Mnohí ľudia majú skúsenosť, že po poháriku alkoholu sa im v cudzom jazyku rozpráva ľahšie. Slová akoby plynuli prirodzenejšie, ostych ustupuje a človek má pocit väčšej istoty. Otázkou však zostáva, či ide len o subjektívny dojem, alebo o jav, ktorý možno objektívne preukázať. Jedna vedecká štúdia naznačuje, že pri veľmi malom množstve alkoholu môže dôjsť k miernej zmene výslovnosti – avšak len za presne vymedzených podmienok.
Výskum, ktorý bol neskôr ocenený Ig Nobelova cena, sa nezameriaval na učenie sa cudzích jazykov ako také, ale výlučne na to, ako nízka dávka alkoholu ovplyvní hovorený prejav v cudzom jazyku v krátkom časovom horizonte.
Priebeh experimentu
Do štúdie sa zapojilo približne päťdesiat dospelých osôb, ktorých materinským jazykom bola nemčina a ktoré sa učili holandčinu ako cudzí jazyk. Účastníci boli náhodne rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina dostala pred jazykovým testom malé množstvo alkoholu (vodku zmiešanú s nealkoholickým nápojom), druhá skupina pila iba vodu.
Následne všetci absolvovali krátky rozhovor v holandčine. Ich prejav hodnotili nezávislí rodení hovoriaci holandčiny, ktorí sa zameriavali najmä na výslovnosť, zrozumiteľnosť a celkový dojem z hovoreného prejavu. Jazykové znalosti, gramatická správnosť ani rozsah slovnej zásoby neboli predmetom hodnotenia.
Zistenia výskumu
Podľa hodnotenia rodených hovoriacich znela výslovnosť účastníkov, ktorí mali v krvi nízku hladinu alkoholu, mierne lepšie než výslovnosť účastníkov, ktorí zostali triezvi. Rozdiel sa prejavil predovšetkým v plynulosti a rytme reči, nie v presnosti výslovnosti či jazykovej správnosti.
Zároveň sa ukázalo, že samotní účastníci nemali pocit, že by hovorili lepšie, ani neuvádzali výrazné zvýšenie sebavedomia. Zlepšenie teda nebolo výsledkom subjektívneho presvedčenia, ale zaznamenali ho výlučne externí hodnotitelia.
Čo sa nezmenilo a čo z výsledkov nevyplýva
Štúdia nepreukázala, že by alkohol zlepšoval jazykové schopnosti ako také. Nedochádza k rozšíreniu slovnej zásoby, zlepšeniu gramatiky ani k efektívnejšiemu osvojovaniu nových jazykových štruktúr. Ide výlučne o krátkodobý vplyv na spôsob prejavu, ktorý je pravdepodobne spojený so znížením napätia a úzkosti pri rozprávaní.
Autori výskumu zároveň upozorňujú, že:
- pozitívny efekt sa objavil len pri veľmi nízkej dávke alkoholu
- vyššie množstvo alkoholu má na reč aj kognitívne funkcie negatívny vplyv
- alkohol zhoršuje pamäť, pozornosť a schopnosť učiť sa nové informácie
- výsledky sa týkajú konkrétnej skupiny účastníkov a jedného jazykového páru, preto ich nemožno zovšeobecňovať
Alkohol ako „pomôcka“ pri učení jazykov? Nie
Aj keď výskum zaznamenal mierny efekt na výslovnosť, alkohol nemožno považovať za nástroj na učenie sa cudzích jazykov. Dlhodobé vedecké poznatky jednoznačne ukazujú, že alkohol narúša procesy nevyhnutné pre učenie, predovšetkým pamäť a schopnosť sústredenia.
Ak chce človek hovoriť plynulejšie, rovnaký efekt možno dosiahnuť aj bez alkoholu. Pomáha bezpečné prostredie bez strachu z chýb, pravidelný tréning hovorenia, práca s nervozitou a vedomé uvoľnenie pred rozprávaním. Dôležitú úlohu zohráva aj prijatie faktu, že chyby sú prirodzenou súčasťou učenia sa jazyka.
Záver
Výskum neukazuje, že by alkohol zlepšoval znalosť cudzích jazykov. Naznačuje len to, že veľmi malé množstvo alkoholu môže krátkodobo znížiť napätie, čo sa môže prejaviť mierne plynulejšou výslovnosťou. Ide však o obmedzený a dočasný jav, ktorý nemá význam pre samotný proces učenia.
Ak chce človek cudzí jazyk skutočne ovládať, spoľahlivejšou cestou zostáva pravidelný tréning, pokojná myseľ a triezvy prístup.
