Každý rok si milióny ľudí v Európe aj v USA dvakrát posúvajú hodinky – raz dopredu, raz dozadu. Mnohí to vnímajú ako nepríjemnú formalitu, ale vedecké štúdie ukazujú, že nejde len o drobný diskomfort. Zmena času môže negatívne vplývať na spánok, zdravie srdca aj psychiku. Niektoré štáty preto letný čas vôbec nepoužívajú.
Ktoré krajiny odmietajú letný čas
V Spojených štátoch väčšina územia letný čas dodržiava, no existujú výnimky. Havaj ho nikdy nezaviedol, keďže blízkosť k rovníku prináša približne rovnakú dĺžku dňa počas celého roka. Arizona sa v roku 1968 rozhodla letný čas zrušiť, pretože predlžovanie denného svetla by iba zhoršovalo už aj tak extrémne horúce letné večery. Výnimkou je len navajská rezervácia, ktorá sa riadi pravidlami okolitých štátov.
Okrem nich sa letný čas nepoužíva ani v niektorých amerických zámorských územiach – napríklad v Portoriku, Guame, Americkej Samoe, Severných Marianách a Amerických Panenských ostrovoch.
V Európe sa bez posúvania hodín zaobíde Island a v posledných rokoch aj Turecko. Viaceré postsovietske krajiny, vrátane Ruska a Gruzínska, sa takisto rozhodli zaviesť trvalý čas.
Čo hovorí veda o zdravotných dopadoch
Strata alebo pridanie hodiny spánku môže narušiť tzv. cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny organizmu. Tie ovplyvňujú nielen spánok, ale aj metabolizmus, imunitný systém a hormonálnu rovnováhu.
Výskumy ukazujú, že krátko po prechode na letný čas stúpa riziko srdcových infarktov, mozgových príhod a dopravných nehôd. Objavili sa aj dôkazy, že zmeny času môžu zvýšiť riziko porúch nálady a únavy.
Nedávna štúdia vedcov zo Stanfordovej univerzity modelovala možné prínosy trvalého štandardného času. Podľa ich odhadov by v USA mohlo ísť až o milióny ľudí menej s obezitou a státisíce menej prípadov mŕtvice v porovnaní so systémom pravidelného posúvania hodín. Hoci ide o modelové dáta a nie o priamu skúsenosť, výsledky naznačujú, že stabilný čas by mohol byť pre zdravie výrazne prospešný.
Psychiater, ktorý sa podieľal na výskume, tvrdí: „Pre organizmus je rozhodne prirodzenejšie zostať pri jednom čase než meniť ho dvakrát do roka. Najväčší prínos má štandardný zimný čas, pretože uprednostňuje ranné svetlo, ktoré synchronizuje naše biologické hodiny s prirodzenými cyklami planéty.“
Prečo sa stále prekladá čas
Hlavným dôvodom zavedenia letného času boli pôvodne úspory energie. V 21. storočí sa však tento argument považuje za málo presvedčivý – moderné technológie a osvetlenie totiž spotrebujú menej elektriny než v minulosti.
Napriek tomu je otázka zmeny času stále politicky zložitá. V Spojených štátoch síce viaceré štáty požiadali o možnosť zaviesť trvalý čas, ale čakajú na federálne schválenie. Aj v Európskej únii sa roky diskutuje o zrušení prechodu medzi letným a zimným časom, no členské štáty sa zatiaľ nedohodli, či ponechať natrvalo letný alebo zimný čas.
Budúcnosť bez prehadzovania hodín?
Z vedeckého pohľadu je čoraz jasnejšie, že stabilný čas prospieva zdraviu viac než pravidelné zmeny. Niektoré krajiny už túto cestu zvolili a dokazujú, že život bez „pretáčania“ hodiniek je úplne možný.
Otázkou zostáva, kedy sa k nim pridajú aj ostatné štáty. Do tej doby si však väčšina sveta bude musieť zvyknúť na nepríjemné prechody medzi letom a zimou – aj napriek tomu, že podľa vedcov nejde len o maličkosť, ale o faktor, ktorý môže ovplyvniť zdravie miliónov ľudí.
