Keď ste odchádzali z postu predsedu KDH, hovorili ste, že odchádzate, aby ste sa mohli slobodnejšie vyjadrovať. Teraz sa znova začínate vyjadrovať viac. Chýbalo vám to?
Nie. KDH stále bolo a je mojou srdcovou záležitosťou. Doteraz som si myslel, že keď sa nebudem v médiách o KDH vyjadrovať, tak to KDH pomôže, alebo minimálne nepoškodí. No už po toľkých voľbách, ktoré odvtedy prebehli a nie veľmi úspešne, si myslím, že konštruktívna kritika KDH nepoškodí, ale naopak, pomôže.
Súvisí to aj s ambíciou vrátiť sa do straníckych štruktúr?
Nie, do straníckych štruktúr sa už nebudem vracať.
Čiže vašou predstavou je zboku sa vyjadrovať o KDH?
Mojim cieľom je pomáhať KDH napríklad tým, že sa budem aj kriticky vyjadrovať ku jeho politike.
A je k čomu?
Samozrejme.
Napríklad?
Na takúto všeobecnú otázku môžem iba všeobecne odpovedať a síce, že KDH sa nedokázalo zmocniť iných tém, ako zjavne súvisiacich s vierou, s náboženstvom, eventuálne s morálkou a podobne. S týmito témami je KDH vo vedomí ľudí späté. Nie je to zlé. To ale znamená, že k týmto témam sa KDH takmer nemusí vyjadrovať, alebo naozaj iba v kritických chvíľach. Viac by sa však malo vyjadrovať ku iným politickým témam, ktoré zaujímajú ľudí. Problémy spojené s takými témami tlačia ľudí, no a ide o to, aby to KDH dokázalo lepšie robiť.
Myslíte, že ľudí najviac zaujímali ekonomické témy a práve tam tlačila KDH najviac topánka? Za vášho vedenia strany bolo viac mladých politikov v KDH, ktorí sa vyjadrovali k ekonomickým témam.
V KDH akoby nebola systematická politika dvíhania a pomáhania rastu mladým a talentovaným politikom. V 90-tych rokoch, najmä v období, keď bolo KDH v opozícii, tak to bolo obdobie, ktoré bolo treba využiť, a aj sme využili, na vzdelávanie talentovaných a prípadne aj mladých členov širšieho vedenia strany. KDH to vtedy využilo tak, že prostredníctvom našich sesterských strán, ako sú Konzervatívna strana Veľkej Británie, Republikánska strana v USA, CDU aj rakúska Ľudová strana sme vybavili štúdium zamerané na toho – ktorého nášho funkcionára v zahraničí na popredných vzdelávacích inštitúciách, na univerzitách. Palacka a Dzurinda študovali ekonómiu, Janko Figeľ študoval politológiu. Keď sa vrátili, tak prišli obohatení z daného odboru, so zlepšenými jazykovými znalosťami a s istým sebavedomím vyjadrovať sa ku týmto otázkam.
Toto v KDH skončilo?
Nepočul som o tom, že by to pokračovalo.
Nie je to aj o tom, že tí politici, ktorí sú vo vrcholovom manažmente strany, sa dnes boja vychovávať svoj dorast, aby ich náhodou niekto nepreskočil a oni o tú funkciu neprišli?
Toto je taká horšia interpretácia. Ja by som to až tak zle neinterpretoval. Ja by som to interpretoval trošku lepšie, ale stále nie veľmi dobre a síce, že v tom užšom vedení KDH nebol taký dostatočný prehľad o prebiehajúcich diskusiách na témy, ktoré sú aj na Slovensku, či ekonomické, politické, alebo kultúrno-etické, ako prebiehajú vo svete. Povedzme multikulturalizmus. My sme sa ho ešte tu v prostredí KDH stále držali, pretože sme ho považovali za posvätnú kravu. A to nie ani tak preto, že by prostredie KDH až tak veľmi verilo na multikulturalizmus, ale ja to interpretujem tak, že sa jednoducho neodvážilo povedať, že multikuturalizmus zlyhal. KDH sa neodvážilo to povedať médiám udávajúcim tón na Slovensku. V Amerike sa o tom už dávno hovorilo. Vo Francúzsku sa o tom už dávno hovorilo. To znamená, že bolo treba byť oboznámený s týmito diskusiami. Bolo treba mať odvahu a intelektuálnu úroveň ako to kvalifikovanie obhájiť, istý povedzme kritický postoj.
Ako je možné, že predstavitelia KDH, ktorí zviedli boj s komunizmom, zviedli boj s mečiarizmom, zviedli boj s korupciou, nemali odvahu na to ísť do takýchto tém?
Vidím rozdiel medzi témami, ktoré ste spomenuli – boj proti komunizmu, zápas s Mečiarom, neviem čo ešte všetko a týmito. Rozdiel spočíva v tom, že tie prvé témy boli politicky korektné. Kto bojoval proti komunizmu, tak mal podporu hlavných základných médií a politických kruhov. V 90-tych rokoch opäť zápas proti Mečiarovi bol politicky korektný a preto nebolo treba až takej veľkej odvahy pustiť sa do zápasu proti Mečiarovi. V tomto období kritika multikulturalizmu, alebo v zahraničnej politike tvrdenia, že Slovensko by nemalo vstupovať do NATO, neboli politicky korektné a na zápas s politickou korektnosťou KDH nemalo odvahu.
Personifikujte to. Zlyhali osobnosti KDH, predstavitelia KDH?
Zlyhalo Predsedníctvo KDH, pretože predsedníctvo riadi stranu zo dňa na deň a z týždňa na týždeň.
Mirslav Kusý hovorí, že percentá nespravia lídra pravice, že na to treba aj líderské osobnosti. KDH ich podľa neho nemá.
Takto paušálne sa to nedá povedať. Ministri za KDH, ktorí boli a teraz hovorme o desaťročnom období, boli úspešní. Bol úspešný Vlado Palko ako minister vnútra. Bol úspešný Dano Lipšic ako minister spravodlivosti aj teraz ako minister vnútra. Ja považujem za, v každom prípade zaujímavého, ministra aj ministra zdravotníctva. Myslím si, že ho KDH dostatočne nepodporilo, ale to je iný problém.
Na predsedu ste zabudli.
Pavol Hrušovský ako predseda parlamentu bol úspešným predsedom parlamentu a to je všeobecne tak hodnotené. Jano Figeľ, zdá sa, že taktiež bol úspešný ako minister dopravy, pretože zlacnil výstavbu diaľnic.
To hovorí o úspešnosti ministra?
Aj to hovorí o úspešnosti ministra. Predsa nie je jedno, či sa diaľnice stavajú za miliardu, alebo za tri miliardy alebo ešte za viac. Ušetrené peniaze sa dajú dať na nemocnice, školy, armádu. Podľa mňa v armáde všetky vlády zlyhali, pretože strašne skracovali rozpočet.
Daniel Lipšic hovorí o generačnej výmene v KDH.
Nerád v médiách až takto osobne zachádzam do polemiky, ale predsa len. Po prvé, generačné výmeny už boli. Veď po mne bola generačná výmena a to bol Hrušovský a potom Janko Figeľ je tuším mladší ako Hrušovský, ak sa nemýlim. Napriek tomu k žiadnym lepším volebným výsledkom to neviedlo. Po druhé a to je azda najdôležitejšie, že analýza voličskej základne KDH hovorí o tom, že prevažná väčšina voličov KDH sú skôr starší ľudia. Generačná výmena znamená, aby dosť mladí ľudia oslovovali túto prevažne staršiu voličskú základňu. To perspektívne nevyzerá.
No ale neznamenalo by to, že mladí ľudia vo vedení strany by oslovili práve tých mladých voličov?
Zatiaľ sa to nepodarilo a prečo ich neoslovili? Veď Daniel Lipšic je podpredsedom KDH a už je vo vedení KDH približne desať rokov.
Kde to viazne, že nevedia v KDH osloviť mladých?
Neviem, no ale v tom by som až taký problém nevidel. Mladí voliči netvoria väčšinu voličskej základne. Keby oslovili strednú a staršiu generáciu a lepších z mladých, tak by to stačilo.
Vy sa nebojíte, že voličská základňa KDH vymrie?
Keď si prečítate noviny Verejnosť začiatkom 90-tych rokov, tak tí už predpovedali, že voličská základňa KDH vymrie do desať rokov a KDH zanikne. KDH stále nezaniklo, ba naopak, prekonalo všetkých tých nasledovníkov, pohrobkov VPN.
S Mečiarom ste sa stavili o fľašu koňaku, že KDH prekoná v prefereniách HZDS. Už ste stávku vyriešili?
Zatiaľ nie. Nemal som čas, ale chystám sa, že ho oslovím. Myslím si, že už mám od Mečiara nárok na fľašu koňaku.
Vrátim sa naspäť ku KDH. Čiže vy to nevidíte tak, že by malo prísť nové vedenie, nový predseda? KDH čaká volebný snem.
K tomuto sa nebudem vyjadrovať. Znovu opakujem, nech sa analyzuje voličská základňa KDH v týchto voľbách. Zistime koho volili mladí voliči. Ak volili povedzme SaS, no tak o takých voličov by som sa ani veľmi neusiloval.
Ak by volili Matoviča?
Ak by volili Matoviča, tak by som sa usiloval.
Na druhej strane nemalo by sa KDH usilovať aj o voličov SDKÚ?
Malo, ale to už nie sú mladí voliči. To je tá stredná generácia.
Ako vnímate pravicu?
SDKÚ asi možno označiť za pravicovú stranu, ale dopadla vo voľbách zle. Asi aj SaS, tiež nedopadla dobre, no a to je asi všetko. KDH je osobitná strana. Asi je tam viac pravicovo-politických prvkov ako ľavicovo-politických. Ale solidarita, alebo požiadavka solidarity v spoločnosti aj za cenu napríklad vyššieho zdanenia bohatých, je v politike KDH prítomná. Nemali by sa však žiadne pravicové prvky pokladať za posvätné kravy. Napríklad, čím nižšie dane. Jeden čas to bol povedzme Reagan, ktorý s tým začal. Bola to účinná politika. Mimochodom, čítal som články, že tá politika viedla k vnútornej zadlženosti Spojených štátov. Jeden čas to bola účinná politika, no ale to neznamená, že to bude účinná politika stále. To znamená, že vyššie zdanenie bohatých a nižšie zdanenie chudobných má miesto. Veď americkí miliardári ako Warren Buffett, žiadajú americkú vládu, aby miliardárov zdanila. Warren Buffett je jeden z najbohatších ľudí na svete. Keď toto žiada, tak asi vidí v tom zmysel. To u nás nenavrhuje ani Fico. Jedným zo zmyslov takéhoto zdanenia môže byť aj to, že sa takto predíde revolúcii. Nemožno sa teda upäť na nejakú politiku, naviac, ktorá bola vymyslená pred 20 rokmi a držať sa jej. To je to, v čom taktiež kritizujem KDH. To je nízka úroveň vnútornej diskusie v KDH. Tieto veci sa majú predsa vo vnútri politickej strany diskutovať, ale samozrejme nie tak, aby to bolo tajomstvo pre iných. To znamená otvoriť diskusiu v médiách. Mali by sa objavovať články ľudí zo širšieho vedenia KDH. Nemusia byť členmi predsedníctva, ale intelektuáli, o ktorých je známe, že sa prikláňajú ku KDH a diskutujú tieto otázky. To neznamená, že to bude hneď schválené. Práve naopak, nech sa ozvú aj hlasy proti, aby strana potom prijala riešenie, ktoré je takto prediskutované. Následne by potom strana mala prijať nejaký program a ten presadzovať.
Je pre pravicu istým riešením nejaká bližšia integrácia niektorých subjektov, alebo môžu padnúť o štyri roky ešte hlbšie?
Bližšia integrácia, že by sa zlúčili akoby do jednej strany, nie.
Napríklad možno SDKÚ a Most.
Most oslovuje polovicu maďarských voličov. SDKÚ aj KDH majú v sebe, vo svojej politike prvky, ktoré by títo maďarskí voliči považovali za namierené proti sebe. Pochybujem, že by v takom prípade volili takúto pravicovú stranu a to preto, že to je mýtus o nejakej pravici, ktorá preváži pri rozhodovaní ľudí vo volebnej miestnosti ich iné názory, napríklad národné, alebo náboženské, alebo kultúrne. Aj SaS sa hlási ku pravici, no ale ja by som SaS nikdy nevolil a vždy budem v KDH odporúčať, že SaS nevoľte.
Budete odporúčať, aby KDH so SaS ani nespolupracovala?
Spolupracovala na čiastkových veciach.
Koalícia za rok a pol ukázala, že tá spolupráca nepriniesla ovocie.
Nepriniesla nič, pritom SaS sa podarilo veľmi lacno zablokovať práve takú časť agendy KDH, ktorá bola pre KDH veľmi dôležitá. Napríklad sloboda svedomia, alebo homosexuálne manželstvá, o ktorých SaS povedala, že ich nebude presadzovať. Ak by sa objavila príležitosť, tak by to presadzovala. S takou stranou pôjdem do koalície? V žiadnom prípade.
Preto vám sa viac pozdávalo to partnerstvo so Smerom?
Napríklad aj preto, áno.
Proti komu sa má KDH toto volebné obdobie vyhraniť, lebo o kresťanského voliča a národného voliča má rovnako asi záujem aj Matovič z Obyčajných ľudí?
Ja si myslím, že otázka vôbec nestojí tak, že by sa KDH malo voči niekomu vyhraniť. Nemusí sa vyhraniť voči nikomu. Má byť sebou, má mať svoju výraznú politiku a má sa spájať s ktoroukoľvek stranou ad hoc v tých otázkach, v ktorých má rovnakú pozíciu.
To sú ktoré témy?
Sociálne, solidarity, témy ekonomických riešení, či pri kultúrno-etických otázkach.
Čo ste si povedali, keď ste videli výsledok SDKÚ vo voľbách?
Už pred rokmi som hovoril, že SDKÚ nemá dostatočný vnútorný tmel, aby bola perspektívnou stranou. Osem rokov, alebo aj dlhšie ich spájala vcelku reálna vidina účasti na moci, na vláde. Je otázne, že či táto vidina sa obnoví teraz. To záleží trochu aj od politiky Ficovej vlády. Dzurindovi sa stalo to, čo sa dalo predpokladať. Že to bolo na Gorile, tak to som sa v duchu sarkasticky zasmial. To, ako sa dali nachytať politici SDKÚ, Mikloš a neviem do akej miery aj Dzurinda, to bolo primitívne. Do iného bytu, do cudzieho bytu nepôjdem a nebudem hovoriť o veciach, ktoré považujem za tajné a oni to urobili. Veď to neurobí čerstvý absolvent právnickej fakulty.
Čiže očakávali ste, že ak niečo zlomí väz Dzurindovi, tak nie takáto vec ako Gorila?
Videl som vnútornú slabosť SDKÚ od začiatku, pretože to bol podnik založený na úspech. Ale v politike úspech nikdy nie je trvalý. Na čom sa ten úspech zlomí, to je široká škála možností a že to bola zrovna Gorila, no tak to bola zrovna Gorila.
Keď vravíte, že vždy ste vnímali SDKÚ ako stranu, ktorá nemá dlhodobú perspektívu, očakávate, že SDKÚ skončí ako HZDS, že pôjde k nule, či môže sa odraziť od dna?
Nie. Jednoducho sa preskupili voliči. Veď takýchto pravicovo-liberálnych voličov, konzervatívno-liberálnych voličov na Slovensku je a ešte bude. To znamená, že iba sa preskupia. Kam sa preskupia a ako, to v tejto chvíli neviem povedať.
Je tu hlad po nejakej inej strane, novej strane?
To trochu záleží aj od toho, ako vyriešia vo vnútri SDKÚ svoje súčasné vnútorné problémy.
Mnohí sa pýtajú, či Lucia Žitňanská bude dobrý líder, ako to vnímate?
Ja jej želám, aby bola dobrým lídrom.
Iného lídra ako je Lucia Žitňanská v SDKÚ asi nevidno?
No v tejto chvíli nie, ale môže vyrásť. Slovenská špičková politika nie je pre ženy, nech mi je dovolené toto povedať.
Prečo?
Pretože je veľmi tvrdá, bojuje sa aj nedovolenými údermi a žena toto ani nevie, ani si to dosť dobre nemôže dovoliť. Ak by si dovolila to, čo si dovoľuje muž, tak verejnosť by to vnímala asi horšie.
V apríli bude výročie Tisovej popravy. Ako ho hodnotíte?
Prezident Tiso robil morálne, mravné kompromisy. Kompromis to znamená, že urobím niečo dobré a niečo zlé. To je teda otázka mravného kompromisu, mravných kompromisov, ktoré robil prezident Tiso. Medzinárodná dimenzia postavenia prezidenta Tisu za Slovenského štátu spočíva v tom, že Slovenský štát, teda ten z rokov 1939 – 1945, sa najmenej v roku 1940 alebo od roku 1943, od porážky Nemcov na Kurskom oblúku, potreboval zmeniť tábor vo vojne. Potreboval sa odpútať od Nemecka a prejsť do spojeneckého tábora. V roku 1944 to bolo už absolútne jasné a v podstate všetky krajiny v strednej a juhovýchodnej Európe sa o to buď pokúsili, alebo to dokonca urobili. Toto malo byť jasné aj etablismentu Slovenského štátu. Bolo to jasné veľkej časti, veď minister obrany Čatloš po vypuknutí povstania prešiel z vlády do povstania, čo treba hodnotiť kladne. Viem o tom, že prezident Tiso dostal list po vypuknutí povstania od pátra Kolakoviča, kde ho páter Kolakovič vyzýval, aby sa pridal k povstaniu a prezident Tiso to odmietol z akejsi subjektívnej pozície dodržania slova Hitlerovi. Subjektívne to mohlo pre prezidenta Tisu niečo znamenať, ale objektívne pre krajinu to bolo škodlivé. To znamená, že keď sa nepripojil k povstaniu, mal vtedy odstúpiť a stiahnuť sa. Mimochodom, povstanie komunisti zbabrali, pretože vypuklo predčasne a viedlo ku odzbrojeniu východoslovenských divízií generála Malára. Ale aj tak, keby sa k povstaniu pridal aj Tiso, tak by bolo ďaleko mohutnejšie. Keby sa bol prezident Tiso pripojil k povstaniu, bolo by ďaleko účinnejšie. V tej situácii nebolo možné zvažovať lepší a ešte lepší model povstania, ale len horší a menej horší model, alebo nejaké odpútanie sa od Hitlera, alebo žiadne odpútanie sa. Žiadne bolo Maďarsko a ako dopadlo. To znamená, že z týchto dôvodov hodnotím prezidenta Tisu kriticky a čoraz kritickejšie. Nedávno Ústav pamäti národa vydal pamäti Karola Sidora. Sidor bol dlhé roky popredný politik Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, ktorý bol s Tisom desaťročia v politike. Petože sa odmietol podvoliť Hitlerovi, tak musel odísť a odišiel za veľvyslanca do Vatikánu. V týchto pamätiach kriticky hodnotí Tisa z hľadiska vnútorného pohľadu poznania pomerov vo vnútri HSĽS.
Čiže Tiso bol rozporuplná osobnosť?
Áno, rozporuplná osobnosť. Nie som moralista, čiže nebudem mravne hodnotiť Tisu, ale politicky tých negatívnych čŕt akoby pribúdalo. Na druhej strane treba uznať, že Tiso vystupoval na súde dôstojne a dôstojne išiel aj na smrť. Neviem, ktorý zo slovenských politikov by to dokázal.