Kedysi by sa to zdalo nemožné. Žltochvost domový, drobný vták s hrdzavým chvostíkom, odlietal koncom jesene do teplejších krajín, najčastejšie do južnej Európy alebo severnej Afriky.
Dnes ho však možno vidieť aj počas zimy – nielen v parkoch, ale aj na strechách domov či komínoch.
Pre ornitológov je to jasný dôkaz, že klimatická zmena a mestské prostredie zásadne ovplyvňujú správanie vtákov.
Z hôr do miest: vták, ktorý sa naučil žiť s človekom
Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) bol pôvodne obyvateľom horských oblastí, kde hniezdil medzi skalami a v sutiach. Postupne si však našiel nový domov – mestské budovy mu pripomínajú skalnaté prostredie, a tak sa prispôsobil životu v blízkosti ľudí.
V minulosti bol tento druh výhradne sťahovavý – zo strednej Európy odlietal na zimu do teplejších oblastí. V posledných desaťročiach však vedci pozorujú, že časť populácie zostáva v mestách počas celého roka. V Brne napríklad prebieha program farebného krúžkovania, ktorý ukazuje, že niektoré vtáky hniezdia aj zimujú priamo v meste.
Prečo žltochvost mení svoje návyky?
Dôvodom je miernejšia zima, ktorú prináša otepľovanie klímy. V mestách je navyše teplejšie než v okolitej prírode, pretože budovy vyžarujú teplo a vytvárajú mestskú mikroklímu.
Vtáky tu nachádzajú úkryty, miesta na nocovanie aj dostatok potravy – hmyz a larvy, ktoré sa držia v okolí domov a vývodov tepla.
Niektoré sťahovavé druhy sa prispôsobujú podobne. Namiesto dlhých ciest do Afriky zimujú v južnej Európe, kde je teraz teplejšie než v minulosti. Zároveň sa ukazuje, že mnohé vtáky prilietajú zo zimovísk skôr a odlietajú neskôr, než bývalo bežné ešte pred pár desaťročiami.
Keď sa príroda rozladí
Vtáky sa pri migrácii riadia dĺžkou dňa a teplotou vzduchu. Ak je február alebo marec neobvykle teplý, ich vnútorný „biologický budík“ ich nabáda vrátiť sa. Lenže ak po oteplení opäť udrie mráz, vtáky môžu prísť o zdroj potravy, pretože hmyz ešte nie je aktívny.
Vedci tento jav označujú ako ekologický nesúlad – rastliny, hmyz a vtáky reagujú na zmeny klímy rôznym tempom. Ak vtáky začnú hniezdiť skôr, než sa objaví dostatok potravy, ich mláďatá môžu hladovať. Takéto posuny sa dnes pozorujú po celej Európe aj v Severnej Amerike.
Migrácia sa skracuje a druhy sa presúvajú na sever
Podľa ornitologických výskumov sa načasovanie migrácie posúva približne o 1–2 dni každých desať rokov. Za niekoľko desaťročí tak ide o posun o celý týždeň či viac. Okrem toho sa mení aj smer rozšírenia druhov – teplomilné vtáky postupne posúvajú svoje hniezdiská severnejšie.
Na Slovensku a v Česku sa vďaka tomu čoraz častejšie objavujú vlha pestrá, dudok chochlatý či včelárik zlatý, ktoré kedysi hniezdili len na juhu kontinentu.
Mestá ako nové zimoviská
Žltochvost domový nie je výnimkou. Podobne ako on zostávajú počas zimy aj drozdy, sýkorky či vrabce. Mestá im poskytujú teplo, úkryt a potravu – či už ide o zvyšky potravy, ovocie, alebo kŕmidlá, ktoré im ľudia počas zimy dopĺňajú.
Pre vedcov je to fascinujúci dôkaz schopnosti vtákov rýchlo sa prispôsobiť zmenám prostredia. Zároveň je to však aj varovný signál, že klimatické zmeny menia základné rytmy prírody rýchlejšie, než by mohla reagovať samotná evolúcia.
Nový symbol našich zím
Ak dnes počas januárového dňa začujete na komíne spievať drobného vtáka s oranžovým chvostom, možno si neuvedomujete, že práve sledujete živý dôkaz premeny našej krajiny.
Žltochvost domový sa stal symbolom novej reality – sveta, v ktorom sa hranice medzi ročnými obdobiami stierajú a druhy menia svoje správanie priamo pred našimi očami.
Pre niekoho je to len vtáčí spev, pre vedcov však tichý signál, že klíma v strednej Európe sa mení. A možno raz bude práve jeho zimný spev tým, čo si budeme spájať s typickou zimou v našich mestách.
