Nedávno ste sa vrátili z Ruska. Tam ste sa zúčastnili na zasadnutí Valdajského klubu. Čo je to za inštitúciu?
Valdajský klub sa stretáva raz do roka na plenárnom zasadnutí. Organizuje tiež rusko- americkú skupinu, kde diskutujú o špecifických rusko-amerických politických problémoch. Plenárne zasadnutie prebieha v dvoch častiach. Prvá časť je cesta do nejakej časti Ruska.
Kde ste boli tento rok?
Na severe, na Ladožskom jazere, Onežskom jazere a Petrohrade. Navštívili sme starobylé kláštory. Minulý rok sme boli na rieke Lene, predtým v Čečensku. S nami tam idú aj Rusi. Napríklad pracovníci Ruskej akadémie vied, ruskí novinári, ľudia z nadácií, ktoré sa zaoberajú politologickými analýzami. S nimi diskutujeme na určitú tému. Na každý rok je totiž daná generálna téma.
Na čo ste sa zamerali naposledy?
Tento rok to bol vzťah ruských dejín a ruskej súčasnej politiky. Formálne sa to nazývalo ruské dejiny a ruská budúcnosť. Inými slovami sme diskutovali o tom, či môže byť súčasná ruská politika zásadne iná, keď má za sebou svoje dejiny.
Aká bola diskusia?
Je zaujímavé, že diskusné príspevky ruských účastníkov tohto zasadnutia boli kritickejšie voči Rusku než diskusné príspevky zahraničných. A to tam bol napríklad Adam Michník, ktorý o sebe hovorí, že je antisovietsky rusofil. Bol tam Richard Pipes, ktorý pochádza z Poľska, ale žije v Spojených štátoch desaťročia a špecializuje sa na ruské dejiny.
Stretli ste sa aj s ruskými predstaviteľmi?
Tie bývajú v Moskve. Tento rok sme mali stretnutie s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku Igorom Šuvalovom. Na stretnutie s Vladimírom Putinom sme potom leteli z Moskvy do Soči.
Slovensko sa musí pripraviť na to, že vlastne svoju štátnosť v takom širšom slova zmysle si musí potvrdiť až teraz tým, že vydrží maďarskú zahranično-politickú ofenzívu.Ján Čarnogurský
Aká je podľa vás budúcnosť Ruska? Niektorí hovoria, že Rusko sa bude ďalej štiepiť.
To hovoria najmä tí, ktorí by radi niečo z Ruska, najmä z jeho prírodného bohatstva získali. Nie, ja si myslím, že Rusko vydrží, pretože Rusko má inú ideológiu, vlastenectvo. Asi pred piatimi rokmi som bol v Rusku na študijnom pobyte a prečítal som si Brzezinského, ktorý toto napísal pred 15 rokmi. Pýtal som sa na to partnerov a v Ruskej akadémii vied. Oni mi hovorili, že ľudia v Moskve a v Peterburgu sú ako Európania, takí relatívne liberáli. Ale ľudia mimo týchto miest v Rusku sú patrioti. Ale aj ľudia aj v Moskve aj v Peterburgu sú patrioti ďaleko väčší ako sme my a preto som presvedčený, že to vydržia. Navyše každá iná alternatíva je horšia.
Prečo?
Najviac to vrie na Kaukaze, nie? No ale na Kaukaze v každom údolí je samostatný národ. To, že týchto republík je iba päť alebo šesť, to ešte nič nehovorí, ale v každom údolí je národ. To znamená, že keby tam nebola nejaká moc, ktorá to nejakým spôsobom drží pokope, tak oni začnú bojovať proti sebe. Veď predsa Čečenci a Gruzínci bojovali proti sebe. Teraz keď bola v roku 2008 vojna keď Gruzínci zaútočili na Osetsko, čečenský vojenský oddiel, ktorý nasadili Rusi, tak Gruzínci pred ním utekali už, keď sa o tom dozvedeli, pretože to už poznajú.
Je Rusko stabilným partnerom pre Európu? Minulý rok bola napríklad plynová kríza.
Pri takýchto otázkach, prepáčte, že to tak poviem, ale vždy žasnem, ako v Európe ľudia doslova nechcú prijímať fakty. Veď je jednoznačne konštatované, že Ukrajina zastavila ruský plyn. Ukrajina zastavila dopravu ruského plynu do Európy. Keď to Rusko zistilo, tak potom prestalo dodávať plyn aj Ukrajine, pretože Ukrajina neplnila svoje povinnosti. Toto je absolútne jasné, zistené, konštatované aj v medzinárodných dokumentoch, ale stále tu v médiách letí, že Rusko porušilo svoje záväzky, dodávky plynu do Európu. Ale čo malo Rusko robiť? Keď Ukrajina plyn z Ruska prijímala, ale do Európy ho ďalej neposlala, pretože mala akési svoje nároky, ktoré samozrejme nezodpovedali ukrajinsko- ruskej zmluve o plyne. Pre taký prípad mali dohodnuté Ukrajina a Rusko, že bude rozhodovať arbitráž v Štokholme vo Švédsku. Ale Ukrajina sa neobrátila na arbitráž v Štokholme, ale prerušila dopravu plynu, tak čo malo Rusko robiť?
Čiže je Rusko stabilný partner pre Európu?
Samozrejme. Doteraz so žiadnymi zmluvne zaistenými dodávkami z Ruska nikdy neboli problémy. Na základe konania Ukrajiny, Rusko buduje Severný prúd, to znamená Rusko- Nemecký plynovod pod Baltické more. A keďže aj Nemecko je stabilný partner, tak potom už žiadne problémy v doprave plynu nemožno očakávať. Naviac na stretnutiach Valdajského klubu nám hovoria, že Nabucco je bublina, ktorej sa stále novinári držia. Ale Nabucco nemá zaistený plyn, ktorý do rúry dá a nemá zaistených ani odberateľov, to znamená, že Nabucco je vyhadzovanie miliárd eur.
A čo sa týka politickej oblasti vzťahov Ruska a Európy?
V politickej oblasti sú nejaké problémy? Sú problémy také, že nejaká taká liberálna tlač, alebo nevládne organizácie niekde v Európe kritizujú Putina a Medvedeva, že nejakým spôsobom potláčajú opozíciu. Ale veď tá dnešná opozícia vládla v 90-tych rokoch, v polovici 90. rokov vládli liberáli. Jeden z predstaviteľov opozície Boris Nemcov bol predsedom vlády. To znamená, že ruskí občania ho nezvolili, neboli spokojní. Deväťdesiate roky sú v ruskej spoločenskej pamäti evidované ako najväčší úpadok Ruska a aj boli najväčším úpadkom Ruska. V čom je to nespravodlivé? Že prehrali voľby? No a čo. Stále vystupujú vo verejnom živote, stále sa usilujú o zvolenie, no ale zatiaľ veľké úspechy nemajú, ale nemožno vylúčiť, že niekedy možno o desať rokov budú mať, tak potom sa dostanú opäť do vlády.
V Rusku bola iniciatíva vytvoriť menu, ktorá by bola protiváhou doláru, je to reálna šanca?
Celý svet smeruje k vytváraniu regionálnych mien. Z tohto pohľadu regionálnou menou je aj euro. Regionálnou menou zostane vždy aj dolár. Latinská Amerika tiež zjednocuje určité ekonomické parametre, ktoré samozrejme skôr alebo neskôr povedú aj k jednotnej mene Latinskej Ameriky. Takouto regionálnou menou východnej Európy a časti Ázie bude aj rubeľ. Veď rubeľ je už dnes ďaleko stabilnejší v strednej Ázii ako tamojšie meny. To znamená, že túto úlohu regionálnej meny rubeľ už začína plniť. Výzvou doláru zatiaľ nie je, ale keď si berieme do úvahy ako je nekrytý dolár, veď Čína by mohla kúpiť Spojené štáty, alebo keby Čína hodila na trh americké dlhopisy, tak dolár končí. Dolár končí, pretože Spojené štáty nemajú peniaze, ktorými by ich mohli vykúpiť. Čína to nerobí, pretože tým by poškodila aj seba. Čiže zatiaľ rubeľ nemôže nahradiť dolár, ale keby sa zopakovali viac krát také krízy, ako boli pred dvoma rokmi, tak potom sa rubeľ môže stať reálnou protiváhou doláru a to z toho dôvodu, že v Rusku podiel špekulatívnej ekonomiky nie je tak veľký ako v Spojených štátoch. Veď v Spojených štátoch je pomaly špekulatívna ekonomika viac ako vlastná ekonomika Spojených štátov. V Rusku to nie je a dlho to nemôže byť. Okrem iného už aj pre prírodné bohatstvo, ktoré Rusko má. Prečo by teda Rusko robilo špekulatívne finančné operácie, keď má plyn a naftu? V Rusku sú všetky prvky Mendelejevovej sústavy ako prírodné bohatstvo. To znamená, že dajú sa priemyselne ťažiť. Z týchto dôvodov sa Rusko dlho ešte nebude orientovať na špekulatívnu ekonomiku, pretože to nepotrebuje.
Dá sa za necelé tri mesiace od nástupu slovenskej vlády badať nejaký postoj k Rusku?
Povedal by som, že sú to rozpaky. Na jednej strane istí členovia slovenskej vlády a predovšetkým premiérka zjavne hrajú americkú hru, na druhej strane sú aj iní členovia vlády, nebudem ich menovať, ktorí povedzme až do takej miery tú americkú hru nehrajú. Napríklad Slovensko dodnes neuznalo Kosovo, pretože uznanie Kosova by bolo proti našim štátnym záujmom, čiže súčasná slovenská vláda zatiaľ akoby nevedela akú politiku má voči Rusku robiť.
Je proamerická politika zlá, alebo je vhodná?
Spojené štáty sú našim spojencom a aj majú byť, ale uvedomme si, že po prvé, Spojené štáty sa z Európy sťahujú, pretože majú toľko záväzkov v iných častiach sveta, že už na Európu nezostávajú sily. Preto Spojené štáty nejakým našim strategickým spojencom nemôžu byť ani v strednodobej perspektíve. Práve na Valdajskom klube zaznel názor od ruského účastníka, že Spojené štáty sa sťahujú z Európy a vlastne tým prestávajú byť Rusku vojenskou výzvou. Čína ešte dlho nebude vojenskou výzvou, takže Rusko má teraz asi tak 15 rokov čas na modernizáciu. To znamená, že nemusí toľko investovať do armády a môže sa venovať modernizácii. Ide o to, aby využila ten čas.
Vráťme sa ku Slovensku.
Spoliehať sa na Spojené štáty by bolo iluzórne. Použijem iný príklad, opäť z Valdajského klubu. To je fórum, kde človek získa informácie najvyššej úrovne. Asi týždeň predtým ako zasadal Valdajský klub, poľský minister zahraničných vecí Sikorski, pozval ruského ministra zahraničných vecí Lavrova na stretnutie poľských veľvyslancov z celého sveta. Lavrov tam hovoril o ruskej politike, o rusko- poľských vzťahoch z poľskej „točky zrenia“, no a poľská súčasná opozičná tlač okolo Jaroslava Kaczynského to nazývala ako škandál. Je to zaujímavejšie tým, že súčasný poľský minister zahraničných vecí Sikorski bol najväčší rusofób aký v Poľsku bol. On, keď Rusko sa dohodlo s Nemeckom na budovaní plynovodu pod Baltické more, tak on to nazval druhou dohodou Molotov Ribentrop. Keď Poľsko chcelo vybudovať raketovú základňu, tak Sikorski bol jeden z najväčších proponentov, aby sa tá základňa postavila. Mimochodom Lavrov, keď mal stretnutie s členmi Valdajského klubu tak sa veľmi pochvalne vyjadroval o Sikorskom aj o perspektíve rusko- poľských vzťahov. Ja som sa potom pýtal poľských účastníkov Valdajského klubu, ako si je možné vysvetliť, že tento rusofób sa tak zmenil, o 180 stupňov. Dostal som odpoveď, že on už vidí, že sa vlastne nemá o koho oprieť. USA odchádzajú, preto Poľsko nemôže bojovať aj proti Rusku, aj proti Nemecku. V Bruseli povedali Sikorskému, že politika Európskej únie nie je bojovať proti Rusku. Toto v menšej miere, by mala robiť slovenská vláda.
Taká malá krátka odbočka, keby vám dali ponuku robiť ambasádora v Rusku?
Nie, to by som neprijal. Ambasádor je úradník, síce honosný úradník ale úradník, ktorý vybavuje stretnutie členom vlády a inteligentnejším, aj menej inteligentnejším poslancom s členmi ruskej vlády. No tak toto mám robiť?
Zo strany Slovenska to bol (nepožičať Grécku) riskantný krok.Ján Čarnogurský
Zostanem trochu ešte pri zahraničnej politike. Slovensko si rozhádzalo vzťahy v únii, kvôli tomu, že odmietlo požičať peniaze Grécku. Aký je váš pohľad na vzťahy medzi Slovenskom a úniou?
Zo strany Slovenska to bol riskantný krok. Neviem celkom odhadnúť do akej miery si Slovensko mohlo dovoliť takýto krok. Sme pomerne malý štát v strednej Európe. Nevieme kedy my budeme potrebovať solidaritu Európskej únie a potom nám toto môže pripomenúť. Po druhé, celé je to pasca, ktorú si súčasná slovenská vláda, pred voľbami ešte slovenská opozícia, ušila sama na seba. Kritizovala Fica, že je ochotný dať Grécku pôžičku. Bolo jasné, že to bolo medzi ľuďmi nepopulárne. Opozícia si chcela takým spôsobom nabrať hlasy, čo sa jej možno podarilo. A teraz má plniť to, čo vyvolala. Tak zvolila kompromis, že 4,5 miliardy odsúhlasila a týchto 850 miliónov nie. Ale nezabúdajme, že je to populizmus niekdajšej opozície a súčasnej koalície. Po tretie, pri verejných diskusiách o tejto otázke som nezachytil argumentáciu najmä z vládnej strany, že Slovensko už dostalo na dotáciách z Európskej únie viac ako 850 miliónov eur. Robíme si nárok a pravdepodobne aj by sme mali dostať ešte viac ako 850 miliónov eur z Európskej únie. Minimálne bolo treba uviesť, že nejde len o 850 miliónov eur, ale ide aj o stá milióny eur, ktoré sme už dostali a chceme dostať z Európskej únie a aký vplyv to bude mať najmä na budúce dotácie z Európskej únie.
Vy ste po voľbách privítali, keď sa SMK nedostala do parlamentu, hovorili ste o vyzretosti „maďarského“ voliča na Slovensku. Konflikty medzi Slovenskom a Maďarskom boli posledné dva – tri roky veľké. Očakávate zmenu vo vzťahoch?
Pokiaľ mám informácie, tak Maďarsko zatiaľ žiadne ústretové kroky voči Slovensku nerobí a z rôznych vyjadrení politikov súčasnej maďarskej vládnej koalície sa javí, že Maďarsko si vybralo Slovensko ako cieľ číslo jedna svojej zahranično-politickej ofenzívy. Napríklad po stretnutí Orbána s Putinom, keď Orbán ešte nebol predsedom vlády sa o 180 stupňov zmenila rétorika Fideszu voči Rusku. Mimochodom k tomu stretnutiu došlo z ruskej iniciatívy. To znamená, že Slovensko sa musí pripraviť na to, že vlastne svoju štátnosť v takom širšom slova zmysle si musí potvrdiť až teraz tým, že vydrží maďarskú zahranično-politickú ofenzívu.
Myslíte, že je to tak vážne, že ohrozuje maďarská politika našu štátnosť?
No štátnosť nie, štátnosť v pravom slova zmysle nie. Jeden maďarský politik mi pred 15 rokmi povedal, že Maďari si sľubovali po páde komunizmu v okolitých štátoch dosiahnutie územnej autonómie pre maďarské menšiny. Zatiaľ sa im nič také nikde nepodarilo. Maďari sú z toho pomerne sklamaní. Všade, kde Maďarská politická reprezentácia, povedzme aj tu SMK niekedy získala moc, čo aj len typu komunálnej, tak Slováci mali problémy. Čiže ten zápas nepôjde o štátnosť ako takú, ale o takéto výdobytky pre maďarskú menšinu.
Mne sa zdá, že maďarskej menšine na Slovensku, jednoduchým ľuďom, o autonómiu a moc menšiny nejde, skôr chcú mať pokoj, pokojnú atmosféru a chcú mať prácu.
Samozrejme, veď tak si vysvetľujem aj výsledok posledných parlamentných volieb. Ale nerobme si ilúzie. O politických cieľoch rozhoduje menšina, nie väčšina. To znamená menšina, vedenie politických strán, alebo politickej strany, no a podľa toho, že aké ciele si táto menšina položí, tak to sa stane predmetom zápasu.
Od Maďarov odbočím k SNS. Tá bude mať snem. Ján Slota sa pobije o kreslo predsedu s Annou Belousovovou, ako vnímate tento súboj?
Nepovažujem to za svoj problém. Je to výslovne vnútorný problém SNS. Jedine ma mrzí, hoci s SNS nemám nič spoločné, že keď sa SNS dostala do vlády a to vždy, ako vtedy za Mečiara tak aj teraz, tak sa to obrátilo na obrovskú korupciu. Strana, ktorá tak kladie do popredia údajné národné ciele, ale keď sa dostane k možnosti ich realizovať, tak ich realizuje obrovskou korupciou.
A ako vnímate súčasnú vládnu štvorku?
Na vládnej politike sa nijakým spôsobom nezúčastňujem. KDH sa snažím v médiách nekritizovať, pozorujem to zboku.
Vravíte, že snažíte sa KDH nekritizovať, ale bolo by čo?
Keby som odpovedal tak alebo onak na vašu otázku, to by už bolo porušenie môjho predsavzatia, že nebudem KDH kritizovať.
Ján Figel, keď na jeseň nastupoval na čelo strany, si vytyčoval dva ciele. Po prvé, že KDH dosiahne dvojciferný výsledok a KDH sa stane tretia najsilnejšia strana na Slovensku. Ani jeden sa mu nepodaril uskutočniť.
No, tak to dopadlo.
Chce to ďalšiu zmenu?
K tomu sa nebudem vyjadrovať a ani neviem. V zásade nejako veľmi často zmeny by nemali byť, lebo to oslabuje stranu. Rýchle zmeny každú stranu oslabujú.
Môže byť KDH niekedy na Slovensku dominantnou stranou?
Keď by hrozilo Slovensku veľké nebezpečenstvo, vtedy. Pokiaľ sa bude mať Slovensko dobre, prečo by volilo KDH?
Má KDH pri takejto logike budúcnosť?
No samozrejme. Má stabilnú voličskú základňu a koniec koncov KDH je tuším jedinou stranou na Slovensku, ktorá má stabilnú členskú základňu, ktorá bola stále v parlamente. Jednoducho síce malý, ale predsa len je to prvok politickej stability štátu, pretože politická stabilita štátu začína stabilitou politických strán.
Vy ste po voľbách boli akýmsi emisárom medzi Smerom a KDH. Je vám táto vláda súčasná štvorka po chuti, alebo viac by ste si radšej želali spoluprácu KDH s iným?
Keď to bude tejto vládnej koalícii fungovať tak povediac v poriadku, nemám žiadne námietky. Keď som bol emisárom, ako ste povedali, robil som to preto, že som to považoval za užitočné nielen pre KDH. Na Slovensku politické strany vládnej koalície a opozície by nemali viesť proti sebe studenú vojnu a mať medzi sebou priekopu, ktorú žiadna neprekročí. Veď predsa v západnej Európe sa stáva, že vytvárajú vládne koalície strany, ktoré boli predtým proti sebe vo vláde a v opozícii a podobne. Robil som to z toho dôvodu, aby som otupil ostrosť vzájomnej polemiky. A po druhé si myslím, že KDH som pomohol už len samotným tým, že som splnil úlohu emisára, pretože tí ostatní partneri KDH v súčasnej koalícii si už nemohli byť istí, či KDH nakoniec neprebehne povedzme k Smeru. To znamená, že museli byť zákonite ochotní poskytnúť KDH viac, alebo vyjsť KDH viac v ústrety.
Keď ste spomínali SNS a jej obohacovanie, pri Smere vám to neprekážalo?
To čo bolo uverejnené aj pred voľbami o SDKÚ, tak to bolo zásadným spôsobom lepšie ako to, čo uverejňovali o Smere? A s SDKÚ KDH nemá problém ísť do vládnej koalície?
To je paradox.
Ja sa nebudem vyjadrovať či je to paradox, alebo nie je paradox, ale z toho dôvodu som nemal žiadne problémy robiť túto funkciu emisára. Iba toľko.
Je KDH dnes rovnocenným partnerom vo vláde? Témy diktuje predovšetkým liberálna SaS, KDH už s liberálmi vo vláde skúsenosť malo a to ťažkú.
Neviem sa k tomu celkom vyjadriť, pretože ako som povedal, ja sa na tvorbe politiky KDH nezúčastňujem, ale aj to čo bolo uverejnené o priebehu koaličných rokovaní, tak tam KDH ustupovalo najviac.
A je to správny postoj?
Ak KDH nemá naviac, tak čo mu iné zostáva? Ale ide o to, aby KDH malo naviac, ale to treba budovať skôr a širšie. Nie iba koaličnými rokovaniami.
Dnes je v defenzíve KDH aj v Bratislave. Bratislava bola kedysi baštou KDH, malo tu starostov, komunálnych poslancov, dlhé roky primátora. Dnes SDKÚ diktuje buď Vášaryová, alebo žiadna koalícia.
Poruším svoje predsavzatie, že nebudem kritizovať KDH. Myslím, že KDH malo odvážnejšie podržať Ďurkovského. Predsa za Ďurkovského boli vybudované Eurovea a cesta popri Dunaji a obnovené Staré mesto. Záležitosť Parku kultúry a oddychu je vecou úzkej skupiny nejakých pobláznených nevládnych organizácii, inak sa to nedá nazvať. A preto si myslím, že KDH malo radikálnejšie podporiť Ďurkovského.
Ale aj o ňom boli rôzne šumy.
Ale vždy sú šumy od druhej strany, ktorá ho chce dostať zo sedla.
Myslím, že KDH malo odvážnejšie podržať Ďurkovského. Predsa za Ďurkovského boli vybudované Eurovea a cesta popri Dunaji a obnovené Staré mesto. Záležitosť Parku kultúry a oddychu je vecou úzkej skupiny nejakých pobláznených nevládnych organizácii, inak sa to nedá nazvať. A preto si myslím, že KDH malo radikálnejšie podporiť Ďurkovského. Ján Čarnogurský
Čo Vladimír Mečiar? Občania ho poslali na dôchodok. Ako sa pozeráte dnes na človeka, ktorý stál pri zrode Slovenskej republiky?
Mohol odísť nejakým dôstojnejším spôsobom. To znamená, že nezostať na čele strany až do chvíle, keď prepadla. Druhá vec je, že na dôstojnejší vznik štátu sme asi nemali. Pretože spomeňme si začiatkom 90 rokov, keby bolo referendum, tak väčšina by bola za zachovanie Československa, ale Československo by nefungovalo a to znamená, že nakoniec by k tomu rozdeleniu Československa bolo došlo. Ale o 10 rokov neskôr a po škaredých hádkach medzi Čechmi a Slovákmi najmä o rozpočet a podobne. Čiže opakujem na dôstojnejší rozpad štátu Československo, Slováci, asi nemali a z toho hľadiska Mečiar urobil to, čo asi bolo potrebné urobiť pre takýto nedôstojný rozpad štátu. Nakoniec to nebolosíce nedôstojné, veď to prešlo v parlamente a podobne, ale toto KDH nemohlo robiť, takýmto štýlom sa zúčastňovať na rozpade štátu. Práve naopak, KDH vtedy začiatkom 90 rokov zachovalo aspoň tie prvky dôstojnosti rozpadu štátu, na ktoré slovenská spoločnosť mala a myslím si, že vďaka aj za to, v tomto prípade KDH. No ale Mečiar asi urobil čo mu dejiny prisúdili.
Miklós Duray mi nedávno hovoril, že Slováci máte divnú náturu. Zakladateľov štátu len hania. Jozef Tiso, Gustáv Husák, Vladimír Mečiar. Ani jeden_nepožíva úctu slovenského národa.
Vidíte, že ja sa vymykám, pretože aj voči Gustávovi Husákovi som zachoval patričný druh úcty a aj voči Vladimírovi Mečiarovi.
Ste bývalý katolícky disident. Dnes sa útočí na cirkev inak, ako pred rokom 89, ale útoky nepominuli. Možno sú ešte zúrivejšie, ako to vnímate vy?
Za komunizmu komunisti útočili na katolícku cirkev a na náboženstvo všeobecne z pozície, že náboženstvo nie je vedecké a nemôže vydržať novú dobu, vedecké objavy a podobne. No a nakoniec sa ukázalo, že komunizmus bol nevedecký a náboženstvo bolo vedecké, pretože sa nedostalo do rozporu so žiadnym z vedeckých objavov. Ako príklad uvádzam najmä veľký tresk, vznik vesmíru. V súčasnosti sú útoky na katolícku cirkev najmä cez témy ako pedofília kňazov a podobne. Boj s katolíckou cirkvou cez vedu útočníci prehrali, tak teraz útočia na katolícku cirkev cez zneužitú „lásku“. Katolícka cirkev má právo na základe svojho víťazstva v zápase s komunizmom na linke vedy, použiť aj niektoré argumenty z vtedajšej etapy zápasu, to znamená vedy. Útoky na katolícku cirkev by mali byť objektívne aj pri pedofílii kňazov. Pedofília je jav, ktorý žiaľ sa vyskytuje všade a vždy bude. Samozrejme vo veľmi malej miere. A samozrejme nemožno odpustiť ani tomu malému percentu takýchto priestupníkov. No ale to znamená, že objektívne by to bolo vtedy keby, sa v publicistike hovorilo: V katolíckych školských zariadeniach došlo k prípadom pedofílie, alebo aspoň podozreniu z pedofílie v toľkých a toľkých percentách. V štátnych školských zariadeniach to bolo toľko a toľko percent, v školských zariadeniach iných cirkví toľko a toľko percent. Tieto údaje sú, veď každý prípad pedofílie vyšetruje polícia. Ale čítali ste niekde takéto porovnanie? Za posledné dva roky som nečítal. To znamená, že tento útok je opäť len zameraný na katolícku cirkev, čiže nie hľadajúci objektivitu. Potom si treba klásť otázku, čím je to motivované. Keď asi pred dvomi, tromi rokmi zistili, že v Írsku kňazi bili žiakov, tak to vyvolalo vo mne úsmev. Pretože ako žiak základnej školy som chodil v Zamagurí do kostola do susednej dediny. Ako chlapci 10, 12-roční sme sedeli na lavičke blízko oltára a za nami sedel kostolník. Slušne sedieť sme vydržali 15 minút a potom sme sa začali štuchať a udierať a smiať. Kostolník mal nato pripravenú lieskovú paličku a bil nás, a keďže dočiahol iba na hlavy, tak bil nás po hlave lieskovou paličkou. A to bolo pred tvárou celého kostola. Ten kostol bol plný a všetci to videli, lebo sme sedeli vpredu. Každý to považoval za normálne. Teraz s takýmto časovým odstupom útočia na katolícku cirkev v Írsku, že bili žiakov. No tak aj tu by som mal teraz vyjsť na tribúnu a útočiť na katolícku cirkev, že kostolník ma udrel lieskovou paličkou, pretože som sa smial a štuchal? Veď mi to pripadá smiešne.
Čím je motivovaný útok na cirkev? Čo je za tým?
Neviem. Moja domienka je, že katolícka cirkev je opäť najväčšou spoločenskou silou proti liberálnemu modelu života. Ako bola za komunizmu najväčšou spoločenskou silou proti komunistickému modelu života. Jeden poľský účastník Valdajského klubu mi hovoril, že bolo by sa treba zamyslieť nad úlohou poľskej katolíckej cirkvi teraz, pri takých javoch, ktoré aj ja kritizujem. No ale nemožno si odmyslieť postoj poľskej katolíckej cirkvi v súčasnosti proti súčasným javom od postoja poľskej katolíckej cirkvi za komunizmu proti vtedajším javom a teda proti vtedajšiemu útoku komunistického režimu proti nielen proti katolíkom, ale proti poľskej spoločnosti ako takej.
Nie je to tak aj na Slovensku? Cirkev bola za komunizmu autoritou, drvivá väčšina kňazov, aj biskupi na čele s biskupom Korcom. Dnes ako keby to chýbalo, akoby na Slovensku cirkev ani neexistovala, nevyjadruje sa k spoločenským otázkam s výnimkou interrupcií.
Nepreceňoval, alebo nepodceňoval by som to. Po prvé nezabúdajme, že aj za komunizmu cirkvi trvalo 20 rokov kým našla svoj spôsob odporu proti komunizmu. Ja som čítal noviny už v 50-tych rokoch a pamätám si, čo písal vtedy Kultúrny život. Ako sa zapojil do komunistickej propagandy. To znamená, že cirkvi vtedy trvalo 20 rokov, ako našla ten správny spôsob odporu a ten správny postoj odporu boli púte. Kto z dnešných novinárov by ešte aj dnes povedal, že on chápe, že to púte boli. To znamená, že aj teraz katolíckej cirkvi potrvá zrejme dlhšiu dobu, kým nájde opäť ten svoj spôsob odporu proti politickej korektnosti.
Zhováral sa Radovan Pavlík
