ktoré by sa vyslovene zameriavali na takéto ciele. Samozrejme, máme turistické kluby, skupiny priateľov a organizované výlety, ktoré položia veniec a miesto tragédie, alebo na miesta, kde sa písali dejiny.
Rôzne historické spolky si môžu pripomínať veľké bitky, rodáci vypálených obcí počas SNP si pripomínajú smutné výročie. Skupiny, alebo nadšencov jednotlivcov, ktorí by sa špecializovali na temný turizmus môžeme pokojne mať. Ani u jednotlivcov však nevidím otvorený záujem prezentovať svoju „zbierku navštívených miest“.
Poznám človeka, ktorý navštívil niekoľko lokalít, ktoré sa spájali s organizovaným zločinom veľkej časti Slovenska. Viem o odborníkoch, ktorí zo študijných dôvodov dokumentujú niektoré miesta historických tragédií. Myslím, že ak sa pochválite tým, že navštevujete a dokumentujete miesta nacistických masakrov, masových hrobov, alebo nálezy kostier s protiupírskymi opatreniami, nebude sa na vás vždy nazerať s pochopením.
Čo myslíte, čo ľudí láka na miestach zločinov či tragédií?
Na prvé počutie môže záujem o takéto lokácie vyznieť rozpačito. Sám som sa pri výskume a hľadaní faktov stretol s odmietaním a nepochopením verejnosti.
Naopak, medzi odborníkmi, archeológmi a historikmi, som našiel mimoriadne pochopenie a záujem, pretože téme nie je vždy venovaný dostatočný priestor. Ľudí na temnom turizme láka určitá jedinečnosť miesta, alebo záujem vidieť dané miesto, možno zažiť podobný výhľad. Pochopiť udalosť, vzdelávať, alebo, čo je dôležité, miesto navštíviť z pietnych dôvodov.
Symbolické cintoríny, alebo hroby neznámeho vojaka sú mimoriadne dôležitými miestami, ktoré v sebe ukrývajú o mnoho viac. Niekedy si tragické udalosti pripomína socha či pamätník. Ide o umelecké dielo a dôležitý symbol. Pamätník v Nemeckej nám nedovolí tak ľahko vymazať to, čo symbolizuje a čím to miesto bolo v minulosti.
Na zásadnom mieste v Kremničke pri Banskej Bystrici nájdeme vzácny pamätník upozorňujúci na masakre, ktorých rozsah nám stále nie je dostatočne známy, a to sú miesta, ktoré ešte stále lákajú učiteľov a organizátorov poznávacích výletov. Ak by boli zelenými lúkami, nebolo by ich možné spojiť ani len s nejakou predstavou.
Vedeli by ste vyčísliť, aspoň približne, koľko takýchto lokalít máme na Slovensku?
Vyčísliť to nie je možné. Dokážeme spočítať, koľko nám zostalo klietok hanby, pranierov, alebo autentických hladomorní. Existujú policajné spisy dokumentujúce miesta závažných trestných činov.
Pri archeologických nálezoch ale nie vždy poznáme okolnosti a pôvod pozostatkov. Neexistuje ani dokonalá a presná definícia toho, čo všetko možno zahrnúť do temného turizmu tak, aby s tým súhlasili všetci pracovníci cestovného ruchu. Ja osobne do temného turizmu zahŕňam napríklad aj zatopené obce, ktoré zanikli pre výstavbu vodných nádrží. Opäť som tak v strete názorov.
Musím však argumentovať tým, že mnohé dediny boli zatopené násilne a bezohľadne voči zasiahnutým ľuďom. Náhrady za bývanie, v ktorom nesmeli niekoľko rokov robiť údržbové a rekonštrukčné práce, strata pôdy, vlastných rodičov a predkov na cintorínoch, či strata kultúrnej identity. Aj toto sú tragédie a mnoho takýchto obcí si dnes pripomína len tabuľa, alebo odľahlý cintorín. Niekde je to cintorín vo vojenskom areáli, kde máte zakázané zapáliť starým rodičom sviečku ešte aj v súčasnosti.
Ak sa pozrieme konkrétne na Košický kraj, kde môžeme nájsť takéto miesta? Mohli by ste priblížiť i zopár konkrétnych, a ktoré považujete vy osobne za najzaujímavejšie, a prečo?
Košický kraj má však zaujímavých miest viac. Pri Spišskom Hrušove sa nachádza posledný pozostatok zaniknutej obce Miloj, zvyšok pôvodného kostola, stojaci uprostred rovného poľa.
Minulosť miestnych aj takmer celá obec sú stratené. Temným miestom môžu byť aj lokality, ktoré získali historický názov poukazujúci na popravy, alebo sa priamo nazývajú „Šibenicou“ alebo Šibeničným vrchom“. Takéto názvy nás môžu prekvapiť aj v Pribeníku a Kazimíre v okrese Trebišov, prípadne neďaleko Dobšinej. Keď už sme pri Dobšinej, výstavba nádrže Palcmanská Maša zatopila časť Dobšinskej Maše.
Aj výstavba vodnej nádrže Ružín si vyžiadala čiastočné zatopenie niekoľkých obcí a výkop hrobov na zatápaných cintorínoch. Zaujímavosťou je, že skôr, než bola vybudovaná Zemplínska Šírava, rovná neosídlená plocha poslúžila ako letisko pre nemeckú Luftwaffe počas II. svetovej vojny.
Prísne spoločenské tabu je dodnes vo viacerých obciach na východnom Slovensku miera využívania protiupírskych opatrení na pochovávaných mŕtvych. Vedomie o tom, koho v ktorej obci považovali za upíra, škodil a bolo nutné urobiť určité opatrenia, je už čisto lokálnym tajomstvom, no mimoriadne zaujímavým z pohľadu etnológie a ľudovej kultúry.
A čo samotná metropola východu, Košice – môžu aj v nej nájsť návštevníci a obyvatelia takéto miesta?
Samozrejme. Hneď priamo v historickom centre Košíc je pre mňa fascinujúci poznatok, ktorý sa týka súsošia známeho ako Immaculata. Stojí na Hlavnej ulici, na mieste, kde je neprehliadnuteľné. Avšak historicky má ísť údajne o pôvodné popravisko na ktorom sa stínali hlavy. Jeho spodná strana je tvorená schodmi, ktoré v súčasnosti už nikam nevedú. V Košiciach má svoju dôležitosť Miklušova väznica a od roku 2009 je sprístupnená aj expozícia Katov byt.
Nadšencov detailov a histórie nadchne prehliadka, ale napríklad aj spôsob prepojenia kuchyne a žalára. Košickú históriu spestrujú viaceré procesy. Jedným z najstarších je ten z roku 1517, ktorý sa týkal dvoch žien obvinených z bosoráctva. Mesto malo kontinuálne vlastných katov až do roku 1837, kedy skončil posledný kat Juraj Petrovič. Medzi miesta temného turizmu patria väznice aj miesta popráv. Košice mali v 15. storočí Šibeničný vrch a neskôr drevenú šibenicu na hornom predmestí za mestskou bránou.
Aj temná história je príležitosť pre regionálny turizmus a kultúrne podujatia. Svoje by o tom mohlo hovoriť košické pouličné divadlo. Priamo v Košiciach sa v roku 1978 stala tragická udalosť, ktorá zostáva v pamäti staršej generácie Košičanov, aj zvyšku Slovenska. Obete vykoľajenia električky č. 6 si dnes pripomína pamätník na Festivalovom námestí.
