Po dvoch rokoch prišiel na návštevu Kyjeva prvý člen súčasnej vlády, minister obrany Robert Kaliňák. Odhliadnuc od kvalitatívne dynamických vzťahov medzi najvyššími vládnymi činiteľmi Slovenka a Ukrajiny je pozitívne, že vlády oboch krajín spolu pravidelne komunikujú, pričom sa uskutočnili už tri spoločné medzivládne rokovania. To svedčí o pragmatickom charaktere vzťahov a uvedomení si základnej potreby komunikácie a rozvíjania vzťahov pre obe strany.
Ukrajina bola pre Slovensko akousi „Terra incognita“. Napríklad v počte slovenských vládnych návštev ju násobne prevyšujú krajiny V4, Rakúsko, ostatné väčšie štáty v EÚ, či USA a Rusko. Paradoxne, práve Ukrajina je naším najväčším susedným štátom. V období rokov 1993 – 2024 sa v rebríčku zahraničných ciest slovenských vládnych predstaviteľov umiestnila až na 11. mieste, pričom najviac oficiálnych návštev sa uskutočnilo počas prvej vlády Roberta Fica (2006 – 2010).
Potenciál je najmä v obnove a rekonštrukcii
Podľa odhadov Oxford Economics si obnova Ukrajiny vyžiada viac ako 300 miliárd amerických dolárov, pričom jej trvanie sa bude v závislosti od vývoja konfliktu pohybovať v rozmedzí 12 až 41 rokov.
Najväčší potenciál sa očakáva v oblastiach stavebníctva, energetiky a rozvoja infraštruktúry. Pre Slovensko je to až historická príležitosť a kľúčovým predpokladom úspechu bude aktívna komunikácia a budovanie medzištátnych aj podnikateľských kontaktov.
V4 vyzerá byť na umelej ventilácii. Vzkriesi ju Babiš? - KOMENTÁR
Napríklad Česi zaviedli monitoring aktuálnych tendrov na Ukrajine a tiež majú na jej území dve obchodné kancelárie. Česká vláda tiež bude spolufinancovať projekty na Ukrajine vo výške 1 miliardy korún ročne do roku 2030, pričom český export do krajiny výrazne rastie. Poľsko zase umožnilo presun ukrajinských podnikateľských subjektov na svoje územie v rámci podpory kontinuity ich činnosti.
Slovensko od EÚ získalo 100 miliónov eur na podporu kritickej energetickej infraštruktúry Ukrajiny prostredníctvom Eximbanky. Pozitívne je, že na poslednom medzivládnom rokovaní boli podpísané 4 nové dohody, pričom išlo aj o spoluprácu pri povojnovej obnove a rekonštrukcii Ukrajiny, ktorá má vytvoriť nové príležitosti pre slovenské podniky.
Faktom tiež zostáva, že podľa údajov Kielskeho inštitútu bolo Slovensko v období ruskej invázie až do januára 2024 šiestym najväčším podporovateľom Ukrajiny v pomere k HDP.
Príležitosť nie len v obrannom priemysle
Slovensko hlási rekordy vo vývoze zbraní. Hoci tento špecifický segment priemyslu nedisponuje veľkým podielom v zamestnanosti, môže byť potenciálnym hýbateľom pre výrobu materiálov dvojakého využitia, či čiastočnej transformácie automobilového priemyslu. Nebude to otázkou peňazí, nakoľko tie opäť prichádzajú vo forme enormných balíkov z EÚ. Otázne bude skôr ako, a či ich EÚ a Slovensko využijú efektívne. Tu sa črtá opäť možnosť inšpirácie samotnou Ukrajinou, ktorá vyniká naprieč celým procesno-výrobným segmentom v rámci obrany.
Východné Slovensko ako budúci Burgenland?
V politickom aj verejnom priestore sa začalo argumentovať, že východne Slovensko by mohlo výrazne ťažiť zo svojej polohy nie len v rámci obnovy Ukrajiny, ale najmä z jej potenciálneho členstva v EÚ.
Mal by teda nastať scenár Burgenlandu, ktorý bol svojho času menej rozvinutým regiónom v rámci Rakúska. Hoci Burgenland sa naozaj nevídane rozvinul, stále však zostáva najmenej rozvinutým v rámci krajiny. V tomto kontexte Slovensku určite nepomáha investičný dlh, najmä v oblasti infraštruktúry a špecificky v napojení na Ukrajinu, kde nás výrazne predbehli Maďari aj Poliaci.
Hoci vstup Ukrajiny do EÚ je ťažko predstaviteľný najmä kvôli prebiehajúcemu „horúcemu“ konfliktu, tak tlaky na rýchlu integráciu otvárajú debaty o tom, že kandidátske krajiny by sa k bloku mohli pripojiť (zatiaľ) aj bez plných hlasovacích práv. Pre Slovensko to znamená signál, aby bolo pripravené a malo najlepšiu pozíciu na rozvoj cezhraničných vzťahov.
Samozrejme, otázkou zostáva, či a do akej miery sa môže z východného Slovenska stať „slovenský Burgenland“ aj vzhľadom na ťažko meniteľné geografické predispozície v podobe Karpát. Napriek tomu však aktívna úloha štátu, angažovanosti podnikateľského sektora a využitie prichádzajúcich investičných príležitostí z programov EÚ (vrátane budovania obranných spôsobilostí) a perspektíva ukrajinského členstva v EÚ, by mohli dať východnému Slovensku svetlú budúcnosť.
