Tohtoročné narodeniny holandskej kráľovnej Beatrix tiež pripadli tradične na posledný aprílový víkend aj napriek tomu, že sa táto panovníčka narodila o tri mesiace skôr. Zima však nie je vhodná na ľudovú pouličnú veselicu.
Holandskí poddaní si preto na vzdanie úcty ponechali dátum narodenín matky kráľovnej Beatrix Juliany. Tridsiaty apríl je v krajine veterných mlynov dňom neviazanej zábavy a daňových prázdnin. Všetko, čo na ulici predáte, je oslobodené od akýchkoľvek poplatkov.
Nie že by neviazaná zábava neprekvitala aj po iné dni… Veď načo by turista cestoval do Amsterdamu? Holandsko ponúka aj zaujímavejšie atrakcie, ako je napríklad Rembrandt… A tí, čo prídu špeciálne za týmto významným maliarom, si tiež nedajú ujsť príležitosť nakuknúť aj do unikátnych zákutí mesta.
Bez dane
Queen,s day je aj zámienka na povznesenú oslavu prichádzajúcej jari. O kráľovnú už ani veľmi nejde. Dôležité je, aby poddaní mali čo jesť a piť. Na všetkých deväťdesiatich ostrovoch Amsterdamu je zábava doslova na každom rohu.
Po kanáloch lenivo plávajú preplnené člny s ľuďmi v oranžovom a predierajú sa v nekonečnej zápche. Takmer každý má vlastnú aparatúru. Technorytmy sa, našťastie, podobajú ako vajce vajcu, takže až taká nepočúvateľná zmes z toho nie je. Teda, ak vôbec dokážete techno počúvať.
V uliciach si však môžete vybrať aj z iných štýlov, najmä holandských popľudoviek. Sláva kráľovnej! Oslava jej narodenín je aj dňom srandistov. Do obrazu panovníčky s vyrezaným otvorom na tvár dobrovoľníka si môžete hodiť vajíčko a o kúsok ďalej vám bojovníčka z vodnej zbrane strekne do úst hlt koňaku. Samozrejme, všetko niečo stojí. Bojovníčka pohŕda centmi a jedno vajíčko stojí aj päť eur. Bez dane.
Vôňa trávy
Coffee-shopy v Amsterdame sú viac turistickou atrakciou ako priestorom pre štamgastov. Zablúdia do nich aj rodiny. Zvedavý otec potom vyjavene pozerá na svoje ratolesti, ako šikovne ťahajú jointy. Mamičky zasa vyplašene pozorujú okolie a snažia sa vymotať zo vžitých predsudkov a z hrôzostrašných historiek o nebezpečných feťákoch. Márne sa pokúšajú nejakého nájsť. Vonku potom pozorujú svoje deti. Prečo na nich takmer nič nevidno, feťáci predsa vyzerajú inak? Možno im svietia oči… To je všetko.
Znalci však tvrdia, že v jointoch poznať umelinu. „Tráva dozretá na slnku má výraznejšiu chuť. Tunajší tovar je väčšinou pestovaný pod žiarovkami. To nie je ono,“ dozvedel som sa od istého pôžitkára. „A tunajší hašiš je štipľavý,“ dodal. Ak máte pri sebe do päť gramov marihuany, môžete byť pokojní. Za to sa tu naozaj nezatvára. Drogová kriminalita? Je na oveľa nižšej úrovni než v ostatných krajinách Európy.
Konope si nedala ujsť už Johanka z Arcu. Užívali si ho aj veľkí spisovatelia Dumas a Hugo. V Amsterdame po prvý raz provokovali dvaja hippies roku 1970. Neoficiálne si otvorili prvý coffee-shop Mellow Yellow hneď oproti policajnej stanici. Bol to vlastne tea-shop, v ktorom díler predstieral, že je zákazník čajovne a z tašky, u nás voľakedy známej ako žobradlo, ponúkal tovar.
Neskôr začali pribúdať ďalšie podobné podniky. Díleri boli veľmi šikovní a policajti boj s nimi čoskoro vzdali. Odvtedy sú coffee-shopy síce stále ilegálne, ale tolerované. Samozrejme, musia dodržiavať pravidlá. V obchode nesmú mať viac ako pol kila „ľahkých“ drog, žiadny alkohol, žiadne tvrdé drogy.
Holandská administratíva sa rada zbavuje zodpovednosti. Problém prenesie na niekoho iného tým, že začne nepríjemné veci tolerovať a následne pokutovať každého, kto si trúfne viac. V coffee-shope si môžete dať aj Space Cake, koláčik s marihuanou. Vraj je po ňom človek vysmiaty. Pri pohľade na jeho cenu však našincovi do smiechu nie je. Za tú sumu by ste mohli zjesť niekoľko plechov makovníka od mamičky.
Pokušenie neresti
Amsterdamská ulica Oudezijds Achterburgwal je centrom neresti. V Holandsku je aj prostitúcia tolerovaná. Z okien a výkladov na okoloidúcich mávajú sporo odeté devy všemožných farieb, vychudnuté, obťažkané celulitídou, s veľkými zadkami či len také, čo nemajú „ani rici ani cici“…
Aj tu sú najhojnejším živočíšnym druhom turisti. Veselo je skupine mládencov, ktorá zaplatila jednému z nich stratu panictva. Červenajúceho sa chlapca vítali s pokrikom. Milá dievčina mu zamávala na rozlúčku a opäť začala tancovať v okne. Vnútri za stiahnutou roletou sa dlho nezohrial a už je z neho chlap. Ani na vojnu nemusel ísť. Všetky tunajšie prostitútky platia dane a chodia na pravidelné lekárske prehliadky, ktoré im platí štát.
Na tejto ulici s kanálom uprostred predávajú díleri tvrdé drogy. Aj tých tu tolerujú s tým, že ak nakúpite, za rohom vás zbalí policajt a máte po tolerancii…
Bytový neproblém
Tolerancia pri obsadzovaní neobývaných budov je v Holandsku doslova prehnaná. Zbavili sa tým však starostí o chátrajúce barabizne.
Napriek ideálom anarchie a slobody vládne v squatoch prísny režim. Aj anarchia musí mať svoje pravidlá. Teda, ak sú obyvateľmi squatu anarchisti. Môžu to byť napríklad aj antifašisti, nacionalisti alebo len skupina mladých ľudí. Dôležité je najmä zachovanie hygieny a poriadku v spoločných priestoroch. Squaty sú aj miestnymi kultúrnymi strediskami, ktoré organizujú výstavy, premietania filmov, koncerty a rôzne iné podujatia.
Ohlasom na squating je antisquating. V Holandsku je povolené obsadiť rok neobývané stavby. Stačí, ak si nový obyvateľ prinesie stôl, stoličku, posteľ a zavolá policajta, ktorý ho na mieste zaregistruje.
Vysťahovať squatera je náročné. Ak neodíde dobrovoľne, začne súdna ťahanica, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov. Majiteľom domov preto vyhovuje obrátiť sa na agentúru, ktorá zabezpečuje zmluvných squaterov nevyužívaných priestorov. Väčšinou platia iba za energie, aby ich ubytovanie nestálo viac ako v squate a aby nepodľahli pokušeniu… Majiteľ domu tak má isté, že keď sa rozhodne objekt predať, ľudí v ňom sa zbaví podľa zmluvy do dvoch týždňov. Takýmto antisquatom môže byť napríklad aj bývalý štátny úrad.
Squat nie je priestor ufúľaných prasiatok aj napriek tomu, že domácim príliš nezáleží na módnom nábytku a kvalitnej maľovke.
Poľská squaterka hovorí, že v krajine tulipánov je už siedmy rok. Oficiálne stále čaká na pracovné povolenie. „S manželom nás živí príležitostná práca. Bývame v dome mimo mesta. Elektrinu, našťastie, platiť nemusíme. Zdedili sme slnečné kolektory,“ zasmeje sa a potiahne si z jointa.
Squating sa ukázal ako geniálne dočasné riešenie bytovej otázky najmä mladých ľudí a cesta, ako prinútiť majiteľov budov postarať sa o ne včas, aby nechátrali.
